Vďaka medzinárodnej pomoci a odvahe Ukrajincov kontroluje Rusko na Ukrajine menej územia než minulý rok, poznamenala Čaputová. Všetci chceme ukončiť túto humanitárnu katastrofu, ktorú zažívajú Ukrajinci, dodala.
Pripomenula, že lídri krajín B9 boli vlani na samite tohto zoskupenia v Rumunsku zjednotení, no obávali sa pokračujúcej ruskej vojny na Ukrajine a jej dôsledkov. Teraz je však podľa nej jasné, že krajiny B9 sú oveľa odolnejšie, než očakávali ich oponenti.
Prezidentka dodala, že lídri štátov B9 majú v Bratislave možnosť diskutovať o svojich prioritách pre júlový samit NATO vo Vilniuse.
Spoluhostiteľmi samitu sú aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a poľský prezident Andrzej Duda.
Iohannis na začiatku podujatia povedal, že spoločná vízia krajín B9 je kľúčová pri hľadaní spôsobov na ochranu a odstrašenie nepriateľa na východnej hranici NATO. Dodal, že štáty východného krídla Aliancie sú v prvej línii a výrazne pociťujú negatívne dôsledky vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Rumunsko však podľa neho bude pokračovať v podpore Ukrajiny, kým bude treba.
Čítajte viac Vyhlásenie lídrov štátov B9: Chceme väčší, viacročný a komplexný balík podpory Ukrajiny
Duda ocenil možnosť diskutovať s partnermi z B9 v Bratislave krátko pred samitom NATO vo Vilniuse, ktorý podľa neho zohrá kľúčovú úlohu pri posilnení bezpečnosti na východnom krídle NATO. Zároveň upozornil, že bezpečnostnú situáciu v regióne destabilizuje okrem Ruska i Bielorusko vedené prezidentom Alexandrom Lukašenkom, o čom je taktiež potrebné hovoriť.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupuje viceprezidentka Iliana Jotová.
Čaputová prijala Stoltenberga ešte pred začiatkom samitu v Prezidentskom paláci. Popoludní sa stretne so šéfom NATO aj premiér Ľudovít Ódor.