USA ponúkajú Slovensku 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire. Za materiál by Slovensko zaplatilo približne 340 miliónov eur v horizonte 3-4 rokov v rámci plánovaného obranného rozpočtu (celková hodnota materiálu je vyše jedna&nbsp;miliarda&nbsp;dolárov). Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď si veľmi pochvaľuje štedrú kompenzáciu 900 miliónov eur za odovzdanie našich stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Považujete túto ponuku skutočne za výhodnú?

- Či je alebo nie je táto ponuka výhodná, to závisí od uhla pohľadu. Tak ako bola rámcovo prezentovaná v médiách, sa na prvý pohlaď zdá, že ide z ekonomického hľadiska o výhodnú ponuku. Ak by bol kontrakt v budúcnosti realizovaný, mám obavy, aby, ako to už na Slovensku býva, nedošlo k nejakým „neočakávaným“ nákladom, ktoré by ponuku dodatočne predražili či inak ekonomicky znevýhodnili. Narážam predovšetkým na medializovanú problematiku okolo colných a rôznych iných poplatkov. Aby sme sa takýmto pochybnostiam vyhli, mal by byť celý budúci proces akvizície od začiatku maximálne transparentný. Toľko k ekonomickému uhlu pohľadu.

Čo ma však trápi oveľa viac, je ten druhý - odborný a vážnejší pohľad na vec. Problém vidím predovšetkým v základných nezodpovedaných otázkach, či Ozbrojené sily Slovenskej republiky takýto typ techniky a túto spôsobilosť prioritne, resp. urgentne potrebujú a ako vôbec zapadá do koncepcie ich aktuálneho či budúceho použitia. Tu mám veľmi vážne pochybnosti o „výhodnosti“ tejto akvizície, pretože ju považujem zatiaľ za veľmi nekoncepčnú. Dôvodom je, že napriek tomu, že minister tvrdí, že rezort zažíva najreformnejšie obdobie od svojho vzniku, nikto nikde zatiaľ žiadnu zásadnú reformu Ozbrojených síl nepredstavil a ani nikto nevidel nijaký návrh v tomto smere. Zatiaľ sme len svedkami faktického znižovania spôsobilosti Ozbrojených síl na úkor obranyschopnosti, nekoncepčných, netransparentných, pochybných, bezhlavých a zmätených nákupov výzbroje a techniky či presúvania kompetencií štátu a vlastnej zodpovednosti za obranu a bezpečnosť na partnerov a cudzie štáty. A ministerstvo to všetko prezentuje ako veľmi výhodné a tvrdí, že je to „neskutočný“ pokrok.

A pravdou je, že k tejto akvizícii, k tomu, či ju potrebujeme a prakticky využijeme, sa má vyjadriť predovšetkým vojenská odborná suita a nie politici, či takzvaná civilná „odborná“ verejnosť. Používať tuto techniku na obranu vlasti a plniť ňou prípadné bojové úlohy budú vojaci a nie civili či politici. Preto preferovať ekonomický uhol pohľadu pred predovšetkým odbornými aspektmi takejto akvizície je podľa mňa veľmi nezodpovedné a trestuhodné. Z odborného hľadiska preto zatiaľ považujem takúto akvizíciu za nie príliš výhodnú. Navyše považujem za nanajvýš potrebné zdôrazniť, že z americkej strany zatiaľ nikto túto ponuku oficiálne nepotvrdil. Diskusiu o nej preto zatiaľ považujem za predčasnú a čisto teoretickú.

Minister v demisii Naď odôvodňuje presun stíhacích lietadiel MiG-29 aj tým, že už aj tak boli vyradené a nepoužiteľné. Súhlasíte s týmto názorom? Ako ste vnímali jeho rozhodnutie odovzdať naše MiG-y Ukrajine?

