Na ostrove budúceho pápeža Prečo majú práve zbožní katolícki Malťania najmenej detí v Európe?

Malta je už niekoľko rokov po sebe krajinou s najnižšou pôrodnosťou v Európskej únii. Nedávno zverejnené čísla za rok 2023 ukázali, že trend je čoraz zhubnejší: na jednu obyvateľku Malty pripadá už len 1,08 narodeného dieťaťa.

Ešte o niečo nižšiu pôrodnosť má menší, rurálnejší a spomalenejší ostrov, ktorý spolu s husto osídlenou mestskou aglomeráciou menom Malta tvorí Maltskú republiku – Gozo.

Je to nepochopiteľné, lebo keď už sa Malta považuje za európsku baštu katolicizmu, tak Gozo je ešte o niečo katolíckejšie. Až do takej miery, že cirkev donedávna na ostrove čiastočne suplovala štát.

A až tak, že ostrov Gozo daroval svetovej cirkvi duchovného, ktorý ako generálny tajomník organizoval synodu biskupov a považuje sa za možného nástupcu pápeža Františka – Maria Grecha. Svet kresťanstva čitateľom tohto perspektívneho 67-ročného kardinála iba nedávno predstavil. Pôvodne bol zástancom línie pápeža Benedikta XVI., po nástupe pápeža Františka sa stal liberálnejším, napríklad pri téme homosexuality.

Gozo, to je svätyňa na 67 štvorcových kilometroch. Sošky a obrazy Panny Márie nájdete na každých desiatich metroch, väčšina rodinných domov nesie sväté názvy a mená svätých. Z ľahko kopcovitej krajiny vyčnievajú veľké, často relatívne nedávno rozšírené kostoly s pieskovo sfarbenými kupolami. Tie kupoly sú najvýraznejšie vyvýšeniny Goza.

Gozo, to je menej angličtiny a viac maltčiny ako na Malte. Jazyk na základe arabčiny, ktorému Arabi celkom dobre rozumejú, zatiaľ čo Malťania arabčine takmer nerozumejú, počuť všade. Gozo je s množstvom malých políčok a absenciou vysokých bytoviek síce vidieckejší, s hustotou takmer 600 obyvateľov na štvorcový kilometer (Malta 1700/km²) tvorí zvlášť v strede okolo hlavného mesta Victoria/Rabat svojím spôsobom takisto urbánnu, resp. suburbánnu aglomeráciu. Už len pre úzke ulice sú tu aj zápchy.

Európska pôrodnosťPlodnejší je západ a sever. Na východe a juhu obyvateľstva ubúda

Erik Potocký

Hneď na prvý pohľad vidieť, že rovnako ako na polmiliónovom ostrove Malta ani približne 40-tisíc obyvateľov Goza už netvoria iba pôvodní obyvatelia. Od roku 2012 do roku 2022 vzrástol počet obyvateľov s trvalým pobytom v Maltskej republike zo 421 464 na 542 051, čiže o 28,6 percenta.

Nárast o 120-tisíc ľudí za desať rokov ide na vrub takmer výlučne pracovným migrantom, ktorí zväčša prichádzajú z krajín mimo Európskej únie, najnovšie z Indie, Filipín alebo Kolumbie. Šoféri autobusov verejnej dopravy sú všetci z týchto krajín. Podiel cudzincov sa tak zvýšil z 5,5 % v roku 2012 na 25,3 % v roku 2022.

Malta a zvlášť Gozo sa boria s dvoma paralelnými výzvami: populácia na beztak preľudnenej Malte exploduje. Zároveň niet detí. Spomedzi tých zopár novorodencov sa už 33 percent rodí cudzinkám.

Hostia, ktorí ráno raňajkujú vo Victorii, majú iné starosti. Sedia v kaviarni talianskeho typu, rozprávajú sa zväčša po taliansky a taliansky štamgast v najlepších rokoch hovorí o svojom miláčikovi: psíček je vraj „sempre arrabbiato“, „vždy nahnevaný“. Maltský pár krásnych zamilovaných štyridsiatnikov nadšene zvolá: „Náš je presne rovnaký!“

Mapa ostrovného štátu Malta, ktorý tvoria ostrovy Malta a Gozo. Foto: wikipedia.org

Riaditeľ obchodnej komory dúfa v pôrodnosť cudziniek

Daniel Borg, výkonný riaditeľ Obchodnej komory Goza, sa zaoberá katastrofálnou pôrodnosťou, minulý rok rečnil na parlamentnej konferencii Nízka pôrodnosť na Malte – existenčná výzva. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že aj Gozo v rokoch 2011 až 2021 zaznamenalo 25-percentný nárast počtu obyvateľov.

