Peter Ličák

Rodák z&nbsp;Trebišova prevzal prvýkrát primátorské insígnie koncom roku 2014, na radnicu oproti 60-hektárovému mestskému parku z&nbsp;18. storočia prišiel z&nbsp;kancelárie riaditeľa cirkevného gymnázia. „Keď som rok pred vtedajšími komunálnymi voľbami získal mandát poslanca parlamentu Košického samosprávneho kraja, mal som na volebnom konte celkom zaujímavý počet hlasov. Naznačovalo to, že keby som sa ako nezávislý kandidát uchádzal o&nbsp;post primátora, mal by som dosť vysokú šancu na úspech. Lenže mal som aj veľkú dilemu, pretože som pôvodným povolaním učiteľ, učil som slovenský jazyk, dejepis, ako hádzanár a&nbsp;tréner tejto loptovej hry som bol na škole aj telocvikárom. Opustiť tento svet mladých ľudí, povolanie, ktoré mi roky prinášalo radosť, nebolo ľahké. Ale napokon som sa predsa len odhodlal ísť do volebnej súťaže a&nbsp;vyhral som ju. Musím popravde priznať, že hoci som bol jedno volebné obdobie poslancom mestského zastupiteľstva, prvé volebné obdobie v&nbsp;primátorskom kresle boli moje najťažšie, najzložitejšie pracovné roky,“ chlapsky priznáva Marek Čižmár.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...

Vraví, že ako primátor si kládol a&nbsp;stále kladie za hlavný cieľ posunúť život v&nbsp;meste o&nbsp;čosi ďalej. Pravda, nezáleží to iba na ňom, je to výzva pre celý 24-členný zbor mestských poslancov. Do ďalších komunálnych volieb v&nbsp;roku 2018 už išiel so životnou skúsenosťou, že keď nebude mať ako primátor podporu väčšiny mestského zastupiteľstva, môže mu jeho pôsobenie na radnici priniesť viac trápenia ako radosti. Preto pod heslom Spolu pre mesto s&nbsp;ním kandidovalo aj dvanásť Trebišovčanov rovnakého zmýšľania, aké mal on sám. Táto stratégia ho nesklamala, preto ju použil aj pri ďalších voľbách koncom minulého roka.

„Vlani nás už bolo so spoločným volebným programom pätnásť, povedali sme si, že nech sme priaznivcami pravicových či ľavicových strán, na toto politické delenie zabudnime, robme to, čo Trebišovu a&nbsp;jeho obyvateľom prospeje, ideológiu dajme bokom, nekopírujme politiku, aká sa robí v&nbsp;Národnej rade či v&nbsp;sekretariátoch politických strán bez ohľadu na to, či sú pri moci alebo v&nbsp;opozícii. Za najväčší úspech vo funkcii primátora dnes považujem to, že ľudia sa hlásia k&nbsp;svojmu mestu, sú hrdí na jeho históriu. Práve preto sa nás ako pravých lokálpatriotov tak dotklo, ako tvorcovia filmu absolútne nekorektne predstavili život v&nbsp;Trebišove. Keby sme sa neohradili proti tvrdeniam, že Trebišov je samovražda, ktorými prvý diel doslova hýril, mohlo by sa zdať, že sme s&nbsp;týmto tvrdením stotožnení. Lenže to, čo stvorili filmári, nie je ani umenie, ani vtipné, ani satira, akurát je to učebnicová dehonestácia jedného reálneho mesta a&nbsp;jeho obyvateľov. A&nbsp;to som im aj slušne vysvetlil vo svojom liste. Čo by asi robil pán riaditeľ televízie JOJ, keby iná televízia nakrútila o&nbsp;jeho televízii seriál s&nbsp;tým, že pracovať v&nbsp;Jojke je pre redaktorov či hercov samovražda? Určite by sa tiež ozval a&nbsp;nenechal takú dehonestáciu bez povšimnutia a&nbsp;ohlasu,“ logicky vysvetľuje svoju reakciu na Ivetu primátor Trebišova.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aby nevznikla falošná ilúzia, že Trebišov v&nbsp;týchto dňoch žije len tým, ako nekorektne ich mesto vykreslili vo svojej umeleckej fikcii filmári, Marek Čižmár pripomína, že akútne musia riešiť problémy, ktoré so sebou priniesla energetická kríza a&nbsp;rekordná inflácia. Na stole je dnes otázka, či mesto zvládne platiť vysoké faktúry za energie pre mestskú plaváreň, pre zimný štadión, vyššie ceny za teplo a&nbsp;elektrickú energiu trápia materské i&nbsp;základné školy. „Prirodzene, že Trebišov má svoje prednosti i&nbsp;nedostatky, keby som ich nepriznal, nemal by som na radnici čo robiť. Mesto zdobí výnimočný mestský park s&nbsp;ruinami nížinného hradu Parič, honosný kaštieľ s&nbsp;krásnou jazdiarňou, unikátne mauzóleum, bývalý pavlinský kláštor so zaujímavou históriou, ale je tu aj príkry kontrast týchto pamiatok. Je to rómska osada, ktorá je súčasťou Trebišova od 18. storočia, dnes v&nbsp;nej žije podľa oficiálneho sčítania obyvateľov viac ako 6 400 Rómov, takí i&nbsp;onakí, slušní aj problémoví, skrátka tak ako v&nbsp;každej rómskej osade na Slovensku, nie sme v&nbsp;tom vôbec výnimoční,“ konštatuje prvý muž mesta.

Keď som sa opýtal niekoľkých trebišovských Rómov na jojkársky seriál o&nbsp;Rómke z&nbsp;ich mesta, všetci ako jeden tvrdili, že sa im páči. Dokonca veľmi. „Gadžovia nám teraz závidia, že celé Slovensko kuká na film o&nbsp;Cigánke Ivete a&nbsp;nie o&nbsp;nich. Takých filmov o&nbsp;nás by malo byť viac, raz to aj bude, keď nás bude žiť na Slovensku viac ako gadžov. Ale mohli prísť viac kamerovať do našej osady, videli by, že nám spadla na hlavy jedna bytovka, a&nbsp;cigánsku herečku mohli nájsť aj v&nbsp;našej osade. A&nbsp;ešte aj krajšiu, to by kukali, aké máme krásne baby,“ pochválil sa nám na päť kilometrov dlhej hlavnej trebišovskej ulici Róm, ktorý sa predstavil ako Demeter. Či je to jeho krstné meno alebo priezvisko, to som sa nedozvedel.

Ale keď som si pred návštevou Trebišova zalistoval trochu v&nbsp;jeho histórii, natrafil som naozaj na niečo výnimočné, čím sa nemôže pochváliť veľa miest. V&nbsp;Trebišove sa narodili dvaja predsedovia vlád. Ôsmeho marca to bude 200 rokov, čo tu prišiel na svet významný uhorský šľachtic a&nbsp;štátnik Gyula Andrássy. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v&nbsp;roku 1867 sa na štyri roky stal prvým ministerským predsedom Uhorska v&nbsp;dualistickej monarchii. Gróf Andrássy bol štyri roky po smrti pochovaný v&nbsp;mauzóleu v&nbsp;trebišovskom mestskom parku. V&nbsp;Trebišove sa presne rok po skončení druhej svetovej vojny narodil aj predseda česko-slovenskej vlády národného porozumenia vytvorenej po nežnej revolúcii v&nbsp;decembri 1989, Marián Čalfa.

„Teraz máme pred sebou kopu iných iných úloh, ako sa dookola zaoberať jedným nepodareným televíznym seriálom, ktorý zosmiešnil obyvateľov nášho mesta. Chceme dobudovať mestskú kompostáreň, dokončujeme výstavbu 78 nájomných bytov, plánujeme zveľadiť mestské budovy, na úroveň 21. storočia dostať terminál integrovanej osobnej dopravy. Podchvíľou prichádzajú na mestský úrad devepoleri so zaujímavými projektmi, keby mesto bolo lokalitou dobrou akurát na samovraždy, nemali by záujem investovať tu svoje milióny,“ konštatuje primátor Trebišova.

Publicistku a&nbsp;zanietenú aktivistku v&nbsp;otázkach Tokaja Magdu Haburovú (72) považujem za chodiacu kroniku Trebišova, južného Zemplína a&nbsp;najmä slovenského Tokaja. Keď ma robota zavedie na dolný Zemplín, zastavím sa najprv u&nbsp;nej v&nbsp;Milhostove, kedysi samostatnej dedine, ktorá je dnes predmestím Trebišova, aby mi dala informácie a&nbsp;svoje postrehy k&nbsp;téme, za ktorou som sa vybral do jej rodných končín. Narodila sa vo Veľkej Tŕní, ale v&nbsp;Trebišove žije 48 rokov.

Od posledných komunálnych volieb je znova poslankyňou mestského zastupiteľstva, aj ona má výhrady proti tomu, ako filmári predstavili v&nbsp;seriáli Iveta život ľudí v&nbsp;tomto kraji. „Trebišov je normálne mesto, žiadna diera v&nbsp;bohom zabudnutom kraji, žijeme tu takými radosťami, starosťami a&nbsp;problémami, aké patria aj k&nbsp;životu obyvateľov iných miest. Nechcem robiť recenziu jojkárskej minisérie, ale tie vulgarizmy na adresu Trebišova a&nbsp;jeho obyvateľov, ktoré tvorcovia vložili do úst protagonistom príbehu, si naozaj mohli odpustiť. K&nbsp;životu mesta patria od rokov 18. storočia aj Rómovia, ale naučili sme sa spolu nažívať, aj keď je to občas niekedy veľmi zložité, ale na tom nie je nič divné, veď či to občas nezaškrípe aj v&nbsp;tých najlepšie fungujúcich rodinách?“ kladie otázku Magda Haburová.

Pred rokmi bola členkou slovenskej komisie, ktorá rokovala s&nbsp;maďarskou stranou, aby Slovensko mohlo používať obchodnú značku Tokaj pre vína zo slovenského Tokaja. „Podarilo sa, ale až Európsky súdny dvor rozhodol, že sa náš región bude nazývať Vinohradnícka oblasť Tokaj. A&nbsp;tak je dnes jasné, že rozloha tokajskej vinohradníckej oblasti má 908 hektárov, patrí do nej sedem obcí v&nbsp;povodí rieky Bodrog a&nbsp;pod Zemplínskymi vrchmi. Tokaj je rodinným striebrom všetkých Slovákov a&nbsp;dodnes som nesmierne hrdá na to, že som sa podieľala na dlhoročnom boji o&nbsp;zaregistrovanie značky Vinohradnícka oblasť Tokaj, lebo to nebolo jednoznačné a&nbsp;ľahké,“ hovorí majiteľka vinice a&nbsp;historickej gazdovskej pivnice v&nbsp;tejto oblasti, ktorá zostavila zaujímavú obrazovú publikáciu Poklady slovenského Tokaja.

Magda Haburová sa vrátila do poslaneckých lavíc mestského parlamentu po osemročnej prestávke, vraví, že chce pomôcť vyriešiť niekoľko problémov, ktoré dnes trápia Trebišovčanov. V&nbsp;mestskej časti Milhostov sa usiluje o&nbsp;zriadenie nových priechodov pre peších cez cestu prvej triedy, ľudí trápi nedostatok parkovacích miest pri nemocnici, hľadá možnosti, ako na cintoríne v&nbsp;Milhostove zrenovovať obelisk Gábora Kandóa, ktorý bol pravou rukou štátnika grófa Andrássyho a&nbsp;otcom vynálezcu prvého elektrického rušňa na svete. Vraví, že ak sa jej podarí vyriešiť tieto tri problémy, nebude sa za výkon poslaneckého mandátu pred svojimi voličmi hanbiť.

Trebišov je rodným mestom aj Lucie Gibarti (28), charizmatickej speváčky a&nbsp;skladateľky s&nbsp;netradičnou farbou hlasu. Hoci na vysokej škole vyštudovala ekonomické vedy, svet čísiel, daní, ekonomických analýz a&nbsp;prognóz zamenila za svet hudby, popu a&nbsp;funky. „Moji rodičia boli nepočujúci, vyrastala som v&nbsp;tichu, mama dnes žije v&nbsp;nemeckom Hannoveri, ja som ostala tu na južnom Zemplíne, starám sa o&nbsp;babku Annu, vraciam jej starostlivosť a&nbsp;opateru, akú mi venovala v&nbsp;mojich detských a&nbsp;tínedžerských rokoch. Od detstva som túžila po tom, aby ma životom sprevádzala hudba. A&nbsp;zatiaľ sa mi ten detský sen aj plní,“ vraví Lucia. Prvý standing ovation zažila, keď mala šesť rokov. Stará mama s&nbsp;ňou prišla na konkurz spevákov do detského folklórneho súboru Ruskovčanka. Keď dospievala, ľudia v&nbsp;sále kultúrneho domu ju odmenili dlhotrvajúcim potleskom, folklórista pán Pačuta sa opýtal Luckinej babky: „To čo za zázrak ste priviedli?“

„V&nbsp;Ruskovčanke som spievala do dvanástich rokov, v&nbsp;pu­berte som si dala od spievania prestávku. Keď som pred štyrmi rokmi začala hľadať jedného člena našej rodiny, o&nbsp;ktorom sme roky nič nepočuli, nevedeli, natrafila som na muzikanta Sláva Gibartiho a&nbsp;jeho prešovskú kapelu Hrdza. S&nbsp;jeho kapelou som naspievala aj titulnú pieseň Slovensko moje, otčina moja k&nbsp;filmu Sviňa režisérov Mariany Čengel Solčanskej a&nbsp;Rudolfa Biermana. Na premiére filmu v&nbsp;Košiciach ma pani režisérka dekorovala korunou z&nbsp;kvetov a&nbsp;slovami ‚Lucia, ste kráľovna!‘ A&nbsp;herec Slovenského národného divadla Jozef Vajda mi zložil v&nbsp;ten večer ďalšiu poklonu, keď mi povedal: ‚Lucia, ja sa pred vami skláňam,‘“ hovorí o&nbsp;svojich prvých speváckych úspechoch zhovorčivá Trebišovčanka.

Z&nbsp;tejto štvorročnej spolupráce s&nbsp;Hrdzou sa pomaly vykryštalizovala jej vlastná kapela Lucia Gibarti band. Na klávesoch ju sprevádza Tomáš Ferko a&nbsp;Rasťo Boroš, na bicích Dano Urban, basgitary sa zhostil Martin Samuely, gitaristom v&nbsp;prvej Luciinej kapele je Radoslav Šulek. Táto hudobná formácia má teraz plné ruky práce s&nbsp;natáčaním videoklipu k&nbsp;Luciinej najnovšej skladbe Flame. Ani Luciu Gibarti nenechal ľahostajnou seriál Iveta, ktorý spôsobil v&nbsp;jej rodnom meste také rozhorčenie: „Ukazuje sa, že tvorcovia seriálu si dodnes neuvedomili, ako ich dielo uráža Trebišovčanov. Stretávam sa najmä s&nbsp;mladými ľuďmi a&nbsp;vidím, ako sa začínajú hanbiť za svoje mesto. Zvyšovať sledovanosť televízie urážkami a&nbsp;dehonestáciou ľudí, to nie je pre umelcov tá správna cesta.“

Napriek veľkým výhradám a&nbsp;kritickému pohľadu na seriálovú Ivetu nemožno primátorovi Trebišova uprieť, že sa vie pozerať na svet aj s&nbsp;humorom, a&nbsp;v&nbsp;tomto prípade mu nechýba ani nadhľad. Presvedčilo ma o&nbsp;tom jeho úprimne myslené pozvanie ľuďom, ktorí v&nbsp;Trebišove a&nbsp;jeho okolí ešte nikdy neboli.

„Dobre si uvedomujem, že televízni diváci v&nbsp;iných končinách Slovenska, na Liptove, Horehroní, Orave, Kysuciach, na Záhorí môžu mať na Ivetu a&nbsp;hlášky, ktoré v&nbsp;seriáli zazneli na adresu nášho mesta a&nbsp;Trebišovčanov, iný názor, aký máme my. Konfrontácia rôznych názorov na umenie je celkom prirodzená, a&nbsp;dá sa povedať, že v&nbsp;každom názore je kus pravdy. O&nbsp;pár týždňov sa aj južný Zemplín prehupne do jari, okolitá príroda, vinice Tokaja, náš mestský park začnú naberať farby sviežej zelene, nastane čas pre oživenie turistiky a&nbsp;vychádzok do prírody. Obetujte deň, dva na návštevu Trebišova, jeho blízkeho okolia, tokajských viníc a&nbsp;vinárskych pivničiek, aby ste sa na vlastné oči presvedčili, že tieto končiny Slovenska nie sú ani nezaujímavým zapadákovom, ani čiernou dierou. A&nbsp;že náš život má inú podobu, ako vyznieva z&nbsp;umeleckej fikcie. Verte, nebude to strata času, tento výlet neoľutujete, a&nbsp;radi sa k&nbsp;nám budete vracať,“ tlmočíme pozvanie primátora Mareka Čižmára do mesta, o&nbsp;ktorom sa v&nbsp;posledných troch týždňoch tak veľa hovorí.

Mesto TREBIŠOV je bránou do Vinohradníckej oblasti Tokaj: Na stole je však dnes veľká otázka

Výber pre vás

Mesto TREBIŠOV je bránou do Vinohradníckej oblasti Tokaj: Na stole je však dnes veľká otázka

Súvisiace články

Výber pre vás