Veľké myšlienky formuloval jednoducho. Zomrel nobelista Peter Higgs, po ktorom je pomenovaný Higgsov bozón
Objav Higgsovho bozónu vykonala tá istá vedecká inštitúcia, ktorá teoretický predpoklad častice označila v roku 1964 za bezvýznamný. „Skutočný význam svojej predpovede pochopil [Peter Higgs] až neskôr – podobne ako celá komunita fyzikov,“ vraví fyzik Ivan Melo.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
Vo svojom dome v Edinburghu zomrel tento pondelok britský fyzik Peter Higgs. Mal 94 rokov.
Vedec je autorom teórie, ktorá predpokladá, že základné stavebné kocky hmoty získavajú svoju hmotnosť „prostredníctvom interakcie s poľom generovaným inou časticou, ktorú dnes nazývame Higgsov bozón“, povedal pre Denník N časticový fyzik Peter Chochula z CERN-u.
Podľa neho Higgsov mechanizmus vysvetľuje „vznik a správanie sa hmoty, ktorú vidíme okolo nás“.
Bez významu pre fyziku?
Existencia Higgsovho bozónu sa experimentálne potvrdila v CERN-e v roku 2012 a rok nato dostal Peter Higgs – spolu s Françoisom Englertom – Nobelovu cenu za fyziku.
Existenciu častice pritom Peter Higgs predpovedal takmer 50 rokov predtým v článku z roku 1964.
Prvú verziu rukopisu zaslal fyzik časopisu Physical Letters, ale editori z CERN-u ju odmietli s tým, že „je bez zjavného významu pre fyziku“.
Tridsaťpäťročný Higgs doplnil článok o nový odsek a poslal ho inému časopisu Physical Review Letters, ktorý ho vydal na jeseň v roku 1964.
„Stále ma fascinuje, že rozhodujúci článok má len 1,5 strany.
