Eurostat dal za pravdu nám, nie vláde, hovorí o spore s Kamenickým šéf rozpočtovej rady Tóth (+ podcast)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Aby vláda splnila sľub o polpercentnom šetrení, musela by v tomto roku znížiť deficit na 4,4 percenta HDP. V rozpočte však plánuje 6-percentný deficit, ktorý je od toho cieľa naozaj vzdialený, hovorí predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Vraví, že minuloročný deficit na úrovni „len“ 4,9 percenta, ktorý zverejnil Eurostat, je prekvapením. Toto nízke číslo vysvetľuje aj pomalším rastom výdavkov.
Zároveň sa tým však podľa Tótha potvrdzuje, že ministerstvo financií urobilo chybu, keď časť eurofondov na energopomoc preúčtovalo z minulého roka do roku 2024.
„Dnes je to už jednoznačné, že pravdu sme mali my alebo aj Európska komisia a Národná banka Slovenska,“ hovorí Tóth.
Účtovným presunom časti eurofondov do roku 2024 ministerstvo umelo znížilo príjmy a tým aj zhoršilo hospodárenie v minulom roku.
Presne opačný efekt – optické zvýšenie príjmov a zlepšenie hospodárenia – dosiahlo v rozpočtovom pláne v aktuálnom roku.
Preto odhadovalo vlaňajší deficit až na úrovni 6,5 percenta a v tomto roku na 6 percent, na základe čoho potom tvrdilo, že plní sľub o polpercentnom šetrení.
Rozpočtová rada aj Národná banka Slovenska to od začiatku spochybňovali. Energopomoc sa mala podľa nich zaúčtovať do roku 2023, čo by zároveň znamenalo, že vláda v novom roku hospodárenie štátu ešte viac zhoršila.
Tóth v rozhovore ešte vraví:
- čo si myslí o konsolidácii rozpočtu, ktorá by mala dosiahnuť 1,4 miliardy eur;
- či sú európske výdavkové limity tvrdšie ako naše domáce, ktoré chce vláda zrušiť;
- čo by znamenalo pre ekonomiku, keby nám Komisia stopla eurofondy.
Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil, že deficit rozpočtu slovenskej verejnej správy vlani dosiahol 4,9 percenta HDP. Plán v rozpočte bol 6,4 percenta. Prečo bol deficit až o 1,5 percenta (asi o 1,8 miliardy eur) nižší, ako bol plán minulej vlády?
Bolo to naozaj prekvapenie. Zatiaľ čo ministerstvo financií aj na konci minulého roka očakávalo stále deficit na úrovni 6,5 percenta, my sme celý čas tvrdili, že bude nižší. Čiastočne aj preto, lebo sme sa domnievali, že refundácia energopomoci z eurofondov bude plne zaznamenaná v minulom roku, tak ako bola dohodnutá. Jej výška je 0,8 percenta HDP. Ale prekvapenie to bolo aj mimo jednorazových opatrení, ktorou táto pomoc je. Výdavky štátneho rozpočtu rástli v minulom roku pomalšie, ako sa čakalo, a lepšie hospodárili aj ostatné subjekty verejnej správy.
Na oficiálne číslo od Eurostatu sa čakalo aj preto, aby bolo jasné, do ktorého roku mala vláda zaúčtovať eurofondy určené na energopomoc. Či mala pravdu rozpočtová rada, ktorá hovorila, že sa mala zaúčtovať celá do roku 2023, a aj preto vlani odhadovala nižší deficit, alebo ministerstvo financií, podľa ktorého mala byť čiastočne započítaná do tohto roku a tým si znížilo vykázaný tohtoročný deficit v rozpočte. Komu dal Eurostat za pravdu?
Dnes je už jednoznačné, že
