High 5ive: Svet v taxíku. Ako Ryan Weideman tridsať rokov fotil svojich pasažierov
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
*
Ryan Weideman prišiel v roku 1980 do New Yorku ako vyštudovaný fotograf. Namiesto umeleckej kariéry si však musel na seba zarobiť. Začal preto jazdiť nočné šichty na taxíku. A zistil, že auto je vlastne dobrý ateliér. Začal fotiť svojich pasažierov a venoval sa tomu ďalších tridsať rokov. My si teraz máme čo pozerať.
Tisícky pasažierov znamenali rovnaké množstvo príbehov. Weidemanova tvorba je panoptikom nočného života veľkomesta. Raz odviezol básnika Allena Ginsberga, ktorý mu počas jazdy napísal báseň. Inokedy prepravoval človeka, ktorý ho chcel okradnúť, ale počas jazdy zmenil názor a dal mu ešte aj prepitné. Fakt pozerajte.
*
Detské ihrisko a na ňom hlúčik detí s hlavami dokopy. V rukách jedného z detí sa blysne mobilný telefón. Tento obraz, meniaci dynamiku miest na hranie, je vám možno známy. Sociálny psychológ Jonathan Haidt v ňom však nevidí len nevinný posun v správaní maloletých. Napísal o tom knihu, ktorá rozvírila veľkú debatu.
Hlavná téza znie, že je úplne kľúčové, aby deti spoznávali svet vo fyzickej realite a v osobných kontaktoch. A nie sprostredkovane vo virtuálnom svete. Haidt v tom vidí dôvod na zvýšený výskyt depresií, úzkostných stavov a iných diagnóz. Je to len notorický alarmizmus, myslí si, naopak, časopis Nature a ďalší. Tak diskutujme.
*
Vstúpite do starinárstva kdesi v Maroku a zo škatule na vás pozerajú
