Ako ozdraviť verejné financie? Len bez Fica a Matoviča

Autor je bývalý štátny tajomník na ministerstve financií (Demokrati)

Som veľmi zvedavý, na koho budú hádzať vinu premiér Fico, minister financií Kamenický a spol. za zlý stav verejných financií po tom, ako štatistický úrad dnes zverejnil najnovšie údaje o štátnom rozpočte za rok 2023. Schodok verejných financií bol vlani 4,9 % HDP. To je zhruba 6 miliárd eur. Pritom ich vlastný rozpočet na tento rok, ktorý zostavil Kamenický a schválila Ficova koalícia, ráta s deficitom zhruba 6 %, čo je približne 7,8 miliardy eur.

Matematika Smeru

Partička nezodpovedných hospodárov okolo Fica má tento rok naplánovaný o skoro 1,8 miliardy eur vyšší rozpočtový deficit ako vlani, keď sa na Slovensku vystriedali tri vlády: Hegerova, Ódorova a Ficova. Ak ficovci tvrdia, že minulá vláda rozbila verejné financie, a pritom oni sami idú prehĺbiť dieru v rozpočte o skoro dve miliardy eur, niečo tu nesedí. Buď si pomýlili znamienka plus a mínus, alebo jednoducho tárajú dve na tri. Fakt trápne.

Zaujímavý je pritom fakt, že keby sa hospodárilo tak, ako to nastavila Hegerova vláda, deficit rozpočtu by bol vlani oveľa nižší, 4,1 % HDP, teda zhruba 5 miliárd eur. V takom prípade by bol rozdiel medzi vlaňajším rozpočtom a tým, ktorý si dal v parlamente schváliť Fico, až 2,8 miliardy eur. Fico a Pellegrini sa však za peniaze všetkých ľudí v tejto krajine pripravovali nielen na parlamentné, ale aj prezidentské voľby. A tak svojich voličov, ktorých majú najmä medzi dôchodcami, uplácali v priebehu minulého roka najprv mimoriadnou valorizáciou a neskôr zvýšením tzv. trinásteho dôchodku. Všetko to platíme z dlhu vrátane aktuálnych „prezidentských“ odmien v rezortoch vnútra a obrany. Preto bol vlani deficit 6 miliárd eur (4,9 % HDP) a nie 5 miliárd eur (4,1 % HDP).

Kto za to môže?

Verejné financie sú v rozklade. Tvrdí to Fico s Kamenickým. A nemýlia sa. Ukazujú to aj dáta Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). A tak je namieste otázka: „Kto za to môže?“

Nedávno som sa v Newsfiltri Denníka N od Filipa Obradoviča dočítal, že je to „nielen vinou Fica, ale najmä vinou vlád Igora Matoviča“. Takáto rétorika je blízka pseudoargumentom, aké používajú predstavitelia Smero-Hlasu na čele s Robertom Ficom. Skrátka, je to nepravda, ktorá má od reality veľmi ďaleko.

Moderná rozpočtová politika a skúsenosti z najvyspelejších demokratických štátov idú podľa jednoduchého pravidla: v dobrých ekonomických časoch hromadiť úspory, resp. znižovať dlh (cez vyrovnaný a prebytkový rozpočet) a v ekonomických krízach pomáhať ľuďom, firmám a ekonomike.

Ak by sa vlády Smeru riadili nielen druhou, ale aj prvou časťou tohto pravidla, do kríz by sme podľa rozpočtovej rady išli v roku 2020 s dlhom pod 40 % HDP a ani zďaleka by sme sa po nich nepriblížili k nebezpečnej hranici 60 % HDP. RRZ vtedy vyčíslila, že vlády vedené Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim prehajdákali v rokoch 2013 – 2019 zhruba 10 miliárd eur v stálych cenách (bežné ceny očistené o infláciu), pretože nedodržiavali vlastné rozpočtové ciele.

V skutočnosti to bolo oveľa viac, pretože ich ciele počítali takmer vždy s deficitom v rozpočte. Pritom disciplinované Nemecko malo v rokoch 2012 a 2013 vyrovnaný rozpočet a potom až do roku 2019 prebytkový. Aj preto sa s dlhom napokon vrátilo na úroveň pred ekonomickou a finančnou krízou (2009 – 2010). Podobne sa správali Česi.

Ficov hazard od začiatku

Šetriť mala aj prvá Ficova vláda, ktorá v roku 2006 prevzala od Dzurindovej vlády zreformovanú a rozbehnutú ekonomiku. V roku 2007 malo Slovensko ekonomický rast vyše 10 % a rok nato takmer 6 %. Tu mohli a mali ušetriť ďalšie miliardy. Namiesto toho urobili v oboch rokoch sekeru dokopy skoro 5 % HDP. Ak by existovala kategória makroekonomického trestného činu vlády, tak Ficove úvodné dva roky v pozícii premiéra by tam určite patrili.

Šetrenie v dobrých časoch nie je samoúčelné. Ekonomika, podobne ako ľudský jedinec, sa má raz lepšie, inokedy horšie. Na zlé obdobie sa treba pripraviť, keď sa nám darí. Ten, kto toto pravidlo obchádza, úspešne dláždi cestu k bankrotu. Bankrot ekonomiky znamená drastický pokles životnej úrovne väčšiny ľudí.

Pomoc má byť dočasná

K zlému stavu verejných financií nepochybne prispel aj expremiér Igor Matovič. No inak ako Fico. Ignoroval spôsob, akým sa má pomáhať ekonomike a ľuďom v krízach. Koncom roka 2022 v parlamente presadil tzv. rodinný balíček, ktorým stúpli rodinné prídavky a daňový bonus o 150 na 200 eur na dieťa. Zasadil tak verejným financiám v ich komplikovanej situácii slušnú ranu.

Nespochybňujem princíp, že rodinám treba pomáhať. Ten je správny. No má to byť v takej miere, v akej to znesú verejné financie. A ak sa hovorilo, že rodinný balíček je protikrízová pomoc, mal byť dočasný, obmedzený na určité obdobie. Nie trvalý. Prízvukuje to aj RRZ: „Dočasné a cielené opatrenia v porovnaní s trvalými opatreniami predstavujú vhodnejší spôsob reakcie na tento typ krízy, keďže po jej skončení automaticky odznejú aj tieto opatrenia a nezaťažia verejné financie dlhodobo.“

Toto je Matovičovo maslo na hlave, ktoré zvýšilo štrukturálny (čítaj trvalý) deficit verejných financií o 0,7 % HDP.

Fabrika na výrobu nových a nových dôchodkov

Ďalšou nepremyslenou vecou minulej koalície bol tzv. rodičovský dôchodok, ktorý presadila partia okolo bývalého ministra práce Milana Kajniaka (cca 0,2 – 0,3 % HDP). Spolu s tzv. rodinným balíčkom je to však iba desatina, možno osmina všetkých problémov, pre ktoré sú dnes verejné financie v zlom stave. Gro toho, čo tu narobilo problém, sú doslova premrhané dobré časy v uplynulej dekáde, za ktoré sú zodpovední: Fico, Pellegrini a ich ministri financií v poradí zodpovednosti: Kažímír, Počiatek a Kamenický.

To, že bol vlani v rozpočte veľký deficit, je do značnej miery spôsobené aj dočasnou pomocou, ktorá mala ochrániť ľudí pred vysokými cenami energií. Môžeme sa baviť o tom, či bolo vhodné jej načasovanie a či nemala byť menej plošná a viac selektívna. Ale to, že ju minulá vláda presadila, podobne ako všetky štáty Únie, bolo správne a potrebné.

Ficova rozpočtová vlastizrada

Ak Fico s Kamenickým tvrdia, že verejné financie rozbila predošlá koalícia, tak nech pomenujú, v čom, a nech tieto opatrenia zrušia. No oni nielenže nezrušili dva veľké Matovičove excesy v rozpočte, ale pridali k nim ďalšie. Matovič sa síce v závere svojho vládnutia začal v rozpočtovej politike trochu podobať ľavicovému populistovi, no ani zďaleka nedosiahol Ficove „kvality“.

Bankrotové hody štvrtej Ficovej vlády názorne zobrazuje aj tzv. štrukturálny deficit. Ten vlani vláda Eduarda Hegera zanechala na úrovni 2,5 % HDP, čo je len o desatinu percenta viac, ako zdedila po Pellegriniho „ficovláde“ začiatkom roku 2020, ktorá tesne pred voľbami presadila v parlamente finančné nekryté 13. dôchodky.

Tento rok má podľa rozpočtu, schváleného už Ficovou koalíciou, stúpnuť trvalý deficit až na 5,7 % HDP. Toto sa už nedá nazvať inak ako ekonomická a rozpočtová vlastizrada v podaní Fica, Pellegriniho, Kamenického a spol.

Ako vlády v kríze vládli

A ešte jednu vec je dobré spomenúť. Minulá vláda čelila mnohým krízam: pandémia covidu-19, následná ekonomická kríza a potom prišla energetická kríza, vyvolaná agresiou Ruska na Ukrajine, ktorá spôsobila prudký nárast inflácie. Najvyšší za ostatné desaťročia. Podľa aktuálnych údajov štatistických úradov vzrástol verejný dlh Slovenska v rokoch 2020 až 2023 o 8,1 % HDP. Drvivú väčšinu z toho tvorili štátne výdavky na boj s krízami. Objektívne však treba priznať, že relatívne nízkemu nárastu pomohla aj vysoká inflácia.

A ako sa v krízach správala prvá a druhá Ficova vláda? Hrubý dlh Slovenska nechala v priebehu piatich rokov narásť o vyše 26 percentuálnych bodov HDP (z 28,6 % HDP v roku 2008 na 54,7 % HDP v roku 2013). Samozrejme, v tom období vládla aj Radičovej vláda, ktorá však nebývalým spôsobom šetrila a verejné financie ozdravila. Napriek takému obrovskému nárastu dlhu sa miera nezamestnanosti pohybovala v roku 2013 po odznení kríz nad 13 %.

Predošlá koalícia zvýšila v krízach dlh krajiny trikrát menej ako ficovci, no dokázala udržať nezamestnanosť v okolí 6 percent. Pomoc štátu bola teda počas posledných kríz nepomerne lacnejšia a efektívnejšia, ako to bolo za Fica po krízach v uplynulej dekáde.

Verejný dlh by bol vlani ešte nižší, keby predošlá koalícia nenechala novej vláde v štátnej kase obrovskú hotovostnú rezervu, ktorá umelo zvýšila hrubý dlh (nejde však o reálne zadlženie, pretože vláda má peniaze k dispozícii a môže veľkú rezervu kedykoľvek znížiť). Pri nižšej rezerve by verejný dlh bol nižší. Poukazuje na to aj RRZ. „Ak by výška hotovostnej rezervy v roku 2023 kopírovala jej priemernú úroveň z rokov 2005 – 2022 (6 % HDP), výška hrubého dlhu na konci roku 2023 by bola 54,3 % HDP, čo je o 1,7 p. b. HDP menej oproti skutočnej hodnote (56 % HDP).“

Nemyslia to vážne

Ak by to ficovci mysleli s ozdravením štátneho rozpočtu vážne, zrušili by Matovičove „ficoviny“ a neschválili by energetickú pomoc v rovnakej výške ako vlani, ale výrazne by ju okresali (ceny energií klesli a už nie je dôvod pokračovať v takých štedrých dotáciách, platených z dlhu). Neprilievali by olej do ohňa zvyšovaním 13. dôchodkov, ich trvalým uzákonením alebo nezmyselnou podporou hypoték pre tých, ktorí to nepotrebujú.

Pokračovanie v takejto politike vedie k bankrotu krajiny, čo by prinieslo obrovský prepad platov, dôchodkov, sociálnych dávok, nárast cien a dlhé rady nezamestnaných. Delí nás od toho len niekoľko rokov.

Ak sa tejto katastrofe chceme vyhnúť, je načase sa začať správať k verejným financiám rovnako zodpovedne ako k vlastným. Ale nie tak, že z nich niekto každé druhé euro ukradne alebo preje, ale tak, že každé jedno euro sa pred použitím dvakrát otočí. To si okrem dodržiavania pravidiel obozretného hospodárenia vyžaduje ešte jednu podstatnú vec: dostať nezodpovedných populistov preč z politiky. A to sa nateraz javí oveľa ťažšie ako ozdravenie verejných financií. Nateraz.