Dva mesiace pred eurovoľbami Je nádej na pravicovejší europarlament. Ľudí znechucuje Green Deal, témou sa stáva bezpečnosť

Európske voľby sa uskutočnia už o necelé dva mesiace, strany po celej Európe finalizujú svoje kandidátky a začínajú s ostrou kampaňou.

Zatiaľ čo na čele prieskumov sa s veľkým náskokom nachádza Európska ľudová strana (EPP) nasledovaná socialistami, o tretie miesto sa zvedie tvrdý boj medzi liberálmi, nacionalistami zo skupiny Identita a demokracia (ID) a konzervatívcami z Európskej strany konzervatívcov a reformistov (ECR).

Liberáli a zelení zažívajú za posledné mesiace prudký pád a pravicové zoskupenia, naopak, posilňujú. Okrem toho, že tento vývoj by znamenal pravicovejší Európsky parlament, otvára tiež otázku, či favoritka na predsedníčku Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude mať dostatok hlasov na obhájenie svojej pozície.

Strmý pád liberálov z Renew

Oproti súčasnosti, keď majú liberáli zo strany Renew v Európskom parlamente viac ako 100 kresiel, by podľa prieskumov klesli na približne 80. Zelení by klesli zo 72 na 45 a stratili by takmer 40 percent svojich poslancov.

Za týmto vývojom sa skrýva predovšetkým pád preferencií zelených a liberálnych strán vo veľkých európskych krajinách, ako sú Francúzsko, Španielsko a Nemecko.

Vo Francúzsku je členom Renew Macronova koalícia. Tá, rovnako ako Macron, je v posledných mesiacoch nesmierne nepopulárna. Francúzsky prezident sa tentoraz rozhodol v reakcii na protesty farmárov vymenovať na čelo svojej kandidátky Valérie Hayerovú, ktorá pochádza z farmárskej rodiny. Jej problémom je však jej nízka poznateľnosť, doteraz nebola výraznou tvárou koalície a zároveň je ťažko uveriteľná pre voličov.

Jej úlohou je totiž stelesňovať blízkosť k vidieku a určitý súcit s neúmerným množstvom environmentálnych regulácií. Jej stranícki kolegovia však za nadmerné regulácie Green Dealu priamo zodpovedajú.

Pascal Canfin, významný europoslanec Macronovej strany, napríklad predsedá komisii pre environmentálne záležitosti v Európskom parlamente a spolu s Fransom Timmermansom je považovaný za architekta Green Dealu. Kampaň Hayerovej tak v mnohom vyznieva ako čisté pokrytectvo.

Za francúzsku kandidátku Renew by dnes hlasovalo už iba 16 percent voličov, pričom iba za posledný mesiac stratila dva percentuálne body.

Zákazy, regulácie a dotácieSocialisti a Zelení sľubujú v EÚ vyššie dane, Green Deal aj zničiť patriarchát

Erik Potocký

Naproti tomu kandidátka Marine Le Penovej, ktorú vedie charizmatický, iba 28-ročný Jordan Bardella, má v prieskumoch už 32 percent a ďalej posilňuje. Navyše sa na Macronovu stranu už nebezpečne doťahujú socialisti, rozdiel je už iba na úrovni troch percent.

Pokiaľ by Macronova strana skončila až na treťom mieste, išlo by o debakel, ktorý by ešte viac umenšil veľkosť liberálnej skupiny v Európskom parlamente.

Liberáli zároveň zažívajú ťažké časy v Nemecku, kde sa ich členská strana FDP nevie so svojou agendou presadiť v ľavicovej a nesmierne nepopulárnej koalícii.

Asi najviac však stratia v Španielsku, kde v minulých eurovoľbách skončila ich členská strana Ciudadanos na treťom mieste s viac než 12 percentami, dnes už však prakticky neexistuje a liberáli tak možno zo Španielska nezískajú ani jedného europoslanca.

Ich počty sa môžu ešte výraznejšie preriediť, pokiaľ sa nakoniec odhodlajú k vylúčeniu strany Andreja Babiša, ktorá má dnes najbližšie k Ficovi a Orbánovi. Babišova strana však podľa prieskumov pošle do Bruselu mnohých europoslancov, už v súčasnosti je pritom jeho delegácia u liberálov z Renew štvrtá najsilnejšia, a preto by jeho prípadné vylúčenie bolo pre nich veľmi bolestivé.

Zelení padajú ešte viac

Zelení sú na tom však ešte horšie a hlavným dôvodom je všeobecný odpor voči nadmernej regulácii vyplývajúcej z Green Dealu. V minulých eurovoľbách získali svoj historicky najlepší výsledok, a to vďaka vtedajšej „zelenej vlne“.

V roku 2018, rok pred eurovoľbami, totiž začala protestovať Greta Thunbergová, ktorá po celej Európe vyvolala masívne protesty mladých ľudí. Aj vďaka vtedajšej spoločenskej nálade sa Ursula von der Leyenová rozhodla podporiť Green Deal a zelení slávili svoj triumf.

Dnes je však situácia úplne opačná. Väčšina Európy už začína cítiť vyššie náklady spojené so zelenou politikou a celé skupiny obyvateľstva na čele s farmármi sa začínajú búriť. Zelení sa zdajú úplne mimo bežnej reality a ich politiky najviac zasahujú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

Po ich snahe zakázať plynové kotly v Nemecku a po viacerých ďalších sociálne necitlivých krokoch sa momentálne v tejto svojej „bašte“ nachádzajú už iba na štvrtom mieste s chabými 13 percentami.

Rovnako vo Francúzsku, kde v minulých eurovoľbách zaznamenali skvelý výsledok, momentálne zaostávajú až na piatom či šiestom mieste a zatiaľ nedokázali prísť s výraznejšou témou. Ich momentálne postavenie vystihol portál Euractiv: „V prioritách Únie na ďalších päť rokov sa myslí hlavne na bezpečnosť, klíma ide bokom.“

Konzervatívcom rastie súperPrekreslí strana Reform UK britskú politickú mapu?

Ján Cipár 

Pravica posilňuje

Pravicové zoskupenia EPP, ECR a ID zatiaľ posilňujú. Predovšetkým posledné dve strany, ktoré majú v súčasnosti len 68 a 59 europoslancov, zaznamenali za posledné dva roky v prieskumoch výrazný rast. Je spojený jednak s nástupom talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá je od roku 2020 predsedníčkou ECR, ale aj rastom AfD v Nemecku a Národného zhromaždenia vo Francúzsku.

ECR a ID môžu narásť aj pričlenením viacerých doteraz nezaradených strán. Patrí k nim napríklad aj Fidesz Viktora Orbána, ktorého 12 – 13 europoslancov bude znamenať cennú trofej pre ktorúkoľvek z týchto eurostrán.

Aj keď majú tieto zoskupenia mnohé spoločné názory, k ich zjednoteniu s veľkou pravdepodobnosťou nepríde. Rozdeľuje ich totiž postoj k Rusku a Spojeným štátom.

Kým strany ID ako Národné zhromaždenie Marine Le Penovej či Salviniho Liga majú k Rusku bližšie a zachovávajú si mierny odstup od NATO, strany ECR ako poľské PiS či Meloniovej Bratia Talianska sú jednoznačne proatlantické a protiruské.

Spolupráca pravice tak v budúcom europarlamente pravdepodobne nebude na formálnej báze koalícií, ale skôr v podobe koordinácie ad hoc pri jednotlivých príležitostiach.

Čaká nás revízia Green Dealu?EPP vo volebnom programe plánuje zvrátiť zákaz spaľovacích motorov

Erik Potocký

Ursula von der Leyenová nemá znovuzvolenie isté

Napriek tomu, že von der Leyenová ako kandidátka najsilnejšej strany EPP má najväčšiu šancu znovu získať kreslo predsedníčky Európskej komisie, nič nie je isté. 

Vážnymi súpermi však pre ňu nie sú ani kandidát socialistov Nicolas Schmit, ktorého mimo Bruselu a Luxemburgu prakticky nikto nepozná, ani iní „spitzenkandidáti“ ostatných strán. Jej najväčšie ohrozenie vychádza z toho, že pri súčasnom vývoji nemá vôbec garantovanú podporu nadpolovičnej väčšiny europoslancov.

V roku 2019 dokázala získať dôveru iba úplne tesnou väčšinou 383 hlasov, pričom minimálny počet hlasov na zvolenie je 374. V tom čase aj vďaka zákulisnej hre Angely Merkelovej dokázala von der Leyenová získať hlasy poľskej strany PiS.

K tesnému výsledku došlo napriek tomu, že EPP, socialisti a liberáli mali jednoznačnú väčšinu. Po ďalších eurovoľbách bude ich prevaha pravdepodobne oveľa menšia – pokiaľ ju nestratia úplne –, a tak bude zrejme nasledovať ešte tesnejšie hlasovanie.

Nové klimatické ciele EÚMenej emisií už v roku 2040. Za stovky miliárd eur

Erik Potocký

Navyše von der Leyenová namiesto získavania podpory ju, naopak, v poslednom čase stráca a čelí viacerým škandálom. Francúzski Republikáni, ktorí sú členom EPP, už deklarovali, že ju nepodporia. Toto rozhodnutie prijali po tom, ako sa k nim zachovala nepriateľsky, keď namiesto ich akcie navštívila politický míting Emmanuela Macrona, s ktorým si je očividne veľmi blízka.

Na poslednom sneme EPP v Bukurešti ju navyše odmietlo takmer 20 percent delegátov. Rovnako ju nedávno odmietla aj silná rumunská liberálna strana USR. 

Von der Leyenová stále čelí vyšetrovaniu týkajúcemu sa nehospodárneho nákupu vakcín Pfizer a následného vymazania SMS správ spojených s týmto nákupom.

Za posledné dva týždne čelila zase kritike vo veci netransparentného menovania svojho straníckeho kolegu Markusa Piepera na dobre platenú pozíciu vyslanca EÚ pre malé a stredné podniky. Ten nakoniec musel pod tlakom z tejto pozície odstúpiť, skôr ako ju mohol začať reálne zastávať.

Aj keď tieto prešľapy ešte neznamenajú, že sa znovu nestane predsedníčkou Európskej komisie, nový parlament môže byť pre ňu oveľa ťažší oriešok ako ten súčasný.