Na stene v jeho kancelárii visí krucifix. Borg hovorí, že je katolík „and I believe in being pro-life“. Otec dvoch detí zdôrazňuje, že politika maltských vlád je výrazne v prospech detí, „starostlivosť o deti je úplne zadarmo, škôlky a jasle, všetko“. O chvíľu vysvitne, že popoludní sú pre deti „kluby“ iba v mestách, v dedinách nie a že svojmu staršiemu dieťaťu, ktoré má teraz 18 rokov, musel ešte platiť za jasle aj školský autobus. Až v prípade teraz 11-ročného dieťaťa bola starostlivosť bezplatná. Keď on chodil do školy, bol jediný v triede, ktorého matka pracovala.

Ekonomike sa darí, hovorí mi. Ostrov Gozo zažil v posledných rokoch stavebný boom, ceny bývania sú pritom pre jeho mladých obyvateľov nedostupné. Samozrejme, nie sú to Gozania, kto robí na stavbách. Borg je za „holistickú diskusiu“ o gastarbeitroch, ktorých treba podľa neho integrovať, pravdepodobne aj so zlučovaním rodín. Vyzýva: „Nenazývajme ich cudzincami, sú to ľudia!“

Prečíta štatistiku zverejnenú v novembri 2021: v roku 2010 bolo na ostrove Gozo len 357 zahraničných pracovníkov, v roku 2020 ich bolo 3079. To je deväťnásobok. Najdôležitejšie krajiny pôvodu boli v tomto poradí: Spojené kráľovstvo, Taliansko, Albánsko a Srbsko. V prvej desiatke sa našli vtedy len dve mimoeurópske krajiny: India a Filipíny. Borg priznáva: „medzitým uplynuli štyri roky“, situácia je už iná, vonku to vidieť.

Súhlasí, že Malta vybavila demografický proces, na ktorý krajiny západnej Európy potrebovali polstoročie, za zopár rokov: „Za krátky čas sme toho urobili veľmi veľa.“ Čaká na výsledky prorodinnej politiky. A dúfa v pôrodnosť cudziniek.

V rodisku Maria Grecha: Cirkev prestala hovoriť o prijímaní detí

Bývalý biskup diecézy Gozo a dnes vplyvný vatikánsky kardinál Mario Grech sa narodil v gozskej dedine Qala. Neoklasicistický farský Kostol svätého Jozefa (San Ġużepp) bol posvätený až v roku 1904 a bol očividne súčasťou súťaže o to, ktorá gozská farnosť dostane väčší a viac pozlátený kostol. San Ġużepp vo veľkosti zaostáva, zlata je veľa. V obrovskej sakristii visí gýčovitá maľba znázorňujúca letiaceho archanjela Gabriela, ktorý sprevádza Svätú rodinu na jej úteku do Egypta. Na chodbe sú ošarpané sklenené skrinky, v ktorých sú vystavené solideá, malé okrúhle čiapočky zosnulých biskupov. Prach sa do nich zažral.

Na kus reči s otcom Karolom. Je to Gozan ako vyšitý. Radový kňaz, asi 60-ročný, má nad sebou ešte arcikňaza, čím je Qala na gozské pomery na tom relatívne zle, iné farnosti majú aj viac farárov. Gozských duchovných je zatiaľ ešte dosť. Stále sa darí udržiavať štandard, keď sa vo väčších kostoloch slúži 30 až 50 omší týždenne, začínajúc o piatej hodine ráno – v Zlatej bazilike vo Victorii je ich až desať v pracovné dni a jedenásť v nedeľu a počas sviatkov.

Šéf synody kardinál Mario GrechKedysi tvrdý konzervatívec dnes volá po citlivejšom katechizme aj diakonkách

Pavol Rábara

Otec Karol sa pozoruhodne dobre vyzná v otázke, ktorí kardináli na svete sú alebo boli „papabile“, prvýkrát však počuje o tom, že Malta a zvlášť jeho Gozo majú najnižšiu pôrodnosť v EÚ. Na otázku, či to svedčí o strate viery, hovorí najprv nie. Ako mnohí Gozania, aj on uvádza spočiatku iné príčiny: sú to vysoké životné náklady a vraj 11-percentná neplodnosť. Aj keď sa mnohí po korone do kostola už nevrátili, nedeľná návštevnosť qalských kostolov sa ešte vždy vyšplhá na „40 až 45 percent“.

