Zo súčasných 22 pneumologických ambulancií v Banskobystrickom kraji bude v druhej polovici roka fungovať len 17. Celé si to, samozrejme, „odnesú“ najmä pacienti, na ktorých to bude mať výrazne negatívny dopad.
„Už dnes máme stav sietí, ktorý klesol pod normatív. Sú tu stovky pacientov, ktorí zostanú bez svojho pneumológa. O pár týždňov im už nebude mať kto ani predpísať lieky,“ hovorí banskobystrický župan Ondrej Lunter. „Problém je, že už dnes, keď sa dovolávajú iným odborníkom, tí im hlásia, že sú jednoducho plní a dávajú im niekoľkomesačné termíny,“ priblížil. Pripomína, že najväčšie komplikácie to spôsobuje chronickým pacientom či ľuďom s potenciálne život ohrozujúcou novou diagnózou. „Nechcem to dramatizovať, ale takto skutočne bojujeme o život,“ podotkol.
Ako je na tom celé Slovensko
Podľa údajov z poslednej ročenky Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku pôsobilo dokopy 163 pneumologických a ftizeologických ambulancií, čo znamená 303 zdravotníkov, teda lekárov – špecialistov a sestier. Za rok 2022 evidovali tieto ambulancie 763 709 návštev pacientov.
Demotivujúce platby
Podľa Luntera však nejde o prekvapujúcu situáciu, lebo za ostatných desať rokov evidujú pokles počtu pneumológov zhruba o desať. „Dlhodobo vidíme, najmä ministerstvo zdravotníctva aj poisťovne, že tento stav je zlý. Naviac, platby za výkony týchto odborníkov nie sú postačujúce. Otvárať si vlastné ambulancie teda pľúcni lekári motivovaní nie sú,“ zhodnotil Lunter. Vidia to vraj na župnej ambulancii pneumológie, ktorú otvorili v júli 2021 v Detve.
„Mesačne tam tvoríme stratu 1 700 eur, pričom pani doktorka je plne vyťažená. Denne vyšetrí priemerne dvadsať pacientov. Je škandalózne, že poisťovne ani rezort zdravotníctva doteraz nekonali a nechali tento stav vyhniť až do takéhoto momentu,“ povedal župan. Preto kraj, spolu s odborníkmi, adresoval ministerstvu šesť konkrétnych návrhov na zmiernenie hroziacej krízy. Medzi nimi sú požiadavky, ktoré môžu túto situáciu dočasne „zaplátať“ a umožniť pacientom, aby mohli dostať preskripciu (predpis, pozn. red.) napríklad u všeobecných lekárov.
„Ale najmä, aby boli platby navýšené tak, aby lekári, ktorí sú v nemocniciach a na pneumologických oddeleniach, mohli prejsť do ambulancií a tam slúžiť ľuďom,“ ozrejmil Lunter.
Ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) podľa neho prejavila o riešenie tejto témy aktívny záujem, pričom spoločné stretnutie už majú predbežne dohodnuté na piatok. „Budeme rokovať o tých šiestich bodoch, ktoré sme rezortu predostreli,“ poznamenal.
Umožnia získať podporu
O vyjadrenie sme požiadali aj samotné ministerstvo. Komunikačný odbor reagoval, že s vedením samosprávy budú komunikovať s cieľom v maximálnej možnej miere prispieť k vyriešeniu vzniknutej situácie. „Treba však pripomenúť, že s nedostatkom zdravotníckeho personálu zápasia okrem Slovenskej republiky aj mnohé ďalšie krajiny v zahraničí,“ uviedol rezort. Priblížil, že aktuálne pripravujú audit plnenia personálnych normatívov v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach. Na základe toho plánujú upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní.
Vláda s ministerstvom sa vraj zameriavajú na posilnenie ambulantnej starostlivosti. Zároveň pracujú na reforme všeobecnej aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Pripravujú definíciu novej verejnej minimálnej siete jej poskytovateľov a zadefinujú kde, koľko a akých špecialistov treba.
Čítajte aj Kmec v Ide o pravdu: Denne hovoríme s Bruselom o otvorených témach. Plán obnovy nazývam 'zle zapnutá košeľa'
„Zároveň umožníme lekárom špecialistom získať podporu na vznik nových ambulancií v nedostatkových regiónoch a modernizáciu prístrojového vybavenia už existujúcich ambulancií vybraných odborností z Programu Slovensko 2021 – 2027,“ zdôrazňuje rezort. Ďalšou z jeho priorít má byť zavedenie nového katalógu zdravotných výkonov pre ambulantný sektor, aby sa podarilo zreálniť financovanie ambulancií a aby zabezpečili spravodlivé odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v ambulantnej sfére.
