Pohľad majiteľa | Ako jazdia hendikepovaní vodiči?

Pohľad majiteľa | Ako sa jazdí na aute upravenom na ručné ovládanie?

Pohľad majiteľa | Aj hendikepovaní ľudia môžu jazdiť. Ako to vyzerá v praxi?

Anton Čorňák

Po dlhšej odmlke sa vraciame k seriálu Príbeh majiteľa. Tentokrát si predstavíme na pohľad bežné auto, ktoré navonok nijak špeciálne neupúta pozornosť. No vo vnútri sa nachádza úprava, vďaka ktorej na ňom môžu jazdiť aj ľudia s hendikepom. V tomto článku sa preto pozrieme na život hendikepovaných ľudí s autom: či a za akých podmienok môžu nasadnúť za volant, aká je cesta k získaniu vodičského oprávnenia a ako nakoniec chutí samostatnosť, ktorá je taká dôležitá. Na otázky odpovedá úspešný paralympionik <a rel="noopener" href="https://paralympic.sk/sportovci/andrejcik-samuel/" target="_blank">Samo Andrejčík</a>.

- Tak ako to teda je? Môžu hendikepovaní ľudia šoférovať, alebo nie? - Dá sa na to pozerať z dvoch uhlov pohľadov. Ten prvý je, že sa kurz zdravého študenta nelíši v ničom od kurzu hendikepovaného. Zaujímavejší je však ten druhý. V prvom rade by už pri začiatku kurzu študent mal mať aký taký prehľad o tom, či dokáže viesť neupravené motorové vozidlo, resp. ak to nedokáže, aké upravenia by boli preňho vhodné. Táto informácia je potrebná práve preto, že autoškoly na Slovensku nedisponujú veľkým počtom upravených vozidiel a niektoré úpravy sú navyše duplicitné.

Preto je dobré si najprv spraviť prehľad všetkých možných úprav. Tie sú schválené, samozrejme, zákonom a tiež sa zapisujú pod jedinečným kódom do vodičského oprávnenia (podobne, ako keď musí vodič používať pri šoférovaní okuliare). Následne už môže šofér viesť len také vozidlo, ktoré disponuje danou úpravou. Jednou z možností financovania kurzu autoškoly je čerpanie peňažného príspevku na výcvik pomôcky. Ten je, pochopiteľne, ako aj pri iných príspevkoch, treba podať včas.

Následne nastáva otázka, či autoškola disponuje už prerobeným vozidlom, ktoré vyhovuje potrebám študenta. Ak nie, je tu v určitých prípadoch možnosť zapožičať si súkromné motorové vozidlo, ktoré autoškola zaregistruje ako vozidlo, na ktorom sa bude vykonávať výcvik, a je následne možné absolvovať výcvik aj na takomto vozidle. Z praxe si však takéto zapožičanie vozidla už rieši študent sám. Nárok na kúpu takéhoto vozidla, bohužiaľ, pred absolvovaním kurzu nemá, čo prináša nemalú komplikáciu, nakoľko si vo väčšine prípadov musí prenajať vozidlo iného hendikepovaného šoféra.

- Predpokladám, že takýto kurz je oproti bežnému výrazne drahší, nehovoriac o samotných úpravách auta... - Cena kurzu sa naozaj líši od autoškoly ku autoškole. Je to na individuálnej dohode a osobne si myslím, že by nemala presiahnuť sumu odpovedajúcu individuálnym tréningom, ktoré bežne na cenníku autoškôl sú. Na výcvik, kúpu, úpravu automobilu je možné čerpať príspevok z ÚPSVaR, preto najdrahšie vyjde z môjho pohľadu samotná kúpa osobného motorového vozidla.

- Keď sme už teda pri autách, na čom jazdíš ty? - Mazda 6 vo variante kombi s automatickou prevodovkou a 2,0-litrovým motorom. - Aká dlhá bola tvoja cesta od rozhodnutia spaviť si vodičák až po prvé kilometre za volantom Mazdy? - Orientačne pol roka. Kurz bol absolvovaný relatívne rýchlo, nakoľko som išiel mimo skupinu, individuálne. Potom dlhšie trvalo nájsť auto, ktoré by vyhovovalo zadaniu.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/pohlad-majitela-ako-jazdia-hendikepovani-vodici" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

- Aké podmienky muselo tvoje nové auto spĺňať? - Vedel som, že potrebujem držať volant pravou rukou a tým pádom všetky prerobenia, ktoré bolo treba obsluhovať pravou rukou mimo volant neprichádzali do úvahy. Zredukovalo sa to prakticky na jedno prerobenie – kruhové ovládanie ktoré umiestnené priamo na volante a keďže som poznal hneď človeka z blízkeho okolia, ktorý takýmto autom disponoval, oslovil som ho, či na ňom môžem vyskúšať úvodnú jazdu. Keďže Inštruktor videl, že dokážem auto bez problémov obslúžiť, začali sme hľadať rovnako prerobené auto na celý výcvik.

- To znamená, že si si musel sám nájsť auto, na ktorom bude pre teba vôbec fyzicky možné ho obsluhovať. Nemal by túto úlohu suplovať štát a odľahčiť tak hendikepovaných ľudí na ceste za samostatnosťou? - Áno, musel som si ho nájsť sám. Bohužiaľ v tomto, rovnako tak ako v množstve ďalších vecí, štát stagnuje a nemyslím si, že je to priorita na najbližšie obdobie. Samozrejme, bolo by krásne, ak by bolo centrum, ktoré združuje všetkých hendikepovaných a pomáha im vo všetkých oblastiach života, ale dovtedy to musíme zvládať sami a pomáhať si medzi sebou. Aj mne takto pomohol môj blízky priateľ, vďaka ktorému som mohol vodičské oprávnenie získať.

- Znie to ako náročný a zdĺhavý proces. Existuje na Slovensku nejaká inštitúcia, ktorá dokáže hendikepovaných ľudí naviesť, ako čo najlepšie a najúspešnejšie prejsť týmto procesom? - Dá sa povedať, že áno. Sčasti by to mal suplovať aj ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pozn. red.) na oddelení kompenzácii. Prax však ukazuje, že ich vyťaženosť občas obmedzuje pomoc v takýchto prípadoch. Samozrejme, na internete je kopec podporných skupín a portálov, kde si vedomosti môžu hendikepovaní vyzdieľať.

Asi v súčasnosti najlepšou možnosťou je participácia na bezplatnom projekte <a rel="noopener" href="https://smesirovni.sk/" target="_blank">Sme si rovní II</a>, ktorý peer-to-peer spoluprácou medzi motivátormi a ich klientmi navádza klientov k plneniu stanovených cieľov, ktoré pomáhajú ku samostatnosti a budovaniu nového života. Motivátori sú školení doprevádzať klienta na tejto ceste a podávať mu pomocnú ruku, pričom ho zároveň vzdelávajú v oblasti kompenzácii, ale aj možnosti zamestnať sa, zaobstarať si vhodnú pomôcku, či napríklad spraviť si vodičák.

- Ok, úspešne si spravil vodičák. Čo ďalej? - Ďalej nasledoval zdĺhavý proces výberu vhodného automobilu. Postupne som prechádzal všetky značky, pričom moje vedomosti o kvalite boli na úrovni čítania recenzií. Uvedomil som si však moje požiadavky na auto a výber som obmedzil na ázijské značky, pričom neskôr z užšieho kruhu zvíťazila Mazda. Proces výberu auta pri ostatných povinnostiach mi trval bezmála štvrťroka. Nechcel som však nič uponáhľať a naozaj si byť výberom istý.

- Čo ťa najviac obmedzovalo pri výbere tvojho prvého auta a prečo si sa rozhodol práve pre Mazdu 6? - Rozhodne to bol batožinový priestor a nakradacia hrana kufra. Tam Mazda ponúkla naozaj ideálne podmienky. Ďalším dôležitým aspektom (hoci možno pre niektorých banalitou) bolo ovládanie tempomatu a väčšiny asistentov na volante, nakoľko je ich obsluha pre mňa oveľa jednoduchšia, ako na padlách za volantom.

- Ako reaguje okolie, keď uvidia z auta vystúpiť najprv invalidný vozík a potom teba? - Rôzne. Niektorí sa ubezpečia, že vidia dobre, iní vôbec neriešia. Aj po 6 rokoch sa stretávam s prekvapením a nevedomosťou - niektorí ľudia dodnes netušia, že aj človek s hendikepom môže viesť vlastné motorové vozidlo. Je to však v poriadku, osvetu medzi ľuďmi je potrebné robiť. - Čo ťa za volantom najviac vytáča? - Minimum vecí - myslím, že som maximálne pokojný človek. Samozrejme, arogancia za volantom a úmyselné ohrozovanie je asi to, čo neznesiem... :)

- Aké bude tvoje ďalšie auto? Vedel by si si predstaviť život s elektromobilom? - Ťažko povedať. Aktuálne o výmene neuvažujem. Auto, ktoré mám, dostatočne pokryje všetky moje potreby, je naozaj pohodlné a priestranné. Zároveň spoľahlivé a aj bezpečné. O elektromobiloch zatiaľ nepremýšľam.

Pohľad majiteľa | Ako jazdia hendikepovaní vodiči?

Súvisiace články

Výber pre vás