Mimovládne organizácie v ohrození Koalícia pretláča zákon, ktorý by Šutajovi Eštokovi dal kompetenciu zrušiť akúkoľvek mimovládku

Koaliční poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý kritizovali viaceré združenia či organizácie a ktorý označili za diskriminačný.

Podľa legislatívy pribudne neziskovkám povinnosť ďalšej administratívy a byrokracie. Koalícia zároveň chce návrhom označovať združenia, ktoré prijímajú financie zo zahraničia vo výške päťtisíc eur a viac, za „organizácie so zahraničnou podporou“.

Hoci poslanec SNS Roman Michelko nevylúčil možnosť, že by zákon v druhom čítaní pozmenili, aktuálna legislatíva počíta aj s tým, že organizácie, ktoré nedodržia administratívne záležitosti, môžu byť zrušené.

„Ustanovenie je poslednou z alternatív postihu za nezaplatenie pokuty v určenej lehote alebo nesplnenie si zákonom stanovených povinností,“ uviedli predkladatelia. Návrh vyšiel z dielne koaličnej SNS a jej líder Andej Danko často opakuje, že mimovládky sú napojené na tretí sektor.

Zákon stigmatizuje

Ľudia z mimovládneho sektora sa obávajú, že podľa nového zákona sa nebude brať ohľad na obsah činnosti organizácie, ale rozhodovať bude iba to, odkiaľ má mimovládka financie.

Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac pre denník Postoj povedal, že návrh stigmatizuje mimovládne organizácie a viac než americkú či izraelskú predlohu mu pripomína ruskú podobu zákona.

Varoval, že nálepkovanie organizácií môže byť problémom aj na nižších úrovniach samosprávy. Obce alebo župy môžu so združeniami prestať spolupracovať len preto, že budú označené za organizácie so zahraničnou podporou.

„Bude to už len o tom, kto bude mať v danom momente moc a či podpíše alebo nepodpíše projekt, či dá alebo nedá grant,“ vraví Zajac s tým, že postihnúť to môže odhadom až 70 percent všetkých mimovládnych organizácií.

Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Druhým problémom je, že ministerstvo na základe návrhu zákona získava veľkú kompetenciu rozhodnúť o tom, či zruší alebo nezruší organizáciu, ak združenie nesplní „administratívny úkon“, čo nie je v legislatíve bližšie spresnené.

Zajac upozorňuje, že sa tak stráca právo brániť sa pred súdom. Podľa neho musí existovať právo obhájiť si svoju činnosť. „Možnosť zrušiť združenie občanov bude veľmi rýchla, individuálna a bez akéhokoľvek spravodlivého a odvolacieho konania,“ varuje.

„Nechcem, aby legislatíva, združenia a inštitúcie aktívnych občanov záviseli od nejakej politickej predstavy niekoho, kto momentálne vládne,“ upozornil šéf Komory mimovládnych organizácií.

Zajac nerozumie argumentácii vládnych politikov, ktorí hovoria o transparentnosti pri zverejňovaní údajov mimovládnych organizácií. Podľa neho, ak je už niečo v legislatíve, tak je to zákonom vynútiteľné a nie transparentné.

„Transparentné je vždy správanie, ktoré ide v nejakej etickej norme nad rámec toho, čo je napísané v zákone,“ vraví Zajac s tým, že vníma z tohto pohľadu novelu ako zbytočnú.

V rozpore s európskym právom

Zákon, ktorý bol v utorok schválený v prvom čítaní, je zároveň v rozpore s európskym právom, na čo upozornila eurokomisárka pre hodnoty, transparentnosť a spravodlivosť Věra Jourová, ktorá minulý týždeň navštívila Slovensko.

Odvolávala sa pritom na maďarskú legislatívu, ktorá je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. Maďarský zákon je sčasti podobný tomu ruskému.

Jaurová po stretnutí s premiérom Robertom Ficom konštatovala, že predseda slovenskej vlády „vzal na vedomie“ fakt, že zákon je v rozpore s európskym právom. „Využila som to na vyjasnenie právneho stavu, keďže je to vec, ktorú už európsky súd riešil, a máme na to jasný judikát, ktorý sa týka maďarského zákona,“ spresnila Jaurová.

