Ficov a Dankov bič na mimovládky Niektorým konzervatívnym ušiam to znie fajn, ale je to zlý nápad

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák

Novela SNS zbytočne skomplikuje život tisíckam ľudí, ktorí robia dobré veci.

Novela SNS zbytočne skomplikuje život tisíckam ľudí, ktorí robia dobré veci.

Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Niektorým konzervatívnym ušiam to znie fajn, ale je to zlý nápad
Foto: TASR/ Martin Baumann

SNS pretláča cez parlament novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorá má byť tým Ficom a Dankom sľubovaným bičom na mimovládky.

Podľa tejto novely budú mimovládne organizácie, ktorých príjem zo zahraničia za rok presiahne päťtisíc eur, povinne označené ako „organizácia so zahraničnou podporou“. Nebude sa to vzťahovať na prostriedky z eurofondov. Takéto označenie bude musieť organizácia uvádzať pri všetkých svojich aktivitách.

Mimovládky budú takisto povinné zverejňovať údaje o darcoch, ktorých dary presiahnu sumu päťtisíc eur. Novela tiež posilňuje právomoci ministerstva vnútra sankcionovať mimovládne organizácie. Hovorí o právomoci ministerstva rozpustiť občianske združenie, ak si nesplní niektoré administratívne povinnosti.

V debate okolo tohto návrhu zaznieva viacero falošných tónov.

Podporovatelia regulácie mimovládnych organizácií často argumentujú tým, že podobná legislatíva existuje aj v USA. Je to však zavádzanie. Americký Foreign Agent Registration Act (FARA) z roku 1938 cieli primárne na organizácie, ktoré sú platené zahraničnými vládami, a na zahraničné lobistické skupiny.

Vyslovene podeň nespadajú organizácie, ktoré sa venujú charitatívnym, vzdelávacím, náboženským, umeleckým, vedeckým či akademickým aktivitám.

Aj preto organizácie ako Transparency International, Human Rights Watch či Amnesty International, ktoré „kolú“ oči politikom SNS a Smeru, v americkom registri nefigurujú.

Robert Fico a Andrej Danko zvyknú argumentovať aj tým, že treba urobiť poriadok s politickými mimovládkami, ktoré podľa nich neadekvátne zasahujú do politického procesu.

Na tom by sa ešte dalo nájsť nejaké to racio. V tom zmysle, že sa dá minimálne akademicky baviť o tom, či sa k niektorým mimovládnym organizáciám s vyslovene politickými aktivitami nemá pristupovať ako k politickým aktérom. Teda vyžadovať od nich podobnú transparentnosť pri financovaní, ako je to pri politických stranách.

Lenže zákon z dielne SNS nehovorí nič o politických mimovládkach a týka sa celého spektra združení. Vzťahuje sa aj na charitatívne, sociálne, kultúrne či športové organizácie. Napríklad aj na hospic, ktorý dostane príspevok od nejakého zahraničného dobrodinca alebo charity.

Novela zavádza aj povinnosť vypracovať výročnú správu pre všetky občianske združenia, ktoré majú príjem nad 50-tisíc eur. Počet takýchto združení sa odhaduje medzi 50- až 60-tisíc.

Ak by sa návrh SNS stal realitou, pre tisíce organizácií, ktoré robia dobré veci a pomáhajú ľuďom, by to znamenalo zbytočné šikanovanie a zvýšenie administratívnej záťaže. Pritom mnohé stoja na jednotlivcoch a dobrovoľníckej práci.

Svet občianskeho angažovania je pestrý a je rozumné zachovať v ňom čo najväčšiu pluralitu a slobodu.

Pristavme sa však ešte pri Ficovom a Dankovom zámere zatočiť s politickými mimovládkami.

Rétorika tohto typu môže chytiť za srdce nejedného konzervatívca. Mnohým totiž hneď napadnú organizácie z portfólia Georgea Sorosa, ktoré často pretláčajú z pohľadu konzervatívcov problematickú agendu.

Takémuto vábeniu však treba odolať.

Svet občianskeho angažovania je pestrý a je rozumné zachovať v ňom čo najväčšiu pluralitu a slobodu.

Existujú aj konzervatívne organizácie, ktoré majú politickú agendu a snažia sa ovplyvňovať politiku. Je tu celé spektrum pro-life organizácií, ktoré chcú meniť potratovú legislatívu, rovnako aj konzervatívne think tanky a mládežnícke politické organizácie.

Šikanovanie, ostrakizovanie a nezmyselné regulácie by sa tak jedného dňa mohli obrátiť aj proti tým, ktorí sa na Ficov a Dankov zámer zatočiť so „sorosovcami“ pozerajú s istou sympatiou.

Na záver ešte jedna poznámka k téme politika, mimovládky a transparentnosť.

V minulosti sme tu mali prípady, keď sa prostredníctvom mimovládok maskovali dary veľkých finančných skupín na aktivity politických strán.

Napríklad Nadácia Smer, blízka Ficovej strane, dostala v minulosti dary od Penty alebo aj od skupiny J&T.

Preto sa ponúka otázka, či by slovenskej demokracii viac ako informácia o zahraničnom donorovi neposlúžila povinnosť používať označenie „organizácia s podporou domácich oligarchov“.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia