Diktátori a demagógovia nezastavia lásku. Prečo sa oplatí počúvať nový album Pearl Jam?
Americká rocková kapela prichádza po troch dekádach na scéne s dvanástym albumom, ktorý obsahuje niekoľko prekvapení.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Pri kapelách, ktoré fungujú desaťročia, sa niekedy domnievame, že nás už vlastne ani nemôžu prekvapiť, a ako verní fanúšikovia im odpustíme aj „slabšie“ albumy.
Tak to bolo aj s Gigatonom, ktorý Pearl Jam vydali pred štyrmi rokmi, presne na začiatku pandémie. V čase lockdownov a zrušených koncertov bol pre mnohých fanúšikov vítanou vzpruhou, no keď sa naň dnes pozerám spätne, uvedomujem si, že som žiadnu z tých piesní nepridala do svojho playlistu.
Naopak, z predposledného Lightning Bolt (2013) sa tam dostali nielen balady Sirens a Future Days, ale aj dynamické Lightning Bolt a Getaway či punkovejšia Mind Your Manners.
Na nový, v poradí dvanásty štúdiový album s vesmírne znejúcim názvom Dark Matter, ktorého vydanie kapela avizovala minulý rok, zrejme mnohí čakali s opatrným optimizmom.
Vedelo sa, že kapela na ňom prvýkrát spolupracovala s 33-ročným producentom Andrewom Wattom, ktorý je vraj ich veľkým fanúšikom a produkoval aj zatiaľ posledný, tretí sólový album ich frontmana Eddieho Veddera Earthling (2022). Na konte má aj spolupráce na nahrávkach The Rolling Stones, Iggyho Popa a Ozzyho Osbourna, ale aj mnohých popových hviezd.
Dark Matter nahrali minulý rok za tri týždne, podľa členov kapely sa to podarilo v takom krátkom čase aj preto, lebo im producent kopol do vrtule alebo doslova „nakopal zadky“. Mohlo to teda dopadnúť veľmi dobre, ale aj priemerne.
Napätie vystupňoval Vedder, keď v januári vyhlásil, že je to doteraz ich najlepšie dielo a že nemôže byť pyšnejší na členov kapely. Iste, dalo by sa to považovať za bežný marketingový ťah, ale len v prípade, že o Vedderovi počujete prvýkrát v živote.
Album je však konečne vonku. Môžeme sa doň ponoriť a zistiť, či je nadšenie členov Pearl Jam čisto subjektívne, alebo tu máme naozaj dielo, s ktorým prežijeme ďalšie desaťročia.
Nie je to len o hudbe
