Platia vyššie príplatky za nočné, sviatky a nedele. Je to rana pod pás, tvrdia firmy

Na porovnanie, zamestnanec za dve osemhodinové zmeny v sobotu za jeden mesiac dostane o 3,54 eura viac ako doteraz. Iný príklad ukazuje, že ak zamestnanec odpracuje desať osemhodinových zmien v noci, dostane o 14,4 eura viac na výplatnej páske.

Zamestnávatelia, naopak, nariadenie kritizujú a tvrdia, že bude mať negatívny dosah na konkurencieschop­nosť slovenských firiem. Okrem toho niektorí potravinári varujú aj pred tým, že nové opatrenie prinesie vyššie ceny potravín.

Čítajte viac Cez víkendy robím rád, hovorí Ondrej. Zoberú nám peniaze, tvrdia brigádnici o nedeľnom zákaze

Ešte koncom minulého roka sa na zmene zákona dohodli opoziční poslanci Smeru Martin Nemky a Boris Susko s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšou koalíciou. Za návrh vtedy hlasovalo celkovo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Zamestnávatelia však s týmto návrhom, podobne ako vtedy, nesúhlasia ani dnes. „Ide o jeden z desiatok zákonov, ktorý je výsledkom obchádzania štandardného legislatívneho procesu a poslaneckej anarchie v praxi. Uvedená zmena bola prijatá prostredníctvom poslaneckého návrhu, a to bez riadneho pripomienkového konania a bez adekvátneho vyčíslenia dopadov,“ sťažuje sa pre denník Pravda Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).

Prinesie to problémy

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v tejto súvislosti pripomína, že Slovensko sa stále nachádza v kríze a prijatie novely zamestnávateľom ešte viac priťaží. „S ohľadom na aktuálnu situáciu, ako aj spôsob schválenia novely považujeme jej prijatie za ranu pod pás,“ približuje pre Pravdu hovorkyňa zväzu Miriam Filová. Firmy podľa nej nebudú môcť zákonné povinnosti naplniť, čo v konečnom dôsledku prehĺbi napätú situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádzajú.

Okrem kritiky samotného legislatívneho procesu zamestnávatelia zdôrazňujú, že rozmrazovanie príplatkov bude mať negatívny dosah aj na navýšenie celkovej ceny práce. Podľa RÚZ tiež hrozí, že sa zníži využitie nočnej a víkendovej práce, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv na zárobky zamestnancov.

Riešenie pritom vidia úplne inde. „Máme za to, že namiesto zavádzania plošných nariadení pre všetkých zamestnávateľov by bolo vhodnejšie riešiť problematiku príplatkov primárne na úrovni jednotlivých podnikov, prostredníctvom kolektívnych zmlúv či benefitov,“ píšu zamestnávatelia s tým, že cieľom by mal byť vzájomný kompromis medzi požiadavkami zamestnancov a zamestnávateľov.

Exminister rezortu práce a poslanec Ján Richter (Smer) tvrdí opak a zdôrazňuje, že pre zamestnávateľov takéto zvýšenie nebude predstavovať problém. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ vyhlásil Richter ešte v priebehu minulého roka. Podľa neho si ľudia viac peňazí za nadštandardnú prácu jednoducho zaslúžia a aj ich dostanú.

Navrhovatelia novely zákona zároveň tvrdili, že bola prerokovaná s odbormi. Okrem Nemkyho a Suska však za návrhom stál napríklad aj vtedajší koaličný poslanec Juraj Šeliga. „Vítam to, že aj po rokovaní s Krajniakom sa podarilo dostať na stôl kompromis, že vypustia zóny minimálnej mzdy. Čas na rozmrazenie príplatkov bude pol roka, zamestnávatelia majú teda pol roka na to, aby sa pripravili,“ povedal vtedajší poslanec za stranu Za ľudí.

Firmy: Ceny pôjdu hore

Asociácia zamestnávateľských zväzov má podobne ako Republiková únia zamestnávateľov svoje vlastné riešenie. To vidí v oslobodení príplatkov od daní. „Pokiaľ malo byť cieľom poslaneckého návrhu zvýšenie príjmu zamestnancov, príplatky by mali byť v celom rozsahu oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca, ako je to napríklad v Rakúsku a Nemecku, bohužiaľ poslanci na to neprihliadli a prijali verziu, z ktorej najviac profituje štát,“ tvrdí Filová. Asociácia priemyselných zväzov predpokladá, že po aplikovaní jej návrhu by zamestnanci dostali viac peňazí a firmy by neboli nútené prenášať náklady do spotrebiteľských ci­en.

Práve zvyšovanie cien považuje za problém aj Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, ktorých sa nariadenie kvôli pravidelnej nočnej, ale aj víkendovej práci týka v najväčšej miere. Zväz varuje, že od možného zdražovania výrobkov, ktoré pekári a cukrári produkujú, nás delí už len mesiac. Pripomína totiž, že náklady na prácu v pekárskom sektore sú priemerne viac ako 40 percent z celkových nákladov.

Čítajte viac Vyššie príplatky za soboty, nedele a nočné. Potravinári rozčarovaní, firmy tiež. O koľko sa môže zvýšiť výplata?

„Až 80 percent práce pekárov prebieha práve v noci, cez víkendy a sviatky, keďže spotrebitelia majú radi čerstvý a voňavý chlieb a pečivo, ktoré si za ideálnych podmienok hneď ráno nájdu na pultoch. Ak sa na júnovej schôdzi nepodarí schváliť kompenzácie zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky v druhom a treťom čítaní, bude to mať závažné dopady na rast našich nákladov," zdôraznil predseda predstavenstva združenia pekárov Milan Lapšanský. Zvýšenie cien pekárenských výrobkov podľa neho hrozí najmä preto, že štát pre tento sektor napriek sľubom nepripravil žiadne podporné riešenia.

O koľko si zamestnanci na príplatkoch prilepšia?

S vyššou mzdou môžu od 1. júna počítať zamestnanci, ktorí pracujú v sobotu, v nedeľu, vykonávajú nočnú prácu alebo majú sťažený výkon práce. Novela však mení aj samotnú filozofiu výpočtu vyplácania súm. „Sumy týchto mzdových zvýhodnení, ktoré sú v súčasnosti určené pevnou čiastkou, budú naviazané na sumu minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,“ pripomenul už skôr Národný inšpektorát práce. Výška príplatku tak bude odteraz rásť spolu s tým, ako bude stúpať minimálna mzda. Tá sa aktuálne zastavila na sume 700 eur, čo znamená, že zamestnanec za každú odpracovanú hodinu zarobí 4,023 eura. Samotné príplatky sa tak vyrátavajú konkrétnou percentuálnou sadzbou zo sumy spomínanej minimálnej hodinovej mzdy.

V praxi to znamená, že za každú hodinu práce v sobotu bude zamestnancovi tento rok popri mzde vyplácané zvýhodnenie v sume najmenej 50 percent z minimálnej mzdy za hodinu. U zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa zvýši najmenej o 45 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnanec pracujúci v sobotu tak dostane za hodinu svojej práce štandardný príplatok vo výške minimálne 2,012 eura za hodinu práce, zatiaľ čo minulý rok to bolo 1,79 eura. Znížený príplatok potom bude na úrovni 1,810 eura za hodinu práce.

Čo sa týka práce v nedeľu, zamestnávateľ bude za každú hodinu práce zamestnancovi popri mzde vyplácať príplatok vo výške 100 percent minimálnej mzdy za hodinu. U zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, sa zvýši najmenej o 90 percent minimálnej mzdy za hodinu. V nedeľu potom zamestnanec za hodinu svojej práce dostane príplatok minimálne 4,023 eura alebo 3,621 eura. V roku 2022 pritom bola suma za prácu v nedeľu vo výške 3,58 eura.

Čítajte viac Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu

Zmien sa rovnako dočkáte aj pri práci v noci. V tom prípade bude výška príplatku závislá od toho, či sa vo firme pracuje prevažne v noci, alebo či vykonávate rizikovú prácu. V každom prípade platí, že tento typ príplatku bude na úrovni minimálne 35 percent (1,408 eura), ak sa v danej spoločnosti v noci pracuje bežne. Týka sa to tak najmä pekárov či ľudí pracujúcich vo fabrikách, v ktorých sú nočné zmeny bežné. V prípade rizikovej práce pôjde až o 50 percent z priemernej hodinovej mzdy (2,012 eura) a štandardný príplatok bude na úrovni 40 percent (1,609 eura).