Skúmal históriu kreativity: Kultúra robenia toho, čo milujete, mnohým ľuďom nevyhovuje
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Koncept kreativity, ako ho chápeme dnes, vznikol v povojnových Spojených štátoch a bol reakciou na kultúrne, politické a ekonomické požiadavky čias. Kultúrny historik a autor knihy o histórii kreativity Samuel W. Franklin v rozhovore vysvetľuje, ako tento koncept vznikal, ako sa šíril aj to, ako sa z neho stal „kult“.
Franklin rozhodne nie je „proti kreativite“. Miluje umenie, rôzne technické vychytávky aj chvíľky inšpirácie; skrátka veľa z toho, čo si predstavujeme pod týmto pojmom.
Kreativita, ako ju dnes vnímame, má však podľa neho aj istú „tienistú stránku“. Termín, ktorý vznikol prekvapivo nedávno – v Spojených štátoch päťdesiatych rokov –, je aj po trištvrte storočí stále vágny, mnohoznačný a spája aj myšlienky, ktoré si vzájomne odporujú. Málokedy sa však nad tým pozastavíme, tvrdí historik.
„Nejde o to, že by som kreativitu odmietal, tvrdil, že je zlá alebo že sú zlí ľudia, ktorí sú kreatívni. Skôr sa snažím poukázať na to, že možno nie je vždy tým najlepším a že nemusí byť tým, čo zachráni svet. A že existujú aj ďalšie dôležité veci, na ktoré by sme možno mohli pamätať – napríklad solidarita, starostlivosť a empatia,“ hovorí.
V rozhovore sa takisto dočítate:
- čo všetko si dnes predstavujeme pod pojmom kreativita;
- ako sme ju nazývali, kým tento termín neexistoval;
- kto sa zaslúžil o vznik súčasného konceptu kreativity;
- v čom je jej politický rozmer;
- a ako si bude história kreativity pamätať súčasnosť.
V úvode svojej knihy píšete, že keď ste boli mladší, okolie vám často hovorilo, že ste kreatívny. Vtedy ste to vnímali ako kompliment, lichotilo vám to. Čo by ste si pomysleli, keby vám to niekto povedal dnes? Potešilo by vás to?
Myslím si, že áno. Keby mi však niekto povedal, že rozmýšľam naozaj analyticky, som pracovitý alebo inteligentný, asi by mi to lichotilo ešte viac. Slovo „kreativita“ je veľmi vágne. A niekedy mám pocit, že práve tieto ďalšie vlastnosti v porovnaní s kreativitou občas dávame do úzadia.
Tvrdíte, že koncept, ktorý dnes nazývame „kreativitou“, je mnohoznačný. Skúsme si teda na začiatok objasniť tento pojem. Čo dnes podľa vás znamená slovo „kreativita“? Aké všetky obsahy môže mať?
Povedal by som, že „kreativitou“ zvyčajne máme na mysli ľudskú schopnosť prichádzať s novými vecami. Niekedy to znamená kognitívnu schopnosť alebo osobnostný rys, ktorými niektorí jedinci disponujú. Keď teda napríklad tvrdíme, že nejaká hračka bude „podporovať rozvoj kreativity“, máme tým na mysli práve tento rys.
Inokedy to však myslíme skôr v sociálnom kontexte. Napríklad môžeme povedať, že „kreatívna“ je určitá časť mesta, a v takom prípade máme často na mysli prítomnosť umenia. „Kreativita“ sa niekedy môže stať pre umenie až synonymom.
No zároveň je zjavné, že do tejto predstavy nezapadá všetko umenie; napríklad to, o ktorom premýšľame ako o tradičnom, starom či ľudovom. Kreativita je naviazaná na akési