- Jednoznačne nesúhlasím s názorom pána Naďa. A odmietam aj medializovanú argumentáciu pánov Naďa a Hegera o tom, že „bozk smrti“ dala tejto bojovej technike predchádzajúca garnitúra ich „uzemnením“. Procesy a systém boli totiž spoľahlivo nastavené tak, aby bojové lietadlá typu MiG-29 boli schopné plniť hlavné úlohy zabezpečenia obrany a ochrany vzdušného priestoru štátu vrátane pohotovostného systému až do času, kým bude na územie SR doručená dodávka bojových lietadiel typu F-16. Za rozhodnutie ísť vlastnou cestou a uvedené nastavenie systému nerešpektovať prevzali v plnej miere politickú a možno aj trestnoprávnu zodpovednosť Hegerova vláda v demisii a minister Naď ako najvyšší politický predstaviteľ rezortu. Koniec koncov o&nbsp;tom, kde je pravda a či tie lietadlá boli alebo neboli použiteľné, sa občania mohli nedávno presvedčiť aj sami, keď 4 z nich odleteli na Ukrajinu. A verte mi, že určite rovnako zakrátko odletia aj tie zvyšné kusy.

Veľmi ma na celej veci mrzí spôsob, ako predseda vlády v demisii spolu s ministrom obrany klamú slovenských občanov rečami o „nepoužiteľnosti a šrote“. Všetci vojaci vám totiž jednoznačne povedia, že „uzemnenie“ lietadiel sa určite nerovná ich vyradeniu z výzbroje, zo zostavy Ozbrojených síl a nepoužívanie či zošrotovanie. Spartany máme napríklad momentálne „uzemnené“ tiež a nie sú to celkom určite „nepoužiteľné šroty“. To platí napríklad aj pre vrtuľníky ministerstva vnútra. Hoci to, čo sa deje na Ukrajine, na oboch stranách konfliktu odsudzujem, uznávam a rešpektujem právo Ukrajiny na sebaobranu a medzinárodnú pomoc. Osobne vnímam rozhodnutie o odovzdaní lietadiel Ukrajine z viacerých dôvodov negatívne a s týmto krokom nesúhlasím.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/exminister-obrany-gajdos-poslal-tvrdy-odkaz-nadovi-toto-mysli-nakupe-vrtulnikov-viper">Čo si myslí Gajdoš o Naďovi, nájdete v našej galérii!</a>

Čo si myslíte o&nbsp;dodávkach zbraní na Ukrajinu?

- Tak ako väčšina triezvo uvažujúcich Slovákov som presvedčený o tom, že vo všeobecnosti dodávky akýchkoľvek zbraní do akejkoľvek zóny konfliktu len prispievajú k jeho ďalšej eskalácii. V tejto súvislosti vrelo odporúčam napríklad všimnúť si, že úplne rovnako argumentovali a argumentujú najvyšší predstavitelia NATO čo i len pri pomyslení na to, že Čína by mohla začať dodávať Rusku nejaké zbraňové systémy alebo muníciu. V tomto zmysle má však potom diskusia o dodávkach zbraní úplne iný kontext. Ak zbrane dodávame a chceme ich dodávať, tak to neskrývajme za farizejské frázy o pomoci a podpore, ale pomenujme veci pravým menom. To sa však, samozrejme, veľkej časti slovenskej demokratickej politickej scény veľmi nehodí, pretože by otvorene musela priznať, o čom celý konflikt na Ukrajine vlastne je. Musela by priznať, že sme súčasťou konfliktu na jednej strane a že v skutočnosti nič iné ako dodávky zbraní pre mierové riešenie konfliktu nerobíme. A to je ďalší dôvod, prečo nesúhlasím.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane!

- Myslím si, že ako štát robíme veľmi málo pre to, aby sa konflikt urovnal predovšetkým na pôde OSN, tak ako to predpokladá toľko omieľaná Charta OSN. Navyše som presvedčený o tom, že pri odovzdaní MiG-ov boli porušené legislatíva a medzinárodné záväzky štátu. Ale opakujem, že plná zodpovednosť leží na pleciach vlády v demisii.

Vrtuľníky Viper boli vytvorené na účely útočných operácií na mori pre americkú námornú pechotu a špeciálne vyvinuté na prevádzku z obojživelných bojových&nbsp;lodí. Aj to bol jeden z&nbsp;dôvodov, prečo niektorí politici ministra obrany za tento nákup kritizovali. Ako ich môžeme využiť na Slovensku a nie sú naozaj zbytočné, keď máme už nakúpené americké vrtuľníky Black Hawk? Ani v&nbsp;pláne rozvoja rezortu&nbsp;ministerstva&nbsp;obrany&nbsp;sa do roku 2035&nbsp;s týmto typom techniky nepočíta.

- Zopakujem v princípe len to, čo som už uviedol pri prvej otázke. Útočný vrtuľník Viper je nepochybne spoľahlivý, dvojmiestny, pomerne dlho vyvíjaný stroj, prešpikovaný najmodernejšou technológiou. Základná výzbroj v princípe predstavuje 20 mm trojhlavňový rotačný kanón s kapacitou 750 nábojov a má 6 pylónov, na ktoré je možnosť podvesiť zhruba 2,5 tony kontajnerovej výzbroje - mám na mysli predovšetkým riadené alebo neriadené rakety vzduch-zem, prípadne má dokonca aj možnosť niesť 2 rakety typu vzduch-vzduch. Viper však určite nie je náhradou za MiG-29. Hoci možnosti bojového použitia Viperu sú pomerne široké, primárne sa dá veľmi efektívne použiť predovšetkým v pôsobení proti mobilným obrneným cieľom, ako sú bojové tanky a bojové obrnené vozidlá. Tieto spôsobilosti by sme vedeli určite využiť a boli by hodnotným prínosom.

Medializovaná informácia o „špecializácii“ pre námornú pechotu v tejto súvislosti nie je vôbec podstatná. To, čo ma veľmi trápi a, žiaľ, nie je dostatočne zo strany rezortu objasnené, je rýdzo odborný kontext - kde, ako, načo a prečo sa takáto spôsobilosť eventuálne zaradí do zostavy Ozbrojených síl a ako by bola využívaná v rámci rôznych variantov použitia a rozvoja Ozbrojených síl. Máme veľa iných, oveľa vážnejších problémov. Sme na pokraji vážneho regionálneho, možno globálneho konfliktu, máme rozdelenú spoločnosť, sme bez letectva, nemáme protivzdušnú obranu, funkčný systém záloh, operačnú prípravu územia štátu a o funkčnej a spôsobilej „ťažkej“ brigáde, ku ktorej sa politicky zaviazala táto garnitúra, ani nehovorím. Považujem to naozaj za vrchol nekoncepčnosti a&nbsp;nerozumiem, ako toto môžu pán minister a vláda v demisii verejnosti „predávať“ ako najväčšie úspechy, aké tu doteraz neboli.

A za úplne najhorší považujem spôsob, akým sa pán minister v demisii už dlhší čas snaží naoko odborne „zdôvodňovať“ prípadné budúce negatívne dôsledky svojich politických rozhodnutí. Vyslovene totiž zneužíva najvyššie postavených predstaviteľov Ozbrojených síl na čele s náčelníkom Generálneho štábu, ktorí mu podľa môjho názoru svojimi mediálnymi vystúpeniami majú poskytnúť legitimáciu, krytie a podporu.

Veľmi sa čudujem, že náčelník Generálneho štábu, ktorý sa má z titulu svojho postavenia správať predovšetkým nestranne a apoliticky, pánovi ministrovi na túto hru pristúpil a podporuje ju. Úplne evidentné a jasné to bolo počas slávneho Hegerovho a Naďovho tlačového brífingu po zasadnutí vlády, na ktorom sa rozhodlo o odovzdaní MiG-ov. Občania sa vtedy okrem toho, že Heger k odovzdaniu MiG-ov nemá analýzu, lebo žiadna neexistuje, zatiaľ čo Naď takú analýzu má, priamo z úst náčelníka Generálneho štábu dozvedeli, že on ako najvyššie postavený vojak „nevie“, načo a akým spôsobom vlastne Ukrajina tie naše MiG-y použije a že pre naše potreby už aj tak boli ťažko využiteľné. Nuž, obraz nech si každý urobí sám. Náčelník Generálneho štábu na rozdiel od Naďa vyložene neklamal, len nepovedal celú pravdu, alebo povedzme to inak, vyjadril sa tak, aby ministra nezhodil. Veľmi presne totiž podľa mňa vie, ako a načo sa MiG-y využijú. Do istej miery ho chápem, ale takéto politikárčenie je pod jeho úroveň a je to vyložene hanba.

Američania sľubujú zabezpečenie výcviku pilotov na vrtuľníky Viper. Koľko trvá takýto výcvik?

- V tomto prípade som, žiaľ, tak ako vy odkázaný len na informácie z médií. Koľko trvá výcvik pilotov, vám zodpovedne neviem povedať, keďže však ide o sofistikovanú techniku, predpokladáme, tak ako v prípade F-16, že pôjde zrejme o dlhší čas - rok a viac. V našom prípade by to bolo o to komplikovanejšie, že my sme v podstate útočné vrtuľníky ako jednu z komplexných spôsobilostí v princípe už stratili a museli by sme ju budovať od základu nanovo. Vybudovanie a udržanie spôsobilosti Ozbrojených síl trvá roky.

Odborníci upozorňujú, že momentálne je pre Slovensko mimoriadne nebezpečné, že sme bez vlastnej protivzdušnej obrany, keďže ešte stále nemáme náhradu za systém S-300, ktorý bol tiež posunutý na Ukrajinu. Súhlasíte s tým?

- To je bez diskusie, s týmto názorom jednoznačne súhlasím a tvrdenia, že to nie je problém, že je to v&nbsp;poriadku a že nám vzdušný priestor chránia spojenci, považujem za nezodpovedné a zavádzajúce.

Ako celkovo hodnotíte pôsobenie Jaroslava Naďa v rezorte obrany?

- Ja sa na úroveň pána Naďa určite neznížim a na rozdiel od neho nebudem hodnotiť jeho výkon, hoci naň mám jednoznačný ľudský, a dovolím si povedať, aj profesionálny a odborný názor. Vizitku a finálny účet vystavia pánovi ministrovi história a voliči. A myslím si, že to už sa aj deje. Veľmi výrazný prepad dôveryhodnosti Ozbrojených síl za obdobie pôsobenia pána ministra hovorí za všetko. Ja osobne najviac vnímam v rezorte nekoncepčnosť, netransparentnosť a vážne saltá a kotrmelce pri obstarávaní výzbroje a techniky a prepojenia pána ministra na zbrojný priemysel a zbrojársku loby.

Rusko označilo presun štyroch stíhačiek typu MiG-29 zo Slovenska na Ukrajinu za nepriateľský krok a porušenie medzinárodných záväzkov. Slovensko týmto krokom podľa Moskvy „hrubo porušilo“ medzivládnu dohodu s Ruskom z apríla 1997, ktorá bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany zakazuje predať či odovzdať zbrane, vojenskú techniku alebo know-how tretím stranám.

- Nie som právnik, ale myslím si, že pri odovzdaní MiG-ov bola porušená nielen ústava, ale aj medzinárodné právne záväzky Slovenskej republiky. Okrem vami uvádzanej medzivládnej dohody mám na mysli napríklad právne záväznú Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorú máme zverejnenú v Zbierke zákonov a je platná. Text zmluvy medzivládnej dohody nemám k dispozícii, takže sa k nemu nemôžem relevantne vyjadriť. Ak tam však také ustanovenie je a my sme ho porušili, tak sa určite dá očakávať, že Rusko podnikne proti Slovenskej republike minimálne právne kroky. Toto je však skôr otázka na právnikov. A opakujem, že plná politická a prípadne aj trestnoprávna zodpovednosť leží na pleciach vlády v demisii a jednotlivých jej členov.

Exminister obrany Gajdoš poslal TVRDÝ ODKAZ Naďovi: Toto si myslí o NÁKUPE VRTUĽNÍKOV Viper!