Ministerstvo pripomína, že jedným z nástrojov riešenia nedostatku lekárov je aj rezidentské štúdium. Od vlaňajšieho októbra bolo určených celkovo jedenásť špecializácií. „Okrem toho v spolupráci s ministerstvom školstva zvyšujeme aj počty medikov. Po novom budú môcť lekárske fakulty už pri najbližších prijímacích skúškach prijať o 150 slovenských študentov viac,“ doplnilo tlačové oddelenie.
Požiadavky župy na ministerstvo
- Predĺženie platnosti odporúčania špecialistu na predpis liekov všeobecným lekárom zo 6 na 12 mesiacov
- Uvoľnenie preskripcie liekov na pneumologické ochorenia (chronické) pre internistov a všeobecných lekárov
- Dofinancovanie ambulantného sektora s prihliadnutím na pneumologické ambulancie, alebo nech štát a poisťovne verejnosti otvorene oznámia, že nemajú zdroje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia a považujú za nevyhnutné zaviesť čiastočné úhrady pacientov. Bez jedného alebo druhého riešenia budú niektoré odbornosti ďalej kolabovať a poistenci nedostanú ani základnú zdravotnú starostlivosť v situáciách ohrozenia zdravia alebo života (tento bod je bez súhlasu zástupcov zdravotných poisťovni)
- Rozšírenie kompetencií pre všeobecných lekárov o sledovanie chronických pneumologických diagnóz u stabilizovaných pacientov
- Zmena Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení a to umožnenie práce lekárovi zaradenému do predatestačnej prípravy (po druhom roku) pracovať v pneumologickej ambulancii, ktorá má odborného zástupcu so špecializáciou
- Zrušenie pojmu dispenzarizovaná zdravotná starostlivosť – toto opatrenie by malo zvýšiť počet novo vyšetrených pacientov
Je to už za hranou
O nevyhnutnosti riešiť situáciu systémovo hovorí aj primár oddelenia pneumológie a ftizeológie v Rooseveltovej nemocnici Michal Urda. „Narastajúci počet pacientov a tlak, ktorý je na nás vyvíjaný, vnímame dlhodobo. Každá jedna ambulancia, ktorá vypadne zo systému, veľmi chýba. Ich úbytok je markantný, pacientov z roka na rok pribúda,“ konštatoval. Podčiarkol, že napriek enormnej snahe kapacity ich nemocnice jednoducho nestačia. „Preto vítame túto aktivitu župy. Je nevyhnutné, aby sieť ambulantných špecialistov fungovala naprieč celým krajom,“ povedal.
Urda zdôraznil, že pneumológia ako odbor je pre mladých absolventov medicíny zaujímavý, no do otvárania vlastných ordinácií sa nehrnú. Pripomenul, že rušenie ambulancie znamená pre pacienta s chronickým ochorením – respiračným či akýmkoľvek iným, že si musí nájsť lekára, ktorý bude jeho stav naďalej monitorovať.
Čítajte aj Odštartovali výstavbu dôležitej cesty na R1. Šoféri sa však na tri roky musia obrniť trpezlivosťou
„Kapacity sú v rámci regiónov naplnené, takže títo pacienti budú do čakacích listín zaraďovaní veľmi problematicky,“ poznamenal primár. Vysvetlil, že dostať sa na takéto vyšetrenie v „Rooseveltke“ trvá niekoľko mesiacov. „Samozrejme, ak ide o akútne stavy, ktoré navodzujú riziko ohrozenia života, sú vyšetrované prioritne,“ podotkol. Takto berú najmä pacientov z okresov Banská Bystrica a Brezno. V metropole Horehronia totiž pred pár rokmi došlo k úmrtiu špecialistky, ktorá ambulovala v tamojšej nemocnici – odvtedy tam nemajú žiadneho pneumológa.
„Došlo tiež k redukcii počtu lekárov vo Zvolene, takže pacienti k nám prichádzajú aj odtiaľ a zo vzdialenejších oblastí. Kapacity sú už naozaj za hranou. Ak si tie stavy budú vyžadovať dispenzárne kontroly dvakrát do roka, nebudeme ich vedieť zabezpečiť,“ dodal Urda.