Žena, ktorá sa narodila zo surogátneho materstva Vzali ma z náručia biologickej matky, celý život sa bojím, že ma blízki opustia

Alena Potocká
Alena Potocká

Som produktom náhradného materstva, stvorená, kúpená a predaná. Francúzka Olivia Maurel sa stala tvárou boja proti náhradnému materstvu.

Som produktom náhradného materstva, stvorená, kúpená a predaná. Francúzka Olivia Maurel sa stala tvárou boja proti náhradnému materstvu.

Alena Potocká

Alena Potocká

Vzali ma z náručia biologickej matky, celý život sa bojím, že ma blízki opustia
Olivia Maurel. Foto TWITTER/Maurel_Oliviaoff

Olivia Maurel vždy akosi tušila, že s jej narodením nie je niečo v poriadku. „U nás doma neexistovali fotografie mojej tehotnej mamy. Nemám fotky zo svojho narodenia, na prvých fotkách mám už päť dní,“ hovorí o pochybnostiach, ktoré v sebe nosila už od detstva.

Olivia vyrastala vo Francúzsku ako jedináčik vo veľmi bohatej rodine. Ako sama hovorí, vždy dostala, čo si len zapriala. „Žili sme striedavo v Palm Beach na Floride a na juhu Francúzska, kde sme žili v rozprávkových domoch s množstvom opatrovateliek a zamestnancov. Mala som veľmi dobré vzdelanie. Chodievali sme na dovolenky, o akých by väčšina ľudí mohla len snívať,“ opísala svoje detstvo pre britský Daily Mail.

Materiálne jej nechýbalo nič, ale ako hovorí, napriek tomu žila v emocionálnej biede. Olivia vnímala, že jej mama je voči nej citovo chladná. „Rodičia boli starší, ako bol vekový priemer rodičov mojich priateľov či spolužiakov, a ja som mala starší štýl výchovy. Nikdy sa so mnou nemaznali,“ dodáva Olivia.

S matkou nevedela nadviazať bližší vzťah, lepšie si rozumela s otcom. Navyše vnímala aj fyzické rozdiely medzi sebou a mamou, nikdy s ňou nevidela najmenšie znaky podobnosti.

„Vyzerám trochu ako môj otec, ale vôbec nie ako moja matka. Som vysoká a blond a moja matka je nízka s tmavšími vlasmi,“ opisuje Oliviine protichodné myšlienky portál CNE news, ktorému sa tiež zverila so svojím príbehom. Toto všetko viedlo Oliviu k neustálym pochybnostiam o jej pôvode, a keďže sa v rodine Maurelovcov o vnútornom živote či pocitoch nikdy nehovorilo, rodičia nechali dcéru s týmito pochybnosťami vyrastať až do dospelosti.

A to aj napriek tomu, že sa viackrát pýtala, prečo má v rodnom liste ako miesto narodenia uvedené, že sa narodila v Louisville v Kentucky. Nedávalo jej to zmysel, keďže jej rodičia tam nikdy nežili a nemali s týmto miestom žiadne rodinné väzby. Matka jej na to odpovedala, že na tom mieste sa odohrával jej obľúbený film Odviate vetrom, aj meno Olivia má podľa jej obľúbenej hrdinky. Malej Olivii sa tento príbeh páčil.

Čím však bola staršia, tým si viac uvedomovala, aké nezvyčajné a nepravdepodobné bolo pre niekoho vo veku jej matky mať dieťa. Ani Lousiville jej stále neschádzal z mysle. Keď mala šestnásť rokov, začala si na internete zisťovať viac o filme, ktorý jej matka spomenula, a zistila, že sa neodohrával v Kentucky, ale v Georgii.

Čo sa však neustále v jej vyhľadávaniach spojených so štátom Kentucky objavovalo, bolo veľké centrum agentúry poskytujúcej náhradné materstvo. „Vtedy mi to docvaklo. Zistila som, že náhradné materstvo vo Francúzsku je nezákonné, čo platí dodnes, a dala som si dohromady dve a dve,“ hovorí o tom, ako postupne naberala istotu, že jej matka nie je jej skutočná matka.

Svoje podozrenie si však nechala pre seba a s rodičmi o tom nikdy nehovorila. „To by si vyžadovalo vzájomnú blízkosť, ktorá medzi nami jednoducho nebola,“ vysvetľuje Olivia.

Test DNA ju priviedol k novej rodine

Aj keď niečo tušila, celú pravdu o tom, ako sa narodila vďaka surogátnemu materstvu, sa dozvedela len nedávno. Olivia má dnes 32 rokov, milujúceho manžela a tri deti vo veku od dvoch do päť rokov. Jej manžel i jeho rodina ju vždy podporovali v pátraní po jej minulosti.

Olivia so svojimi troma deťmi. Foto: INSTAGRAM//maurel_oliviaoff/

„Svokra videla, ako trpím kladením si neustálych otázok o svojej minulosti,“ hovorí Olivia. Aj preto dostala nápad na originálny darček pre svoju nevestu. Darovala jej súpravu testov DNA, ktorý nakoniec odhalil, že nemá nič spoločné s Francúzskom. 

„Test ukázal, že z 33 percent je môj pôvod litovský a z 33 percent nórsky. Nemala som však nič spoločné s Francúzskom, odkiaľ pochádza moja mama,“ hovorí Olivia s tým, že výsledky ju vôbec neprekvapili.

Prekvapilo ju však niečo iné. Prostredníctvom MyHeritage ju výsledky spárovali s americkým bratrancom a strýkom. Kontaktovala ho a on ju spojil s jej nevlastným bratom, nevlastnými sestrami a napokon aj s biologickou mamou.

„Bola veľmi prekvapená. Nemyslela si, že ma niekedy v živote stretne,“ opisuje Olivia prvé dojmy oboch žien zo stretnutia po viac ako tridsiatich rokoch. Olivia priznáva, že jednou z prvých otázok, ktoré svojej mame položila, bola, čo sa dialo, keď ich po pôrode oddelili.

Je to biznis, ktorý len za rok 2022 zarobil 14 miliárd dolárov. Ak si myslíte, že sa niekto bude zaoberať osudom žien, ktoré sa prihlásia, ste na omyle.

Po pôrode vzala zdravotná sestra Oliviu, aby ju umyla. Podľa slov jej biologickej matky dievčatko otočilo hlavičku a pozrelo sa na ňu, akoby ju hľadalo. Potom bábätko položili do rúk náhradnej matky, ktorá sa jej spýtala, či si ju chce naposledy podržať. „Moja skutočná mama povedala, že keby s tým bola súhlasila, nikdy by ma už nepustila,“ opisuje Olivia.

Olivia sa tiež dozvedela o ťažkej situácii, v ktorej sa táto žena ocitla, keď sa rozhodla prihlásiť do agentúry, ktorá sprostredkovávala surogátne materstvo. Trpela viacerými psychickými diagnózami, okrem iného aj depresiami.

Jej problémy sa znásobili ešte tým, že krátko pred tým, ako sa prihlásila do programu, prišla o svojho dvojročného syna pri tragickej domácej nehode. Okrem toho mala doma ešte ďalších päť detí. Priznala, že cítila akoby dlh voči životu svojho syna, a preto chcela za to priviesť na svet dieťa.

Tieto informácie Olivii len potvrdili, že prax je úplne iná, ako prezentujú agentúry, ktoré možnosť náhradného materstva neplodným párom ponúkajú. Tie totiž tvrdia, že starostlivo skúmajú všetky požiadavky párov vrátane fyzického a psychického zdravia žien.

„Vieme, že prax je iná. Je to biznis, ktorý len za rok 2022 zarobil 14 miliárd dolárov. Ak si myslíte, že sa niekto bude zaoberať osudom žien, ktoré sa prihlásia, ste na omyle,“ tvrdí Olivia. „Môj prípad je toho dokonalým príkladom,“ dodáva.

Ako sa celý príbeh vlastne začal?

Po tom, ako sa Olivii podarilo zistiť fakty o jej pôvode, rozhodol sa prehovoriť aj jej otec. Prečo sa vlastne s manželkou rozhodli pre tento spôsob rodičovstva?

