Na nás neustále strieľajú, opačným smerom je ticho, hovorí ukrajinský seržant. Ak to pôjde takto, Rusko obsadí celú Doneckú oblasť

Andrij Nabok je seržant 59. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny. Najprv bojoval pri Chersone, potom pri Avdijivke. V rozhovore, ktorý sme urobili v Kyjive, kde je na liečení, otvorene opisuje situáciu na bojiskách aj pomery v armáde a celkovo na Ukrajine.

„Viete, aký je rozdiel medzi nami a Rusmi? Oni idú a nezastavia sa, my berieme ohľady na životy našich chlapcov. A potom, ak oni dobyjú časť územia, pomocou stavebných mechanizmov betónom zalejú úkryty a zákopy, iba ťažko ich dobyjeme späť. Naši chlapci používajú na to ručne drevo, oni strojmi betón,“ vraví Nabok.

Obyčajní Slováci už poslali na zbierku na nákup munície pre Ukrajinu viac ako tri milióny eur. Čo na to hovoríte?

Je to obrovská pomoc, zo srdca ďakujeme. Aj v našej jednotke nahráme video, v ktorom sa vám Slovákom poďakujeme. Ja som v kontakte s vašou dobrovoľníčkou Vierou Dubačovou, organizuje úžasnú pomoc. Mám pocit, že vlády vašich krajín v Európe, ako ktoré, no vaša vláda určite, neprežívajú túto vojnu tak intenzívne ako vaši občania.

Bez obrovskej vlny finančnej a materiálnej pomoci od obyčajných ľudí, občanov Ukrajiny aj zo zahraničia, by sme od 24. februára 2022 neudržali ruských agresorov. Deduško na Zakarpatsku predal poslednú kravu, poslal Ozbrojeným silám Ukrajiny svoje celoživotné úspory desaťtisíc dolárov. Viete si predstaviť, čo to znamená? Obyčajní ľudia veľmi rýchlo zareagovali.

Ako vidíte túto vojnu, ktorá trvá už tretí rok?

Treba rozlišovať. Keby bojovala armáda s armádou na bojovom poli, je to iné, ako keď teraz Rusko raketami a dronmi útočí na občanov, ktorí nechcú nič iné, iba žiť a pracovať v mieri. Ako máme pochopiť, že ruský tank zo sto metrov vystrelí na bytovku a zabije naše deti, ako sa to stalo nedávno? Že padne raketa na futbalový štadión v Kyjive, že drony zasiahnu rušnú ulicu, na ktorej zhoria autá, ako sa tiež stalo nedávno?

Čo najviac potrebujete v mestách zasiahnutých ruskými útokmi?

Generátory, slnečné batérie. Bez elektriny niet tepla ani vody, nemožno umyť deti, trpia babičky a deduškovia.

Ako dlho slúžite v armáde?

Dva roky, od ruskej agresie. Predtým som pracoval ako strojár. Známi pri Chersone, vojaci, ma oslovili, že potrebujú pomoc. Išiel som do rozviedky. Pochádzam z Borispola pri Poltave. Nie som z vojenskej rodiny, mama bola speváčka, vedúca kultúrneho domu, hrala na všetkých hudobných nástrojoch. Otec pracoval s koňmi.

Ako celkovo vidíte situáciu Ukrajiny?

Zložitá otázka… Môžem však potvrdiť, že chlapcom v armáde je veľmi ťažko. Dostávajú málo pomoci od štátu aj od dobrovoľníkov. Viete, čo je dôležité – pomoc musí byť adresná a konkrétna, musí sa dostať priamo k vojakom. Ak sa pomoc pošle na centrálnu úroveň do Kyjiva, stalo sa, že na front sa nedostala.

Veliteľ našej brigády napríklad zakázal našim chlapcom spájať sa priamo s dobrovoľníkmi poskytujúcimi pomoc, chce mať všetko pod kontrolou. Všetko musí prechádzať cez neho, k nám „dole“ sa tak veľa z pomoci nedostane. Preto veliteľa brigády pri prijímaní pomoci obchádzame, čím riskujeme, no inak sa nedá. Ja napríklad s papierovými dokumentmi nepracujem, lebo keby som išiel oficiálnou cestou, všetka pomoc sa dostane na sklad a odtiaľ nevedno kam. Ak dostanem pomoc sám do rúk, idem a dám ju priamo našim chlapcom v zákopoch.

Späť k otázke o celkovej situácii a budúcnosti. Ako ich vidíte?

Naša brigáda bojuje v smere Pervomajsk a Avdijivka, ktoré už dobyli kacapi, ako pejoratívne hovoríme Rusom. Sme na jednom z najťažších úsekov. Viem jedno. Ak budeme dostávať takú podporu ako doteraz, všetko bude… veľmi zložité. Myslím, že sa všetko skončí veľmi smutne.

Čo hovoríte na 60-miliardovú pomoc od Spojených štátov?

Obávam sa, že to ostane tak