Čím dlhšie rozhovor trvá, tým viac otec Karol sám hovorí – inými slovami – o strate viery: „Áno, Malta je súčasťou Západu, nároky sú vyššie ako v minulosti, deti potrebujú tablet a tak ďalej. No a teraz prichádzajú prisťahovalci z iných kultúr, moslimovia nemajú problém s pôrodnosťou.“ Dedinský farár melancholicky pokrčí plecami. Občas, keď sa to hodí, napríklad na sviatok Zvestovania Pána, on vraj ešte spomína v kázni, že ľudia by mali mať deti, cirkev ako taká to však podľa neho už takmer nehovorí. Pýtam sa: „Je to chyba?“ „Áno, to je chyba.“

V roku 1957 pokrstili Maria Grecha v menšom qalskom Kostole nepoškvrneného počatia Panny Márie. Vedie tam dlhá ulica, ktorá sa volá rovnako, il-Kunċizzjoni. Je to tichý kút. Pohľad na more, na neobývaný ostrov Comino a na dve-tri husto obývané mestá na ostrove Malta s jedným mrakodrapom v hmle.

Z kostola práve odchádza veselá bacuľatá šesťdesiatnička, pravdepodobne kostolníčka. Je z vatikánskej kariéry rodáka nadšená: „Veľmi dúfam, že sa stane pápežom.“ Spočiatku rázne odmieta, že by mizerná pôrodnosť mohla svedčiť o prepade religióznosti. Potom však vlastne tiež súhlasí, máme problém s mladými, „with the youngsters“.

Ak to pôjde takto ďalej, Gozo už o niekoľko rokov nebude mať dosť vlastných farárov. Hovorí: „Veľa sa modlím za duchovné povolania.“

V dedine s najnižšou pôrodnosťou: Kedysi boli ženy doma, dnes musia pracovať

Maltské úrady aktuálne nezverejňujú čísla pôrodnosti podľa lokality, zo sčítania ľudu v roku 2005 však vyplýval jeden zarážajúci detail: hrubá miera pôrodnosti (crude birth rate) bola na Malte 9,59 na tisíc obyvateľov, na Gozo 7,93 a s hodnotou 4,89 bola suverénne najnižšia v gozskej obci Xewkija.

Zaráža to preto, lebo Xewkijčania to nie tak dávno svojou vierou dotiahli najďalej: vlastnoručne si postavili kostol so štvrtou najväčšou kupolou Európy.

Farský Kostol svätého Jána Krstiteľa, posvätený až v roku 1978, presahuje všetky dimenzie. Pýši sa ôsmimi železobetónovými piliermi, ktoré unesú 45 000 ton.

Pravdaže, interiér nového kostola, ktorý sa týči nad celým ostrovom, nevyniká krásou. Okrem veľkosti kupoly nie je čo vidieť. Dve postaršie dedinčanky čistia exteriér obrovskej vitríny, v ktorej polomoderná socha Ježiša Krista visí na kríži z pravých kmeňov stromov. Dedinčanky pritom bez prestávky rečnia.

Kostol svätého Jána Krstiteľa v obci Xewkija. Foto: wikipedia.org

Na lavičke pred kupolou sedí celý deň osemdesiatročná Xewkijčanka. V priemere raz za minútu víta návštevníkov presne tými istými slovami: „Z vrcholu kupoly máte fantastický výhľad, ocenili by sme dar tri eurá za použitie výťahu.“

Potmehúdska starká v pokojnejšej chvíli rozpráva, že vtedajší gozský biskup (nie Grech, ktorého meno sa, mimochodom, vyslovuje ako „Grek“) bol proti výstavbe kostola s rozmermi katedrály: „Varoval, že v susednom Għajnsieleme im trvalo päťdesiat rokov, kým dokončili svoj kostol. Ale my sme boli hotoví za dvadsať rokov!“ Hrdá lokálpatriotka priznáva, že kostol takmer nikdy nie je plný, ale že na osem až deväť nedeľných omší chodí „po sto ľudí“. Na porovnanie: obec Xewkija má 3300 obyvateľov.

Na otázku, prečo práve taká výnimočne zbožná dedina nemá detí, to skúša s bežnými odpoveďami: neplodnosť, životné náklady. Napokon priznáva: „Na to nemám odpoveď.“ A hovorí: „Cirkev kedysi nútila ľudí mať deti. Povedala im, že neprijať deti je hriech.“ Sama takéto kázne síce nikdy nepočula, rodičia a príbuzní však vraj áno. Bez toho, aby zmenený prístup farárov kritizovala, dodáva: „Dnes už to cirkev nehovorí.“

Vitrína s krížom z kmeňov stromov je medzitým čistá. Zdá sa, že postaršie dedinčanky z diaľky zachytili, o čom sa na lavičke pred kupolou rozpráva. Jedna z nich odrazu vystrelí k reportérovi a vysvetlí mu s prísnym pohľadom: „Počúvajte, ženy v minulosti boli doma. Teraz musia chodiť do práce, ináč to nejde, to je celé!“ Druhá ponúka iné vysvetlenie: „Nuž, ľudia majú radšej psy a mačky.“

Kardinálov spolužiak: Ľuďom už ide iba o „money“

Keď bol Mario Grech malým chlapcom, jeho rodina sa presťahovala z Qaly do inej gozskej dediny, zväčša preto vyrastal v Kerċeme. Grechovci tam majú stále svoje bydlisko. Jeho približne deväťdesiatroční rodičia sa síce spolu so synom presťahovali do Vatikánu, trávia však každý rok spolu so synom čas v rodinnom dome.

Dom sa nachádza 20 metrov od takisto dosť priestranného dedinského kostola. Je jedným zo skromnejších domov, nápadný je iba biskupský erb nad dverami s Grechovým mottom „In fractione panis“, „Pri lámaní chleba“.

Celé okolie dýcha svätosťou. Škola sa volá St. Theresa, ulica S. Piet u S. Pawl, námestie San Girgor a rodinné domy sa nazývajú Madonna, St. Mary, St. Gregory, St. John Paul II., Flos Carmel, Maria Assunta alebo Mount Carmel. Tvrdí gozskí chlapi v najbližšej krčme pozerajú Mr. Beana, no dokonca ani tam nie je núdza o zbožnosť: štvrtina plechovej reklamnej tabule značky Red Bull je prekrytá Madonou so zlatou aureolou.

Takmer hodinu pred začiatkom večernej omše sa otvoria dvere sakristie a kostola a zapália sa sviečky. Ukazuje sa, že kostolník je Grechov spolužiak zo základnej školy a „zároveň aj kamarát“, celoživotný kamarát, s ktorým sa minimálne raz do roka stretáva. Ukazuje na veľmi vydarený portrét Grecha, ktorý visí vysoko v sakristii. Kardinál a kostolník sú rovesníci, „on je vo februári a ja v máji“. V detstve si nemyslel, že sa z kamaráta stane veľký človek, bol vraj úplne normálny. Teraz si kerċemský kostolník už myslí, že má dobré šance stať sa pápežom – „pretože on je veľmi diplomatický“.

Menej žien, menej detíPôrodnosť sa na Slovensku prudko prepadla, môže za to inflácia a vojna, no aj demografia

Kristína Votrubová

Na pondelkovej večernej omši sa zúčastňuje 19 ľudí, z toho päť mužov plus dvaja miništranti. Miništranti slúžia bez bieleho rúcha v hlúpych svetroch s kapucňou, v ktorých sa cítia viditeľne nesvoji. Na omši počuť, že kresťanský národ Malty a ostrova Gozo hovorí Bohu vo svojom jazyku „Alah“. Raz spievajú: „Ó, Alah.“

Po omši ešte zájdem na kus reči za kostolníkom. Gozan sa vyjadruje veľmi otvorene a extrémne pochmúrne.

Ľudia sa podľa neho stali „sebeckými“ a hedonistickými, ide im iba o „money, money, money“, prácu majú robiť gastarbeitri, ktorých je „viac, než sa oficiálne priznáva“. Hovorí: „Gozo je na tom ešte horšie ako Malta, lebo korupcia vládnucich je tu ešte horšia.“ Ďalej hovorí: „Sme na tom presne ako Taliansko, radšej majú psa ako dieťa.“

Aj on si všimol, že cirkev už nehovorí, že neprijatie detí je hriech. „To však neznamená, že to nie je hriechom. Je to hriech.“ Aj keď Grech je väčší optimista, „on si to tiež myslí“, iba to nehovorí verejne.

Potom kerċemský kostolník ešte povie: „My sme opustili Boha a Boh opustil nás.“

V júli uvidí svojho kamaráta, možného budúceho pápeža, keď ten príde kvôli svadbe v rodine domov: „Vnukli ste mi nápad – v júli mu to poviem.“