Oficiálna matka Olivie už mala za sebou skrachovaný vzťah a deti, keď sa stretla s jej otcom, o jedenásť rokov mladším mužom. Boli to dvaja úspešní ľudia, ktorí si spoločne založili podnik a v obchode sa im veľmi darilo. V tomto zhone akoby ignorovala svoje biologické hodiny.

Keď sa rozhodli, že si spolu založia rodinu, bolo už tak trochu neskoro. Jej mama mala vtedy 48 rokov, otec 37 a splodiť dieťa sa už nedarilo.

Chceli mať dieťa s vlastnými génmi, takže adopcia vypadla z hry hneď na začiatku. Jediným možným riešením bolo pre nich náhradné materstvo. Rozhodli sa preto ísť do Louisville, kde si našli agentúru, ktorá im mala nájsť náhradnú matku.

Keďže Oliviina matka mala krátko pred päťdesiatkou, nehľadali len ženu, ktorá by im ich spoločné dieťa vynosila. Malo ísť o tradičné náhradné materstvo, čo znamená, že žena, ktorá páru vynosí dieťa, bude zároveň aj jeho biologickou matkou.

Rok po tejto návšteve sa agentúre podarilo nájsť náhradnú matku, nedarilo sa jej však embryá udržať a zakaždým potratila. Museli preto hľadať inú ženu. Tej sa podarilo otehotnieť už dva mesiace po podpísaní zmluvy.

Od mala sa hystericky bála opustenia

Olivia sa narodila 10. decembra 1991. Aj dátum narodenia si rodičia vybrali z viacerých ponúkaných možností. Otec Olivie potvrdil, že ako dieťa vykazovala od začiatku známky traumy z opustenia.

Nemohli ju nikdy nechávať osamote, inak hneď dostávala hysterické záchvaty. Neustále sa bála, že ju opustia, nevedela sa zblížiť s inými deťmi a ťažko si hľadala kamarátov. Ako dieťa nikdy neprespávala u spolužiačok, desila sa, že ju tam rodičia nechávajú navždy.

Obdobie dospievania bolo ešte náročnejšie. Samotná Olivia si uvedomuje, že svojím správaním a strachom, že ju opustia, ľudí dusila. V tom čase prepadla alkoholu, experimentovala s drogami, pridali sa depresie, dokonca sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu.

Všetko zmenilo až zoznámenie s jej terajším manželom. „Postupne mi pomohol vybudovať si svoj život, veľmi ma miloval, mal so mnou obrovskú trpezlivosť a presne chápal, prečo reagujem tak, ako reagujem,“ hovorí vďačne Olivia.

Tiež pripomína, aké je hrozné, keď ľudia narodení zo surogátneho materstva nemajú právo na informácie o svojich biologických rodičoch. Opisuje obrovský strach, v ktorom žila, keď mala porodiť svoje deti, pričom už vtedy jej tušenie hraničilo takmer s istotou, že minimálne jej matka nie je jej skutočnou matkou.

„Bola som na smrť vystrašená, nevedela som totiž, čo im môžem odovzdať – napríklad predispozíciu na rakovinu, genetické ochorenie či duševnú poruchu. Je pre mňa neuveriteľne zarážajúce, že ľudia považujú za najlepší záujem dieťaťa, aby sa pred ním všetky tieto informácie skrývali, aby to bolo pre nich celý život tajomstvo.“

Silná väzba medzi dieťaťom a ženou, ktorá ho vynosí

Viacerí svetoví odborníci sa zaoberajú psychickými následkami na deti, ktoré sa narodia zo surogátneho materstva. Keďže náhradné materstvo má viacero podôb a nie vždy je náhradná matka zároveň aj biologickou matkou, ich závery sa nie vždy zhodujú.

Napríklad belgická psychoterapeutka Anne Schaubová nevylučuje psychické následky u detí ani v prípade, keď náhradná matka nie je s dieťaťom biologicky príbuzná.

„Počas deviatich mesiacov prenatálneho života si dieťa vytvorí silnú väzbu k matke, ktorá ho nosí,“ cituje jej slová portál CNE news, pričom sa psychoterapeutka odvoláva na štúdie odborníkov v tejto oblasti, ako sú Winnicott a Bowlby. „Tam je zakorenený základ identity dieťaťa.“

Olivia je dnes šťastnou mamou. Foto: INSTAGRAM//maurel_oliviaoff/

Anne Schaubová po 25 rokoch skúmania tejto témy tvrdí, že žiadne dieťa nezostáva ľahostajné k definitívnemu rozchodu s matkou, ktorej sa narodilo. Úzkosť z opustenia je veľmi častým dôsledkom. Druhým dôsledkom je hľadanie identity u takéhoto dieťaťa.

Olivia Maurel na svojich rodičov, ktorí ju vychovali, nezabúda a vždy zdôrazňuje, že sa na nich nehnevá a miluje ich. S nimi, ale aj so svojou biologickou matkou je stále v kontakte.

Hnevá sa však na spoločnosť, ktorá náhradné materstvo umožňuje a pod rúškom altruizmu voči neplodným párom prevádzkuje doslova obchod s deťmi.

„Moji rodičia využili možnosť, ktorú im doslova ponúkli na striebornom podnose a nemali silu mu odolať. Necítim voči nim žiadnu nenávisť, nevyčítam im to, milujem ich, ale viním systém, ktorý toto umožňuje,“ hovorí Olivia.

Feministka aj pápež sú zajedno

Olivia Maurel sa dnes stala tvárou odporu voči surogátnemu materstvu a bojuje za jeho všeobecný zákaz. V novembri minulého roka vystúpila s prejavom aj v českom parlamente.

Surogátne materstvo totiž právne umožňuje len niekoľko krajín na svete, vo väčšine však ide o akúsi šedú zónu. Zákony ho priamo neriešia, no štát nad touto praxou priviera oči alebo ho umožňuje rôznymi ustanoveniami občianskych zákonníkov.

Jedným z takýchto štátov je práve Česká republika. Krátku analýzu týkajúcu sa najnovších zmien v českom občianskom zákonníku priniesli nedávno Konzervativní noviny

Moji rodičia využili možnosť, ktorú im ponúkli na striebornom podnose a nemali silu mu odolať. Nevyčítam im to, milujem ich, ale viním systém, ktorý toto umožňuje.

Olivia, aj keď o sebe hovorí, že je ateistka a feministka, našla spojenca v pápežovi Františkovi. Ten začiatkom januára 2024 tvrdými slovami odsúdil prax náhradného materstva vo svojom príhovore k členom diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici.

„Cesta k mieru si vyžaduje úctu ku každému ľudskému životu, počnúc nenarodeným dieťaťom v maternici, ktorý nemožno odstrániť ani premeniť na komerčný produkt. V tomto zmysle považujem za poľutovaniahodné praktiky náhradného materstva, ktoré vážne poškodzujú dôstojnosť ženy a dieťaťa a sú založené na zneužívaní situácie matky v hmotnej núdzi. Preto žiadam medzinárodné spoločenstvo zaviazať sa k všeobecnému zákazu tejto praxe,“ vyhlásila hlava katolíckej cirkvi.

Pápež František začiatkom apríla Oliviu Maurel prijal vo Vatikáne počas konania konferencie o surogátnom materstve. Skontaktovala sa s ním už minulý rok, keď sa mu v liste sťažovala na španielske Rádio Cope, ktoré patrí tamojšiemu episkopátu.

Toto katolícke rádio odvysielalo rozhovor s Anou Obregonovou a jej príbeh prezentovalo v pozitívnom svetle. Španielska herečka vo veku 68 rokov vynosila a porodila dieťa, ktoré sa narodilo zo spermií jej zosnulého syna. Olivia Marel poukazuje, že tento prípad je typickým príkladom toho, ako verejnosti chýbajú znalosti o náhradnom materstve.

„V médiách vidíme len krásne napudrované príbehy. Samozrejme, neznamená to, že neexistujú šťastné deti, rodičia, náhradné matky. Ale nič to nemení na tom, že v samotnom jadre je celá táto prax neetická,“ hovorí Olivia Maurel v rozhovore pre francúzsku sekciu Vatikánskeho rozhlasu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia