Nemecký ekonóm Wolff: Ak by ste prišli o plán obnovy, mali by ste obrovský problém. Vystúpenie z EÚ? Vrátili by ste sa k chudobe (rozhovor)
Čo ak by Slovensko vystúpilo z Únie? Pozeralo by sa len na východ alebo len samo na seba, tvrdí pre Denník N známy nemecký ekonóm Guntram Wolff.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Patrí k najznámejším európskym politickým ekonómom a donedávna šéfoval asi najvýznamnejšiemu ekonomickému think-tanku v rámci Európskej únie, inštitútu Bruegel.
Guntram Wolff je dodnes jeho členom a zaoberá sa vzťahom medzi politikou a ekonomikou. Jeho práce boli publikované vo vedeckých časopisoch ako Nature, Science či v iných prestížnych časopisoch a vedeckých publikáciách.
S Wolffom sme sa rozprávali krátko pred blížiacim sa 20. výročím vstupu Slovenska do Európskej únie o tom, čo nám to všetko prinieslo – najmä ekonomicky.
„Môj názor je veľmi jasný. Pre Slovensko by to bola úplná katastrofa,“ odpovedá na otázku, čo by sa stalo, ak by Slovensko vystúpilo z Európskej únie, ako to pred prezidentskými voľbami sľubovali niektorí kandidáti.
„Slovensko by sa muselo pozerať na východ. Aj z hospodárskeho hľadiska by to bol veľký problém, pretože takýto druh ekonomického rastu, aký sme u vás videli už len za posledných 10 rokov, by bol nemysliteľný bez jednotného trhu a bez prístupu na európske trhy. Slovensko by sa pozeralo samo na seba.“
Slovensko začalo zažívať niečo ako ekonomický boom ešte koncom 90. rokov, teda pred vstupom do Európskej únie a v čase, keď sa zbavilo mečiarizmu a nastúpili dve vlády Mikuláša Dzurindu. Súhlasíte, že to v tom čase bol náš vlastný úspech aj bez ohľadu na Európsku úniu, ktorá nám vtedy vlastne unikala a takmer sme do nej vtedy pred 20 rokmi ani nevstúpili?
O slovenských politických reáliách a špeciálne v histórii až toľko neviem. Ale súhlasím s vami, že kľúčovým bodom, na ktorý narážate, je v skutočnosti ten, že po páde železnej opony a po skončení komunizmu tu bola obrovská príležitosť pre strednú a východnú Európu rozvíjať sa. Táto príležitosť vznikla na základe dvoch faktorov.
Prvým z nich bol ten, že váš ekonomický systém sa mohol zmeniť z plánovaného hospodárstva sovietskeho typu k ekonomike, ktorá je riadená slobodnou vôľou ľudí a ich podnikaním. Schopnosť každého pracovať, podnikať a vytvárať veľké bohatstvo, takže kapitalizmus, bol v tomto zmysle pre vás veľkou zmenou.
Druhou príčínou vášho ekonomického úspechu bola skutočnosť, že v komunizme a v sovietskych časoch bol obchod so západnou Európou extrémne obmedzený a vo vašom regióne sa vďaka pádu železnej opony spustilo približovanie k západnej Európe. Viedlo to aj k ekonomickej integrácii a väčšiemu obchodu so západnou Európou. Západná Európa je ekonomicky oveľa silnejšia ako Rusko a celý bývalý sovietsky región, a tak aj príležitosť na obchodovanie a podnikanie bola pre vás oveľa väčšia.
Na Slovensku teraz v čase 20. výročia nášho vstupu do EÚ prebieha diskusia medzi niektorými ľuďmi o tom, čo by sa stalo, keby nám ušiel vlak, čo by s nami bolo, ak by sme nevstúpili do EÚ v roku 2004. Skúste si trochu zašpekulovať. Prípadne to porovnajme s inými krajinami, ktorým sa to nepodarilo.
Myslím si, že najzaujímavejšie porovnanie v tomto smere je asi to medzi
