Prvé dojmy z Diablo IV – Návrat do satanských kobiek

Nenechajte si ujsť

Róbert Herda
Róbert Herda
Ahoj, ako si si už mohol prečítať, volám sa Róbert. Videohrám, knihám a hlavne kinematografii ako médiám, ktoré sú určené na rozprávanie príbehov, sa venujem už nejakú tú dekádu (ak si dobre pamätám, tak vlastne od dôb, čo som začal registrovať okolie). Najmä preto sa snažím všetko, čo z týchto oblastí prichádza skúmať a nezriedka analyzovať. Momentálne pracujem aj na vlastnej tvorbe a popritom sprostredkúvam čitateľom rôzne novinky, dojmy a recenzie z týchto oblastí.

Satan prichádza, tentokrát v ženskom

Testovaná verzia: PlayStation 5

Fanúšikovia jednej z najlegendárnejších akčných RPG sérií na súčasné kalendárne obdobie čakali pomerne dlho. Na scénu sa totiž vracia ikonická značka z produkcie Blizzard Entertainment, ktorá ovplyvnila celý žáner a dodnes slúži ako učebnica pre vývojárov variujúcich koncepty dôb minulých. Pokiaľ si pritom udržujete prehľad o dianí v hernom priemysle, viete, že ide o Diablo IV, kde sme sa dostali k predbežnej i otvorenej bete a prinášame vám tak čerstvé dojmy z hrania.

Vieme, že mužskú verziu pekelníka v novinke nahradí Lililth, s ktorou už znalci nejaké tie prvotné skúsenosti majú. Hoci ju mohli v rámci hier vidieť iba jedenkrát, ide o bytosť, ktorá sa na pozadí Diablo titulov vyskytuje pomerne často. Je legitímnou postavou a nie doteraz neznámym prídavkom, pričom naše povedomie o nej bude nepochybne ešte väčšmi rozšírené. Každopádne, ešte predtým než sa pustím do tradičného rozoberania otestovaného a odohraného, neodpustím si kratšie historické okienko v stručnosti pripomínajúce počiatky série.

Značka Diablo po prvýkrát debutovala na našich (z dnešného pohľadu nevyspelých) zariadeniach ešte v roku 1997, kedy sa mainstreamový herný priemysel nachádzal v rozbehovej fáze a pomaly sa stával notoricky známym. Mnohé žánre a gameplay prvky boli dovtedy nevídané, nové a vlastne unikátne. Prvotina pekelnej série bola tradičným RPG dungeon crawlerom, v ktorom ale bolo rozmiestnenie protivníkov, questov a kobiek úplne náhodné, čo malo za následok fakt, že snáď žiadne hranie nepôsobilo úplne identicky. Logicky totiž nemohlo.Takisto sa v titule objavil multiplayer a v spojení s atmosférickým zasadením všetko vytváralo výborný projekt, ktorý žije v spomienkach nadšených hráčov do dnešných čias.

Doby dávno minulé

To malo zákonite vplyv na predaje, ktoré sa len v prvých dvanástich mesiacoch existencie virtuálneho diabla vyšplhali na miliónovú hodnotu. To bol na danú dobu skutočne fantastický výsledok. Pokračovanie na seba nenechalo dlho čakať a vyšlo v úvodnom roku nového milénia, pričom nieslo pomerne prozaický názov – Diablo II. Vývojári v ňom využili nadobudnuté schopnosti a dodali hráčom zážitok, ktorý originálnemu projektu rozhodne hanbu nerobil.

Hoci hodnotenia boli o niečo slabšie (primárne kvôli tomu, že titul mnohým pripomínal variáciu na jednotku bez razantnejších zmien), predajom sa nadmieru darilo. Aj druhý herný diabol sa stal obrovským hitom, ktorý medzi hráčmi rezonoval do takej miery, že pred rokom a pol dostal remake. Ten sa po vzore svojho starého otca stal úspešným titulom berúcim si to dobré i to zlé.

No a trojka? Na tú si museli nadšení cestovatelia skrz démonické koridory a neohrození bojovníci z najhlbších kútov podsvetia počkať až do roku 2012. Práve vtedy totiž dorazil Diablo III, ktorý sa stal masívnym úspechom ako na kritickom poli, tak aj z finančného hľadiska. Blizzard mohol rátať predané milióny kópií po tuctoch. Vďaka tomu kult okolo tejto série (ktorý za tie roky predsa len mierne ochladol) znova vzplanul a výrazným plameňom horí dodnes.

Diablo IV dojmy
Zdroj: Róbert Herda

Dojmy z bety Diablo IV

Ostatne, ak by to tak nebolo, k Diablu IV by neupierali pohľady mnohých zanietených hráčov. Taktiež, nešťastný (najmä) mobilný projekt Immortal by nezožal tak ostrú kritiku v prípade, že by za celou značkou nestál masívny kult prahnúci po plnohodnotnej novinke. Ako ale zapôsobila jej limitovaná prezentácia a následne otvorená beta na mňa? Dokáže pomerne staručký koncept dungeon crawler hier zaujať moderného hráča zvyknutého na komplexné a omnoho súčasnejšie RPG projekty kombinujúce množstvo mechaník a podsystémov? Prípadne Diablo po tých dekádach prosperujúcej existencie zapadol prachom? To si rozoberieme v dnešných súhrnných dojmoch z exkluzívneho prístupu do bety.

Ihneď na úvod sa vám musím s niečím priznať. Do dnešných dní som aktívne nehral ani jednu z Diablo hier. Viem, je to kacírske (z čoho by mal asi ústredný antagonista radosť), avšak obdobným záležitostiam až tak neholdujem. Samozrejme, zmienkam a chválam doterajšej trilógie som sa vyhnúť nedokázal. Vďaka tomu som zhruba tušil, do akých riek vstupujem. Je následne logické, že na mňa titul ako na úplného nováčika pôsobí trochu inak než na starých, nostalgiou poznamenaných, old school hráčov.

Mŕtvolný úvod

Tak či onak, mimoriadne ma prekvapilo ako atraktívne je zosnovaný úvod, respektíve prvá cutscéna trvajúca viac ako desať minút. Tú možno považovať za malý prológ v podobe krátkeho filmu, ktorý perfektne nastavuje príbeh, atmosféru i prichádzajúcu zápletku, okolo ktorej sa bude točiť váš ústredný protagonista. Naozaj som bol z takéhoto začiatku nadšený, keďže výborne koketuje s hororom a jeho princípmi, dokáže okamžite vtiahnuť a navodiť nepríjemnú atmosféru uťahujúcu sa ako pevná slučka. Tá vás v podstate okamžite obopne svojimi chladnými rukami, pričom toto zovretie uvoľní až keď titul konečne vypnete.

Po jej skončení ešte trvá pocit nebezpečenstva a strachu z nadchádzajúceho. Hutná atmosféra ale pokračuje až po úvodnej tvorbe postavy a vybraní si triedy vášho bojovníka. Síce v minulosti ich bolo k dispozícii viacero, tentokrát máte päť odlišných hrdinov. Konkrétne Barbarian, Rogue, Necromancer (ten bol v exkluzívnom prístupe zamknutý), Druid (takisto ste si predtým zaňho nevedel zahrať) a Sorcerer.

Rád by som iba podotkol, že už tu cítiť politické stanovisko Blizzardu, keďže všetky postavičky sú od základného nastavenia tmavšej pleti (zhruba toľko k diverzite a úmernom rozložení etnika). Upozorňujem na to vopred, keďže viem, že to mnohým ľuďom bude prekážať a hoci to sám nevnímam výhradne pozitívne, hru kvôli tomu zatracovať nebudem. Iba mi to príde nadmieru smiešne, do settingu to príliš nezapadá a takpovediac podobný akt kričí na všetky smery. Vo finále to ale je irelevantné, nakoľko si pleť sami nastavujete počas úprav vášho protagonistu.

Diablo IV dojmy
Zdroj: Róbert Herda

Barbar Conan

Musím sebakriticky prehlásiť, že osobne nemám rád classy, ktoré primárne nebojujú na blízko. Preto som v podstate okamžite z potenciálneho výberu vyškrtol štyroch z piatich dostupných hrdinov. Ktorá zostala? Tí skúsenejší asi uhádnu. Barbarian bol mojou voľbou pre surové bojovanie i explorovanie v limitovanej bete. Pred hraním si ešte dokážete upraviť vzhľad svojej postavičky, ktorý ničím nevybočuje zo zaužívaného štandardu a už aj sa dostávate k plnohodnotnému jadru. Tiesnivá atmosféra sa opäť vkráda pod vašu nerobustnú kožu.

Prvotná oblasť (nie dungeon) je pomerne poskromná. Nájdete v nej iba zopár protivníkov a ústredný hub, v ktorom si dokážete zaobstarať liečenie, nakúpiť nejaké predmety a rozšíriť si lore, ktorý je ale prezentovaný tak kŕčovitým hlasovým herectvom, až mi to mierne prekážalo. Napriek tomu sa ale neprestávate cítiť akoby vás niekto sledoval. Pokiaľ sa úplne oddáte prítomnej atmosfére, čaká na vás až hororový zážitok, ktorý ma aj vďaka settingu nechal zaspomínať na výborný akčný survival menom Resident Evil Village.

Conan dobyvateľ

Explorácia je tu ale minimálna a výzva takmer nejestvujúca. Skutočne si neviem predstaviť, že by sa vám podarilo zomrieť alebo aspoň zožať nebezpečnejšie poškodenie signalizujúce blízku smrť. Ono to ale vo finálne nevadí, pretože omnoho zaujímavejšie pôsobia samotné kobky, do ktorých bude centralizovaná väčšina hrateľnosti. Podrobne si ich ale rozpíšeme o niečo nižšie.

Interface a jeho jednotlivé prvky sa vám rýchlo dostanú pod kožu a to napriek tomu, že som počin hral na konzole PlayStation. Asi chápete, že obdobné žánrové záležitosti sú primárne doménou osobných počítačov, no myslím, že tvorcovia sa pomerne šikovne vysporiadali s ovládaním. To je veľmi prirodzené, intuitívne a ničím nevyrušuje. V komplikovaných hrách prispôsobených známemu combu myšky a klávesnice sa nezriedka nedarí rezonovať na konzolách a to práve kvôli zle navrhnutej schéme ovládania.

Tu sa však niečoho podobného báť nemusíte, nakoľko k projektu Blizzard pristúpil ako k akčnej adventúre. Nadobudnete teda pocit, že hráte typické RPG z pohľadu tretej osoby, akurát ho teda sledujete s izometrickým nadhľadom umožňujúcim udržiavať si prehľad aj v tých najvyhrotenejších súbojoch.

Diablo IV
Zdroj: Róbert Herda

Úryvok z denníku strateného pobožného časť prvá

Už je to dva dni čo sme naposledy videli denné svetlo. Počuli šplechot vody. Ucítili jemný vánok na tvárach. Aspoň myslím, že to sú dva dni. Čas je tu stále rovnaký. Nemení sa. Ani ráno. Ani večer. Ba ani hlboká noc. Len tma. A to zvláštne ševelenie nesúce sa inak nehybným tichom. Naháňa mi strach. Nikdy neprestáva. Akoby nás sledoval pohľad démona čakajúceho… na potravu.

Znova sme sa pohli. Renfield ani Petyr nespali. Nie preto, že by nechceli. Nemohli. Videli vraj mŕtvy tieň. Pozoruje ich. Z každého otvoru rozbúraných stien. Z každej škáry. Jeho oči sú všade. Tisíce očí. Stovky tieňov. Sme hladní. Sam ale hovorí, že nás k tej svätyni privedie. Vraj nie je ďaleko. Pohanské miesto satanových orgií. Musím ho vysvätiť. Vrátiť doň božie milosrdenstvo. Odohnať diabla, ktorý sa tam usídlil. Ruky sa mi trasú od hladu a smädu. Netuším, koľko tu ešte budeme.

V najhlbšej temnote na nás zaútočili. Ševelenie na moment ustalo. Potom za ozval zlovoľný dupot. Stovky ľahkých chodidiel dopadajúcich na kamenisté chodníky kam noha nevkročila generácie. A vkročiť ani nikdy nemala. Nemali by sme tu byť. Boli to odporné bytosti, neopísateľné. Bez mäsa a tkaniva, v starých brneniach a s hrdzavými mečmi v rukách. V očných jamkách len čerň a zlosť. Drkotali zhnitými zubami. Škriekali, vydávali nezrozumiteľné pazvuky, ktoré sa niesli ďalej podzemným mestom.

Úryvok z denníku strateného pobožného časť druhá

Vrhli sa na nás s hnevom a neľudskou divosťou akoby ich prekliali starí duchovia k večnému a márnemu boju. Boli ich desiatky. Padali šípy, odrážali sa od zeme, meče švihali, štíty praskali. Utekali sme. Na všetky smery. Držal som s nimi krok. Aj keď som už bol unavený. Neprestával som sledovať Sama. Ochránili ma. Všetci traja bojovali o holý život. Sekali do tých monštruóznych neľudí, až kým z nich nezostali len polámané kosti a zapáchajúci prach. Na chvíľu sme zastali. Došlo všetko jedlo. Sú unavení. Ja takisto. Padám…

Keď som sa prebral, v kotlíku sa niečo varilo. Bujaro bublal a rozvoniaval na všetky smery. Vraj Sam a Petyr natrafili na kanca. Viete si to predstaviť? V týchto chodbách zabudnutých časom. To znamená, že musíme byť blízko východu. Možno sa odtiaľto nakoniec dostaneme. Živí a zdraví. Mäso bolo výborné. Dal som si dvakrát. Tvrdý chlieb som namočil do šťavy a rozžul ho. Konečne som sýty. Môžeme pokračovať v ceste. Zvláštne. Rozhliadam sa okolo seba ale nikde nevidím Renfielda. Asi šiel napred. Musím sa naňho spýtať Sama.

Nikdy sme sa sem nemali dostať! Kúsok pred svätyňou sa roznieslo touto kobkou náhlivé a hlasné ševelenie. Rovnaké ako predtým. Ale silnejšie. Vyrútili sa na nás. Zovšadiaľ. Celé mestá mŕtvych potvor. Civilizácia tiahnuca zo samotného pekla. Vodou premáčané potvory. Krvilační ľudia pripomínajúci živé sochy bez štipky farby. Zavreli sme sa tu. Čochvíľa tú bránu rozbijú. Už sa otriasa v základoch. Hurónsky sa smejú. Slizkým, zlomyseľným smiechom plným krutosti. Sam a Petyr hľadajú cestu von. No ja viem, že tu žiadna nebude. Nastal čas modlitby. Musím prosiť pána o odpustenie a dúfať, že ma nezatratí. Človek sem nemal vkročiť. Prichádzajú…

Vitajte v Morii

Hoci sa to nemusí zdať, text vyššie primárne evokuje všetky moje pocity z prechádzania kobiek. Minimálne v bete to totiž boli nepríjemné miesta plné strachu a evidentnej smrti, ktoré akoby vypadli z opisu Tolkiena, konkrétne z pasáže odohrávajúcej sa v trpasličom meste. Jadro hrateľnosti zostáva i tu zachované. Chodíte z jedného miesta na druhé, pričom do cesty vám neprestajne prichádzajú kostlivci či iné monštrá.

Dizajnovo šlo pritom o jednoduché koridory, kde je ale väčší priestor pre prehľadávanie a nachádzanie početných pokladov z lootom. Tu sa už objavuje i nepríjemnejšie výzva, ktorá dokáže stimulovať vášho taktického ducha a zmysel pre ústup i následnú ofenzívu. Stále si však myslím, že z tohto hľadiska bude titul ešte viacej gradovať, keďže sa výrazne moje prsty nezapotili.

Tento gameplay loop mi príde funkčný a to aj napriek tomu, že je v podstate neinovatívny. Hrateľnosť je tým pádom mierne archaická, neprichádza so závratným počtom relevantných noviniek, no osobne si myslím, že cieľová hráčska skupina ani nič iné nechce. Navyše, už teraz je zrejmé, že pôjde o titul rozvíjajúci sa niekoľko rokov a preto sa zaujímavejších variácií možno dočkáme v budúcnosti vo forme eventov či prípadných DLC rozšírení.

Už v lete sa vydáme do náruče diabla

Diablo IV, respektíve jeho otvorená i uzavretá beta, vo mne zanechali nadmieru pozitívne dojmy. Tie pramenili primárne z faktu, že ide o overený koncept, ktorý v aktuálnom audiovizuálnom stvárnení pôsobí nadmieru sviežo. Zatiaľ z titulu a jeho testovania nemám pocit prehnane komplexnej záležitosti, ktorá by v RPG elementoch mohla konkurovať tým najkomplikovanejším opozičným hráčom, avšak na pomery akčnej variácie tohto žánru to plne postačuje.

Mnohé následne obohatí aj výborná atmosféra, ktorá je mrazivá a to nielen kvôli zasneženým lokáciám. Prechádzať sa po chladných koridoroch, osamotene cestovať skrz masívne kobky alebo bojovať proti zástupom pekelníkov je až prekvapivo uspokojujúce. Niekomu môže prekážať absencia razantnejšej výzvy, no osobne si myslím, že tá dorazí v neskorších fázach, prípadne iných dungeonoch a, hlavne, endgame obsahu.

Stretneme sa v pekle

Snáď len keby tie servery nepadali a Blizzard konečne hráčom priniesol štart, za ktorý by si nemusel sypať popol na hlavu a sebakriticky sa ospravedlňovať. A síce terajší prísľub a dušovanie sa bolo nesené v duchu, že takýmto neduhom sa plnohodnotný release vyvaruje, je snáď každému z nás jasné, že ide o pláne sľuby, ktoré štúdio reálne nemôže naplniť (stačí sa pozrieť na biedny štart akcie Overwatch 1.5).

Nedokážem napísať, ako ten titul bude pôsobiť na niekoho, kto je veteránom série a skúseným nepriateľom pre démonov snažiacich sa tancovať satanské tango s ľudskou rasou. Ako nováčika si ma to ale získalo a viem, že sa počas leta takisto vydám na výpravu za zmarením plánov dobyvačnej Lilith. Diablo IV sa ku nám dostane šiesteho júna 2023, pričom si jeho hrateľnosť užijú majitelia konzol PlayStation 4, PlayStation 5, Xbox One, Xbox Series X, Xbox Series S i osobných počítačov. A je po tejto bete budem medzi nimi.

Mohlo by sa ti páčiť

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -