Komentáre a názory 31. marec 2023

Výlet do vlasti dezolátov Natrafil som na Bulharku, ktorá mi všetko vysvetlila

Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost

Bulharsko je najchudobnejšia, najmenej zaočkovaná a celkom iste aj najbeznádejnejšia krajina v EÚ.

Bulharsko je najchudobnejšia, najmenej zaočkovaná a celkom iste aj najbeznádejnejšia krajina v EÚ.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Leidenfrost

Natrafil som na Bulharku, ktorá mi všetko vysvetlila
Protesty v Sofii, jún 2013. Foto: Openverse/Georgi C

Niekoľko elementov bulharskej zú­fa­losti nájdeme aj na Slovensku, no s jedným rozdielom: bulharský kok­teil je ešte o niečo smrteľnejší ako ten slovenský.

V roku 2013 vlna samoupálení, v rokoch 2020 – 2022 druhý najvyšší po­čet úmrtí na covid na svete a v rokoch 2022 – 2023 ochromuje otázka dodávania zbraní na Ukrajinu túto – z dobrých historických dôvodov – rusofilnú spoločnosť.

No a v nedeľu sa tu budú konať piate parlamentné voľby za dva roky.

Skrátka, krajina v mŕtvom bode bez akéhokoľvek východiska. Šéf vášho ministerstva obrany by tam ne­vi­del nič iné ako opice a šéf vašej diplomacie by sa cítil obkľúčený stádami pa­viá­nov. Ja som za tými dezolátmi zašiel.

Vládna štvrť v Sofii je asi posledné miesto v Európskej únii, kde ešte predávajú suveníry s ruskou vlajkou a s podobizňou Putina.

Oslovilo ma, že huslista pred starobylými vykopávkami antickej So­fie hral melancholickú melódiu. Bez slova som mu hodil mincu do puz­dra na husle – a on začal hrať ruskú Kalinku.

Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera.Zdieľať

Keďže veľkobulharská politika identity dlhodobo blokovala prí­stu­po­vé rokovania susedného Severného Macedónska do EÚ, išiel som do juhozápadného po­hraničia Bulharska.

Zastavil som sa v dedine Zelendol. Dedinský hostinec, na pohľad zvetraná hrubá stavba z tehly, sa zdá byť za­t­vorený. Je však otvorený, dlhý výpadok elektriny sa konečne skon­čil a ja dostanem dobré mäkké, hoci mastné hranolky.

Vedúca má asi päťdesiat rokov a veľa sa chichoce.

Jej pohľad na svet vyjadruje magnetka na počesť večného komunistického vladára To­dora Živkova: „28 rokov bez Beja Toša – deň čo deň je všetko hor­šie a horšie.“ Hovorí, že Zelendol je červená dedina, ale ona sa­ma teraz vo­lí novú proruskú nacionalistickú stranu Obroda.

Na bare leží petícia: „Chcete, aby bulharský lev zostal jedinou ofi­ci­ál­nou menou Bulharska až do roku 2043?“ Množstvo podpisov sa blí­ži k počtu Zelendolčanov, ktorí v októbri 2022 ešte prišli k štvrtým predčasným voľbám. Bulharsko, ktoré je od júla 2020 v čakárni na euro ERM II, chce prijať euro. Vedúca tvrdí, že euro by nadobro položilo sla­bú bul­harskú ekonomiku.

Pýtam sa jej: „Ste politicky aktívna?“ Ona to rezolútne popiera.

Inak je veľmi aktívna: nalieva číru pálenku do fliaš minerálky, aby dvaja starší robotníci nerušene prežili obedňajšiu prestávku, popritom školí mladú de­dinskú blondínku, ktorá sa pri neviditeľnom pultíku vzrušene rozpráva s roz­trú­se­ný­mi hos­ťa­mi a chichoce sa.

Opakovane prechádza okolo funkcionársky týpek, ktorý tu so svojou perfektne hladkou pleťou pôsobí ako cudzí druh, „je to šéf so­cia­lis­tov v Blagoevgrade, môj pria­teľ“.

Su­sedia by vraj vďaka bo­ha­té­mu chovu dobytka a ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bulharska.Zdieľať

Pýtam sa špič­ko­vého socialistu, pre­čo je Kor­nelija Ninová, ktorá doviedla bývalú štátostranu BSP z 27 na 9 percent, stále jeho straníckou šéfkou. Odpovedá s veľmi jas­ným gestom: „Pretože stanovy nám zatiaľ ne­do­vo­ľujú, aby sme jej po­liticky odsekli hlavu.“

Pre vedúcu je táto politička nenávideným červeným súknom, keďže Ninová bola v mladosti proeurópskou pravičiarkou a po­die­ľa­la sa na veľkom privatizačnom obchode s vtedajším reformným premié­rom Iva­nom Kostovom.

Vedúca, ktorá si krčmu iba prenajíma, má totiž svoje zásady. Z hrubej stavby, ktorá sa nachádza priamo na prejazdovej ceste do Severného Macedónska, sa má podľa želania majiteľa stať motel. To by jej síce pri­nieslo viac zákazníkov, ale ona je aj tak proti, no a proti vstu­pu Severného Macedónska do EÚ je ešte viac.

Myslí si, že su­sedia by vďaka bo­ha­té­mu chovu dobytka a rozšírenému pestovaniu ovocia získali veľa eurofondov – na úkor Bul­har­s­ka.

Znova a znova si ku mne vedúca prisadá. Pýtam sa jej, odkiaľ pramení tá bulharská beznádej. Je to úpadok dôvery v spoločnosť, čoraz hlbšia eró­zia vzájomnej dôvery? Ťažko pokrúti hlavou, čo znamená, že súhlasí, no prí­činy vysvetliť nevie. A už ani ona Obrode tak úplne ne­ve­rí.

Rozprávam jej, ako som pred takmer desiatimi rok­mi skúmal vlnu samoupálení. Tie samovraždy boli reakciou na neúmerne zvýšené úč­ty za elek­t­ri­nu, ktoré Bulhari dostávali od firiem do­dávajúcich energie. Tie firmy totiž jedna proeurópska vláda pre­da­la do za­hraničia. A vedúca na to po­koj­ne po­vie: „Áno, to ja som v roku 2013 zor­ga­ni­zovala prvý pro­test po celom Bulharsku.“

Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil.Zdieľať

Nemôžem uveriť svojmu šťastiu: vedúca zo Zelendolu stelesňuje celú nedávnu históriu Bulharska. Volá sa Ľusi Manova, rebelantsky naladení ľudia z celého Bulharska ju poznajú.

Nebola vždy krčmárkou, pracovala predtým ako au­di­tor­ka pre Coca-Co­lu, dobrovoľne sa angažovala pre miestny folklórny súbor a už v ro­koch 2011 – 2012 zorganizovala protesty proti cenám pohon­ných hmôt.

Na jej prvý pro­test proti cenám elektriny prišlo len 30 ľu­dí, na druhý už 1000. „A keďže sme sa spontánne presunuli na ne­po­vo­lené námestie, zat­kli ma.“

Prepadajú ma emócie. Veď ono je to tak, že podiel viny na zúfalstve Bulharov nesieme aj my Rakúšania: EVN, ener­getická spoločnosť z mo­jej starej vlasti Dolné Rakúsko, ovláda juho­vý­chod­ný bulharský trh s elektrinou. Hanbím sa pred krčmárkou a prisahám jej, že som v Rakúsku aspoň na túto tému upozornil a že som dokonca dos­tal za tú reportáž novinársku cenu.

Vedúca sa mierne usmieva. Naj­rad­šej by som ju objal.

Akoby mimochodom spomenie, že Obroda jej ponúkla prvé miesto na lis­tine pre Blagoev­grad­skú oblasť. To by ju s veľkou prav­de­po­dob­nos­ťou dostalo do parlamentu. Aj finančne by si polepšila, krčma ju živí slabo. Ona však odmietla.

Ona si myslí, že človek nemôže byť v bul­har­skej po­litike bez toho, aby sa nezašpinil. Zdieľať

Nechápajúc krútim hlavou: „Koľko ste potrebovali na to rozhodnutie, jed­nu noc?“

„Nie, akurát dve minúty.“

„Bol proti váš man­žel alebo vaši synovia?“

„Oni to nechali na mňa.“

„A ako sa má nie­čo zmeniť, keď ľudia ako vy nejdú do parlamentov?“

„Veď ja sa ďalej angažujem.“

Ona si myslí, že človek nemôže byť v bul­har­skej po­litike bez toho, aby sa nezašpinil. Považuje to za úplne vylúčené. Ja si myslím, že ľudia ako ona budú aj na Slovensku.

Očakávania zelendolskej krčmárky v súvislosti s piatymi voľbami boli nulové, ok­rem to­ho, že pevne rátala aj so šiestymi voľbami. Pre svoju krajinu nevidí žiadnu perspektívu, ale protestovať bude naďalej.

Pred od­cho­dom som sa jej pý­tal, či ju môžem objať. Nezastávam mnohé jej názory, témy ako očkovanie a vojna som s ňou radšej neriešil, no jednoducho som to takto cítil.

Asi mám slabosť pre poc­ti­vých dezolátov.

Objatie jej prišlo úplne normálne. Tak sme sa na rozlúčku objali. Ani sa pri tom nechichotala.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0