Účtovníctvo Proxenty sa zlepšilo. No len cez operácie s pohľadávkami a výmeny dlhopisov za vlastné akcie

• Na nepriaznivé finančné výsledky ďalšieho veľkého emitenta dlhopisov upozornil vlani Denník E.
• Proxenta teraz celkové vlastné imanie vylepšila o vyše 20 miliónov eur, no reálne zisky z prevádzky za tým nie sú.
• Obhajuje sa tým, že prevádzkové príjmy má mať vyššie tento rok.

Investičnej skupine Proxenta, ktorá sa financuje aj cez dlhopisy predávané menším a tým aj menej prísnym investorom, sa za vlaňajší rok výrazne zlepšili vykázané finančné výsledky.

Prišlo k tomu po tom, čo Denník E upozornil na jej veľmi slabé predvlaňajšie výsledky. V roku 2022 totiž až osem zo 16 najväčších firiem holdingu podnikateľa Pavla Kožíka skončilo so záporným vlastným imaním. V sumárnom mínuse 1,4 milióna eur bolo aj ich celkové vlastné imanie. Záporné vlastné imanie je pritom najjasnejším signálom, že firma je riziková. Takýto výsledok totiž ukazuje, že jej záväzky sú vyššie ako majetok a mala by sama na seba iniciovať konkurz.

Aktuálne zverejnené výsledky skupiny už dávajú úplne iný obraz. Zo 16 firiem boli vlani v zápornom vlastnom imaní iba dve a sumárne vlastné imanie všetkých sa dostalo do plusu 20,6 milióna eur. Kľúčový ukazovateľ zdravia firiem sa tak Proxente medziročne zlepšil o 22 miliónov eur.

K záveru vlaňajška mala vo svojich štyroch firmách Proxenta Invest, Proxenta Private Equity, Proxenta Fundraising a Proxenta Investment Fund vydané dlhopisy v celkovom objeme 44,5 milióna eur.

S celkovými zhruba polmiliardovými aktívami sa sama označuje za tretiu najväčšiu domácu investičnú skupinu za Pentou a J&T. Tretiu priečku Proxenta prebrala po skupine Arca, ktorá skrachovala pred štyrmi rokmi.

Ostražitosť je stále namieste

Aj po zverejnení najnovších výsledkov by však investori mali byť pri tejto skupine stále ostražití, a to z viacerých dôvodov.

Finančná bilancia skupiny sa totiž v skutočnosti nezlepšila vďake jej ziskom z biznisu, ktorý má hlavne v realitách a potravinárskej výrobe. Stalo sa tak najmä vďaka vnútorným finančným operáciám medzi jej firmami. Denníku E to potvrdilo vedenie Proxenty.

Za vlaňajším zlepšením je podľa jej finančného riaditeľa Martina Kubalíka to, že Proxenta si kapitalizovala svoje pohľadávky voči kubánskej dcérskej firme Proxcor, cez ktorú v karibskej krajine vyrába cukrovinky.

V rámci skupiny sa takto najviac vylepšilo vlastné imanie slovenskej dcére Proxenty, ktorá financovala modernizáciu výroby na Kube. Proxente Cuban Investments stúplo vlastné imanie z 550-tisíc eur na 10,2 milióna eur.

Podľa Kubalíka vylepšili vlani imanie skupiny aj ďalšie podobné finančné operácie s pohľadávkami medzi jej jednotlivými podnikmi.

Z veriteľov skupiny sa stávajú spoluvlastníci

Skupina sa navyše snaží o znižovanie svojej zadlženosti tým, že jej makléri núkajú držiteľom dlhopisov, aby ich vymenili za akcie Proxenty. Z veriteľov skupiny sa tak stávajú jej spoluvlastníci.

Toto je pritom pre investorov ešte rizikovejšie ako dlhopisy, lebo po prípadnom páde nejakého projektu Proxenty sa nemôžu uchádzať ani o výnos z jeho konkurzného rozpredaja.

O novej taktike Proxenty informovali najskôr Denník E viacerí jej klienti, no aktuálne to potvrdil aj finančný šéf skupiny. „Áno, je pravdou, že držitelia našich dlhopisov si za túto pohľadávku voči nám môžu kúpiť aj naše akcie. No je len na nich, ako sa rozhodnú,“ hovorí Kubalík.

Nákup akcií takto vlani v Proxente dokonca prevýšil predaj dlhopisov. Sama pre Denník E skonkretizovala, že zatiaľ čo akcie predala za celý minulý rok v objeme skoro 9,2 milióna eur, predaj jej dlhopisov sa dostal na 8,8 milióna eur.

V konečnom dôsledku tak investície jej klientov do akcií vlani narástli zhruba o 240 percent, zatiaľ čo sa celkové investície do všetkých investičných produktov skupiny zvýšili iba o 24 percent.

Proxenta aktuálne núka svojim klientom iba akcie jej kubánskych potravinárskych podnikov – už spomenutého výrobcu sušienok a cukroviniek Proxcor, ktorý rozbehol svoju výrobu pred poldruha rokom, a skupina je aj pred kúpou kubánskeho výrobcu kakaa Baracocoa.

Kubánsky biznis firmy je pritom spojený s viacerými rizikami. Proxenta ich nevlastní sama, polovičným spoluvlastníkom je kubánska vláda. Otázna je tiež kúpyschopnosť Kubáncov a ich platobná disciplína. Na nezaplatených faktúrach tam v minulosti pohorelo viacero slovenských podnikov. Preto je podnikanie na Kube zrejme rizikovejšie ako jej tuzemské realitné projekty.

Kožík ale verí, že do roku 2027 bude kubánsky Proxcor vyrábať 17-tisíc ton cukroviniek ročne a ročné tržby firmy sa vyšplhajú na zhruba 100 miliónov dolárov. Zatiaľ má ísť zhruba na tretinový výkon z tohto cieľa. Baracocoa má podľa neho zasa ročne vyrobiť 7-tisíc ton kakaa.

Tento rok má byť lepší

Skupina tvrdí, že tento rok bude pre ňu ešte lepší ako vlaňajší. Jej finančné výsledky už nemajú vylepšovať iba vnútorné finančné operácie, ale má sa dostať aj k väčším prevádzkovým príjmom.

Nové zdroje očakáva hlavne zo speňaženia práve skolaudovaného bytového projektu Kesselbauer v bratislavskom Starom Meste pri prezidentskej záhrade. Kesselbauer má približne 120 bytov a podľa Kubalíka ich predaj skupine prinesie nové tržby v objeme 33 miliónov eur.

Skupina sa chváli, že realitný biznis je jej najbonitnejším aktívom. Popri projekte Kesselbauer má viacero ďalších rozpracovaných bytových projektov v Bratislave a Banskej Bystrici a má aj dva priemyselné parky v Trnave a vo Vrábľoch pri Nitre.

Uvádza, že ak by potrebovala na krytie záväzkov rýchly kapitál, tak všetky jej reality majú trhovú hodnotu zhruba 89 miliónov eur, zatiaľ čo ich dlhové zaťaženie cez dlhopisy aj bankové úvery je 51 miliónov eur.

Proxenta tiež pripomína, že vlani jej banky schválili nové úvery vo výške 37 miliónov eur, čo znamená, že jej projektom veria.

Aktuálnym úspechom skupiny je aj to, že vlani sa po dlhých rokoch strát dostal do prvého menšieho zisku 27-tisíc eur jej galantský výrobca proteínových a cereálnych tyčiniek Healthy Food Supplements. Tržby mu narástli z 2,9 na 5,1 milióna eur.

Skupina chce podnik v tomto roku výrazne rozšíriť, produkciu má o 400 percent zvýšiť nová 17-miliónová investícia.

Tento rok Kožíkova skupina očakáva aj prvé zaujímavé dividendy z kubánskeho Proxcoru. Podľa nej totiž zarobil už 9,5 milióna eur a jej z toho môže pristáť na účte polovica.

Takýto vysoký zisk sa však v rozbiehajúcej sa firme javí ako neobvykle vysoký. Pri terajších zhruba 30-miliónových ročných tržbách by totiž musela na čistý zisk premeniť každé tretie utŕžené euro, a to je rentabilita, akú dokážu dosiahnuť len mimoriadne úspešné technologické alebo farmaceutické firmy.

Kubalík pre Denník E tento vysoký zisk vysvetľuje tým, že nejde o profit zo samotnej prevádzky Proxcoru, ale podnik sa k nemu prepracoval hlavne vďaka kurzovým ziskom pri nákupe surovín v cudzine a vďaka špecifikám kubánskeho výkazníctva. „Tomu zisku môžete plne dôverovať. Je to riadne auditovaný výsledok,“ uviedol Kubalík.

Viac o biznise skupiny aj jej majiteľovi

Doteraz Proxenta emitovala dlhopisy v objeme 75 miliónov eur, no viaceré emisie už exspirovali skôr a sú vyplatené. Bez zarátania vyplatených úrokov ide celkovo o 15 miliónov eur.

Vlani skupina začala svoje dlhopisy ponúkať až s 8,5-percentným výnosom, čo bolo o dva percentné body viac, ako ponúkali väčšie investičné skupiny. Proxenta sa bránila tým, že výrazne nahor išli aj bankové úroky, preto je takýto výnos podľa nej ešte stále primeraný.

Gro jej dlhopisov má päťročnú splatnosť, Proxenta teda nejde do mimoriadne krátkych a tým aj rizikovejších splatností ako v minulosti Arca. Tá pred svojím krachom vydávala aj trojmesačné zmenky.

Zmenky má popri dlhopisoch vydané síce aj Proxenta, no tie majú aspoň ročnú splatnosť a aktuálne ich má len v objeme 1,8 milióna eur.

Na jar 2020 však Proxenta dostala za skôr vydávané dlhopisy aj štyri pokuty od Národnej banky Slovenska v celkovej výške 20-tisíc eur. Dlhopisy totiž na svojom webe ponúkala ešte pred tým, ako jej centrálna banka schválila prospekty.

Dosť zle dopadli jej dlhopisy aj vo vlaňajšom hodnotení Zelený delfín od Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Jediný hodnotený dlhopis skupiny z firmy PCX Fund 1 bol zo 70 hodnotených tretí najslabší. Za ním skončili dlhopisy firiem Saunia a Bencont.

Kožík sa tiež rád chváli, že Proxenta patrí do prvej desiatky tuzemských developerov bytov a tiež, že je medzi desiatimi najväčšími medzinárodnými firmami v podľa neho perspektívnom kubánskom potravinárstve.

V realitách má skupina za sebou šesť dokončených rezidenčných projektov s vyše 680 bytmi. Ide o štyri bratislavské projekty Kesselbauer, Blokk takisto neďaleko Prezidentského paláca, Wienhauer a Proxenta Residence pri Račianskom mýte, kde sídli aj vedenie skupiny.

Najväčší dokončený projekt Tabáň s 264 bytmi má skupina v Nitre. A v rovnakom meste zrealizovala aj projekt Dúhové bývanie.

Okrem toho má rozpracované ďalšie štyri projekty s vyše 1 250 bytmi. Najviac, vyše 900 bytov má priniesť projekt Slovenka v Banskej Bystrici. V Bratislave má rozbehnuté dva projekty Schranz a Villa Biela a tiež projekt Stockerka s 275 bytmi a apartmánmi v Devínskej Novej Vsi. Ten už získal právoplatné stavebné povolenie a začína sa stavať. Dokončený má byť do dvoch rokov.

Majiteľ Proxenty Kožík sa na finančných trhoch pohybuje od roku 1996, ako burzový maklér pracoval pre viaceré slovenské aj české spoločnosti.

Proxentu rozbehol v roku 2008. Najskôr s ňou predával produkty iných finančných skupín vrátane Arcy, no zo sprostredkovateľa sa postupne stala investičná skupina s vlastnými projektmi.