Na hlavný obsah

Aké šance majú Demokrati, KDH či SNS? Politológovia sa zhodujú, že spájanie sa ukazuje ako neefektívne

Rozhodujúci však podľa nich bude až september.

Aké šance majú Demokrati, KDH či SNS? Politológovia sa zhodujú, že spájanie sa ukazuje ako neefektívne
Na snímke rokovacia sála Národnej rady SR. Foto: TASR/Martina Kriková

Mnohé stredopravé politické strany hovorili o spájaní síl pred voľbami, no čas sa im už pomaly kráti. Lehota na definitívne predloženie kandidátnych listín uplynie 2. júla. Dovtedy by mali strany, ktoré majú záujem nájsť si do volieb spojencov, konať.

Nateraz sa však spájanie ukázalo ako neefektívne, zhodujú sa politológovia. Väčšina tých strán, ktoré sa spájajú, sú totiž stále pod hranicou piatich percent.

„Zbežný pohľad na súčasnú rozdrobenú stranícku ponuku zatiaľ ukazuje, že snaha integrovať sily s cieľom zabrániť prepadu hlasov, sa nedarí. Rokovania, ktoré nikam nevedú, tento dojem ešte posilňujú,“ povedal politológ Masarykovej univerzity v Brne Peter Spáč. Voliči sa podľa neho môžu oprávnene pýtať, ako by tieto strany dokázali spolu vládnuť, keď nedokážu spraviť jednoduchší krok, a to spolupracovať pred voľbami.

Naposledy oznámila spoluprácu strana expremiéra Mikuláša Dzurindu Modrí – Európske Slovensko s Mostom-Híd. „Z hľadiska mediálneho efektu je toto spojenie teraz na vlne úspechu,“ uviedol politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.

Podľa Spáča však nič nenasvedčuje tomu, že by toto zoskupenie čakal zásadnejší nárast podpory. Spojenie s Mostom môže pomôcť, ale netreba zabúdať, že aktuálne sa o hlasy maďarskej menšiny aktívne usilujú viaceré navzájom si konkurujúce subjekty, uviedol.

Spoločná tlačová konferencia strán Modrí-ES a Most-Híd na tému Spoločný postup pred septembrovými parlamentnými voľbami v Bratislave 29. mája 2023.
Spoločná tlačová konferencia strán Modrí-ES a Most-Híd na tému Spoločný postup pred septembrovými parlamentnými voľbami v Bratislave 29. mája 2023.Foto: TASR/Martin Baumann

Kto bude profitovať z neúspešných spájaní?

„V prípade spájaní, ktorých výsledkom bude fiasko, to môže pomôcť tým stranám, ktoré sa rozhodli nespájať sa,“ povedal Lenč. Ak sa menšie strany nespoja, je takmer isté, že sa väčšina z nich do parlamentu nedostane. No a z každého prepadu hlasov budú profitovať všetky tie strany, ktorým sa podarí dostať do parlamentu.

Pre strany je dôležité aj to, ktoré hlasy prepadnú. „Keďže je zrejmé, že po nadchádzajúcich voľbách sa utvorí koaličná vláda, pre každú stranu je kľúčové, aby z parlamentu nevypadli jej potenciálni spojenci,“ vysvetlil Spáč.

Ako príklad uviedol strany Progresívne Slovensko (PS) a SaS. Pre PS by nebolo prospešné, ak by k nej od SaS prešlo také percento voličov, ktoré by stranu Richarda Sulíka vyradilo z parlamentu. Podobne to platí aj pri Ficovom Smere-SD a Slovenskej národnej strane (SNS) Andreja Danka.

Vzhľadom na to, že sa v pásme ohrozenia nachádza viac strán s označením ‚demokratické‘, najviac profitujúcou stranou z ich neúspechu by bola práve strana Roberta Fica, dodal Spáč.

Na snímke opozičný poslanec Robert Fico.
Na snímke opozičný poslanec Robert Fico.Foto: TASR

Šance Demokratov sú nízke

Z trojice Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokrati a SNS má práve strana bývalého premiéra Eduarda Hegera Demokrati podľa politológov najmenšiu šancu dostať sa do parlamentu. „Bude sa biť o približne rovnakého voliča ako KDH, a tak je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa tam dostali oba subjekty,“ vysvetlil Lenč.

Navyše pokusy Demokratov o spájanie sa s ostatnými stranami vyznievajú podľa Lenča najhoršie, pretože opakovane „dostávajú košom“ od tých, s ktorými sa chcú spájať.

Najväčšiu šancu má podľa neho Dankova SNS. Spáč zas poukazuje na to, že podľa posledných prieskumov je z trojice KDH, SNS a Demokrati na tom najlepšie KDH. „Ani v ich prípade však rozhodne neplatí, že sa po septembrových voľbách vrátia medzi parlamentné strany,“ dodal.

Na snímke uprostred dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger počas tlačovej konferencie s partnermi k predstaveniu novej politickej strany Demokrati.
Na snímke uprostred dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger počas tlačovej konferencie s partnermi k predstaveniu novej politickej strany Demokrati.Foto: TASR

Kampaň, kampaň a kampaň

Do volieb zostáva menej ako štyri mesiace, čas na spájanie, naberanie nových ľudí, vytváranie spoločných kandidátok a vznik nových strán sa však kráti. „Lehota na predloženie kandidátnych listín uplynie 90 dní predo dňom konania volieb, čo pripadá na 2. júla,“ vysvetlila riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán rezortu vnútra Eva Chmelová.

Aj keď predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) oficiálne vyhlási termín predčasných volieb až o týždeň, predvolebná kampaň sa v realite už naplno rozbehla. Slovensko preto v lete nečaká „vypnutie“ od politiky, na aké bolo zvyknuté.

Politológovia sa zhodujú, že tohtoročné leto bude iné, ako tie predošlé. „Poskytne stranám ľahšie podmienky na organizovanie stretnutí s voličmi v teréne,“ tvrdil politológ Spáč. Kampaň bude po dlhých rokoch externá. Treba sa preto podľa neho pripraviť popri kampani na sociálnych sieťach aj na množstvo podujatí pod záštitou politických strán.

„Kampaň, kampaň a kampaň,“ odpovedal politológ Lenč na otázku, čo čaká Slovákov v lete. Keďže reálna kampaň už je v plnom prúde, politické strany už stihli ukázať, akým spôsobom budú kampaň viesť, doplnil Spáč. „Niektorí budú sľubovať viac, než doposiaľ sľubovali. Niektorí budú klamať viac, ako klamali doposiaľ a niektorí budú strašiť budúcnosťou viac, než ňou doteraz strašili,“ uviedol Lenč. Všetci sa však budú snažiť voličov presvedčiť, že keď svoj hlas odovzdajú práve im, urobia to najlepšie pre Slovensko.

Dôležité bude podľa politológa Spáča, komu sa podarí nastavovať témy kampane a naopak, kto sa dostane do pozície, kedy bude na nastolené témy prevažne len reagovať.

Leto nebude rozhodujúce

Obaja politológovia sa zhodujú, že leto a terénna kampaň strán výraznú zmenu preferencií neprinesú. „Ak nenastane nejaká kampaňová ‚bomba‘ v júli alebo auguste, leto nebude rozhodujúce. Rozhodne až september,“ skonštatoval Spáč.

Dôvodom je podľa neho aj spôsob rozhodovania voličov. „Ak použijeme exit poll z posledných parlamentných volieb 2020, takmer polovica voličov sa o svojej voľbe rozhodla až v poslednom mesiaci pred voľbami. Takmer každý siedmy volič tak spravil až v samotný deň volieb,“ dodal.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko