Veda a výskum

Vedci objavili dôkazy o najväčšom zemetrasení v histórii. Dnes by sme sa z neho „len tak“ nepozviechali

Pred takmer 4-tisíc rokmi oblasť severného Čile zasiahlo zemetrasenie, ktoré sa radí k najväčším zemetraseniam, aké sa na Zemi objavili.

V rámci minuloročnej štúdie sa vedcom z University of Southampton podarilo nájsť stopy prehistorického zemetrasenia, ktoré planétu zasiahlo rovnakou silou, ako najväčšie zaznamenané zemetrasenie v histórii. Toto zemetrasenie sa objavilo pred 3800 rokmi a malo magnitúdu 9,5.

Autori štúdie vo svojej práci zistili, že zemetrasenie malo epicentrum v Severnom Čile, no vlny cunami, ktoré vznikli následkom otrasov, sa dostali až k Novému Zélandu. Tieto vlny s ľahkosťou odnášali kamene o veľkosti áut až kilometer do vnútrozemia. Zemetrasenie vzniká v momente, keď sa stretnú dve tektonické platne a následkom trenia praskajú. Čím je prasklina väčšia, tým je zemetrasenie silnejšie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Posledné masívne zemetrasenie nastalo v južnej časti Čile v 60. rokoch minulého storočia. Nový objav však mení predstavy vedcov o severnej časti krajiny.

„Dlho sme verili tomu, že v Severnom Čile nemôže vzniknúť tak silné zemetrasenie, pretože nemôžu vzniknúť tak veľké praskliny v tektonických platniach. Podarilo sa nám ale nájsť zlom, ktorý je dlhý asi tisíc kilometrov, len kúsok pri púšti Atacama,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, James Goff.

V rámci výskumu vedci vysvetľujú, že počas masívneho zlomu sa pobrežie severnej časti Čile nadvihlo a tým vznikli masívne vlny cunami. Púšť Atacama sa dnes považuje za jedno z najsuchších a najnepriaznivejších prostredí na planéte. Preto je mimoriadne náročné nájsť tam dôkazy o pradávnych vlnách cunami.

Katastrofa pre predkov žijúcich na južnej pologuli

Pred 3800 rokmi bolo však pobrežie púšte domovom pre komunity lovcov-zberačov. Predchádzajúce archeologické výskumy objavili stopy kamenných budov, ktoré boli zničené vlnami. Trosky budov ležali pod sedimentami, ktoré vznikli dôsledkom masívnych vĺn. Pár častí stien ustupujúca voda odniesla bližšie k moru.

„Domnievame sa, že lokálna populácia prišla kvôli katastrofe o všetko,“ tvrdí Goff.

Vedci tiež objavili stopy masívneho presúvania sa do vnútrozemia mimo dosah ničivých vĺn. Na pobrežie sa naši predkovia nevrátili viac ako tisíc rokov. To vedcov prekvapilo, pretože naši predkovia boli závislí na potrave, ktorú mohli uloviť v mori. Hoci neexistujú dôkazy, ktoré túto teóriu potvrdzujú, autori štúdie sa domnievajú, že tieto populácie boli odolné a životaschopné vďaka tradíciám, ktoré sa posúvali z generácie na generáciu.

Toto prehistorické zemetrasenie je najstarším prípadom zemetrasenia na južnej pologuli, ktoré ovplyvnilo životy našich predkov. Ešte pred touto štúdiou sa výskumníci venovali skúmaniu obrovských kameňov na Novom Zélande. Tie sa datovali do rovnakého obdobia ako zemetrasenie. Obrovské balvany sa tak hlboko do vnútrozemia nemohli dostať inak, než masívnou vlnou cunami, ktorá vznikla v Severnom Čile.

Autori štúdie tvrdia, že táto práca ponúka hlbší pohľad na to, aké hrozby existujú v oblasti Tichého oceánu. Zároveň zistili, aké následky môžu nastať po mimoriadne silnom zemetrasení. Ohrozené by mohli byť najmä ostrovy v Južnom Pacifiku, z ktorých sú mnohé populárnymi turistickými destináciami. Ako poznamenávajú autori štúdie, ďalšie „superzemetrasenie“ by mohlo mať katastrofické dopady.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close