Najviac sa preceňujú ľudia s povrchnými znalosťami vedy. Platí Dunningov-Krugerov efekt?
Ľudia s povrchnými vedeckými znalosťami sa v najväčšej miere preceňujú a žijú v ilúzii, že sú expertmi na veci, ktorým v skutočnosti nerozumejú. Čo to znamená pre Dunningov-Krugerov efekt alebo pre popularizáciu vedy? Prispievajú zjednodušujúce články o vede k budovaniu spoločnosti sebavedomých ignorantov?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Písať o vede je ako plávať medzi Skyllou a Charybdou.
Podobne ako tieto morské príšery ohrozovali z každej strany úžiny starogréckych námorníkov, aj pri popularizácii vedy hrozí na jednej strane riziko nadmernej odbornosti, zatiaľ čo na tej druhej prílišného zjednodušenia.
Je napríklad vhodné označiť kvarky a leptóny za „lego kocky“, z ktorých je postavený náš svet?
Treba čitateľovi vysvetľovať, čo je p-hodnota či veľkosť efektu, alebo ho to zbytočne zaťažuje?
Aj tieto otázky vyvoláva nedávny článok, ktorý vyšiel vo vedeckom časopise Nature Human Behaviour.
Nebezpečenstvo povrchných znalostí
Vedci v ňom zistili, že „aspoň nejaké [vedecké] poznatky sú nebezpečnejšie ako malé vedomosti“. Dôvodom je, že ľudia s aspoň nejakými – lepšie povedané povrchnými – vedeckými poznatkami svoje znalosti najviac preceňujú.