Podobný zákon vyvoláva pochybnosti aj v Gruzínsku. V uliciach Tbilisi sa preň zhromažďujú tisíce ľudí a žiadajú stiahnutie „ruského zákona“.

Napriek policajnému násiliuGruzínci opäť demonštrujú proti ruskému zákonu

Christian Heitmann

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že zákon bude negatívne vplývať na mladých ľudí, ktorí by sa chceli angažovať v občianskej spoločnosti. Opozičné hnutie kresťanských demokratov vyzvalo na diskusiu o prípadných zmenách a predloženie návrhu do riadneho pripomienkovania, nie formou poslaneckej novely.

Progresívne Slovensko vyzvalo koaličných poslancov, aby stiahli novelu zákona. „Zákon nemá pozitívny prínos pre spoločnosť. Môže mať závažné dôsledky pre reputáciu športových klubov, zväzov, ale aj pre celú športovú komunitu na Slovensku,“ uviedol poslanec PS Dávid Dej.

Progresívci tiež upozornili, že aj Slovenský futbalový zväz dostal deväť miliónov eur od medzinárodnej asociácie FIFA.

Namiesto pomoci polená pod nohy

V mimovládnom sektore pôsobí napríklad nezisková organizácia Kolégium Antona Neuwirtha. Venuje sa najmä mladým kresťanom.

Rektor kolégia Martin Luterán vraví, že po schválení zákona by im pribudli byrokratické povinnosti, ktoré by organizácii iba skomplikovali život. „S vyplazenými jazykmi robíme na veciach pre dobro spoločnosti a štát namiesto toho, aby nám pomáhal a vytváral podmienky, aby sme to mohli vykonávať slobodne, nielenže nám nepomáha, ale nám ešte hádže polená pod nohy,“ konštatuje Luterán pre Postoj.

Podľa neho nie je možné novelu opraviť, lebo je v celej podstate nezmyselná. „Zákon treba zrušiť. Návrh je zlý,“ dodal.

Luterán pripomína, že v priemere majú 95 percent príjmov zo Slovenska. „My sa máme označovať ako organizácia so zahraničnou podporou iba preto, že sme minulý rok dostali jeden dar vo výške päťtisíc eur?“ pýta sa.

Tvrdí, že ak by sme na pol roka vypli mimovládny sektor, ľudia by nemali kam dať svoje deti cez leto, lebo by nefungovali tábory, a nemal by sa kto postarať o chorých či postihnutých.

Charita má státisíce eur zo zahraničia

Slovenská katolícka charita, ktorá k návrhu zákona vydala stanovisko, tvrdí, že dokáže pomáhať ľuďom v neľahkej životnej situácii aj vďaka zahraničnej podpore.

Charita uviedla, že ročne pomôže takmer 70-tisíc ženám, deťom a mužom „vďaka podpore zo strany štátu aj pomocou finančných či materiálnych darov našich donorov, ktorí pochádzajú nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia“.

Za posledné dva roky boli donormi charity ľudia či organizácie z dvanástich krajín. „Celkovo sa ich finančná pomoc vyšplhala k sume prevyšujúcej 5,2 milióna eur,“ hodnotí charita a upozorňuje, že aj peniaze zo Slovenska pomáhajú inde v zahraničí.

„Je dôležité si uvedomiť, že finančná pomoc zo zahraničia nie je ohrozením suverenity alebo nezávislosti krajiny. Naopak, je prejavom solidarity medzi národmi a podpory demokratických hodnôt a ľudských práv.“

Spišská katolícka charita v akcii. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Legislatívu za problematickú pokladá aj nezisková organizácia Človek v ohrození. Lukáš Osvald zo združenia uviedol pre Postoj, že „ministerstvo vnútra získava moc zrušiť organizáciu aj po administratívnej chybe, pričom nie je jasné, akým spôsobom sa bude rozhodovať alebo aký je opravný mechanizmus“.

„Žiadame tento zákon stiahnuť, prepracovať alebo zaň nehlasovať,“ uviedol Osvald, podľa ktorého zákon pridá organizáciám „nezmyselné povinnosti a stigmatizujúce označenie, čo by mohlo mať dosah aj na darcov“.

Označenie „organizácia so zahraničnou podporou“ by mala pre organizáciu negatívne dôsledky najmä pre reputáciu združenia, dodáva Osvald.