Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike
Bezprecedentne úspešná zbierka „Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my“, ktorej organizátorom je občianska iniciatíva Mier Ukrajine, spôsobila rozruch na Slovensku, v Česku, Ukrajine i v ďalšom zahraničí. Je spontánnou občianskou vzburou proti pokryteckej, vo svojej podstate amorálnej politike Smeru a jeho spojencov voči Ukrajine, ktorá je ťažko postihnutá krutou ruskou agresiou a bojuje o svoju štátnu nezávislosť a územnú celistvosť.
Pripomeňme si, že 24. februára 2022 hlasovali poslanci Smeru aj Hlasu za Vyhlásenie NR SR k agresii Ruskej federácie proti Ukrajine. Tento dokument principiálne odsúdil Putinom nariadenú „špeciálnu vojenskú operáciu“ ako nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu a hrubé porušenie medzinárodného práva. NR SR vyjadrila „svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc“. A zdôraznila, že „stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch“.
Využili prirodzený strach z vojny
Krátko nato strana Smer politicky účelovo a cynicky zahodila za hlavu tento svoj politický a morálny záväzok voči východnému susedovi, ale i spojencom v EÚ NATO, ktorí sa z rovnakých dôvodov postavili za Ukrajinu. Bokom nechala aj zásadu odmietania historického revizionizmu, ktorá bola pilierom zahraničnopolitickej a bezpečnostnej politiky SR po nadobudnutí jej štátnej samostatnosti. Využijúc prirodzený strach ľudí z vojny stavil Smer na tie časti slovenskej spoločnosti, ktoré majú predsudky voči Ukrajine a Ukrajincom, Rusov pokladajú za Slovákom najbližší bratský slovanský národ a zároveň nekriticky obdivujú prezidenta Putina a jeho režim. Ponúkol im mierovú rétoriku pod heslom „ani náboj Ukrajine“.
Niet priestoru odcitovať záplavu negatívnych až nepriateľských vyjadrení predstaviteľov Smeru a ich spojencov zo zradikalizovaných krajne pravicových a antisystémových síl na adresu ukrajinského národa a prezidenta Zelenského. (Tých síl, ktoré, mimochodom, v konečnom dôsledku pomohli Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu v prezidentských voľbách.) A výrokov zameraných na ospravedlňovanie a obhajobu ruskej invázie na Ukrajinu. Nemožno zabudnúť na „mierové pochody“, ktorých účastníci mávali ruskými zástavami a niesli portréty Vladimira Putina.
Symbolickým vyjadrením tejto sympatie s agresorom a antipatie voči jeho obeti je to, že predstavitelia Smeru a po názorovej otočke aj Hlasu sa stretávali a fotografovali s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom, ale nikdy to isté gesto neurobili voči veľvyslancovi napadnutej Ukrajiny Myroslavovi Kastranovi.
Smer postavil ľudí proti obeti
Smer a jeho spojenci stavali svojich voličov proti obeti agresie a na stranu agresora. Nikdy neapelovali na prezidenta Putina, aby zastavil vojenské operácie a rokoval o mieri. Stavili na pestovanie vo svojej podstate amorálnej emócie, že mier dosiahneme, keď Ukrajine prestaneme vojensky pomáhať a donútime ju rokovať.
Heslo „ani náboj Ukrajine“ presviedčalo voličov, že za pokračovanie vojenského konfliktu nemôže agresor, ale že za krviprelievanie zodpovedá obeť tým, že sa bráni, odmieta odovzdať Ruskom ulúpené územia a vzdať sa svojej štátnej nezávislosti. Tým Smer a jeho spojenci demoralizovali významnú časť slovenskej spoločnosti, ktorá sa postavila nie na stranu obete, ako velia prirodzené morálne zásady, ale na stranu agresora.
Ďalším efektom tejto politiky je, že veľká časť voličov fakticky akceptovala Putinove revizionistické ciele a menenie jestvujúcich hraníc a anektovanie cudzích území vojenskou silou. To ide proti životným slovenským národno-štátnym záujmom, keďže máme svoju historickú skúsenosť so stratou území na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže.
A v súčasnosti sedí v Budapešti premiér, ktorý z mäkkého revizionizmu urobil maďarskú štátnu politiku, rád nosí šál s mapou veľkého Maďarska, rozpráva o odrhnutých územiach, reční, že Ukrajina je štát neschopný stáť na vlastných nohách a neokrikuje tých v Maďarsku, ktorí dávajú otvorene najavo, že keď sa Ukrajina rozpadne, Maďarsko by si malo pričleniť k svojmu územiu Zakarpatskú Ukrajinu.
Smer a Hlas v izolácii
Paradoxom je, že práve Viktor Orbán je najvernejším a vlastne jediným otvoreným spojencom medzi členskými štátmi EÚ a NATO v politike „ani náboj Ukrajine“. A vo vytváraní tlaku na Ukrajinu, aby v mene mieru akceptovala stratu Ruskom ulúpených území. Strany Smer a Hlas sa s touto politikou dostali do úplnej izolácie v Strane európskych socialistov. Niet žiadnej sociálnodemokratickej strany v EÚ, ktorá by razila takúto falošnú „mierovú politiku“.
Postoj slovenskej a maďarskej vlády medzi členskými štátmi by sme mohli nazvať deviáciou. Napriek tomu úspešne oslovujú svojich voličov na Slovensku a v Maďarsku nálepkovaním vlád ostatných členských štátov EÚ a NATO ako „vojnových štváčov“. Ako keby viac ako tri desiatky vlád z nášho civilizačného okruhu stratili rozum a boli proti mieru a iba dve ostali mierovými holubicami. Pravdou však je, že práve tieto dve vlády sa objektívne dostali do polohy podpory a ospravedlňovania imperialistickej a revizionistickej politiky Ruskej federácie. Treba dodať, že podliehať propagande krutého bezohľadného ruského agresora je de facto kolaborácia s ním.
Mníchovský mier pre Ukrajinu? To je mierová politika Smeru (názor Petra Weissa)
Ďalšou dimenziou ukrajinskej politiky štvrtej Ficovej vlády je hrubozrnné pokrytectvo. Zotrváva pri hesle „ani náboj Ukrajine“. Odmietnutie pridať sa k iniciatíve českej vlády nakúpiť pre Ukrajinu muníciu v tretích krajinách predseda vlády odôvodnil slovami: „Všetci vedia, že na Ukrajine sa problém nedá riešiť vojenským spôsobom.“ Žiada sa dodať, že všetci okrem ruského prezidenta Putina.
Mravokárne reči
Odmietnutie pridať sa k podpore zbierky Munícia pre Ukrajinu politici vládnej koalície ospravedlňujú mravokárnymi rečami, že „zbrane zabíjajú“. Akoby neplatilo, že na Ukrajine zabíjajú predovšetkým zbrane ruského agresora a že čím menej zbraní na Ukrajinu a čím neskôr, tým viacej mŕtvych ukrajinských vojakov. Podpredseda vlády Tomáš Taraba reportérovi Markízy na otázku, či zbierku podporí, odvrkol, že nemá moralizovať a že si má vziať samopal a ísť na Ukrajinu.
Politickou kuriozitou je, že ten istý Taraba sa počas summitu Trojmoria v Litve vyfotografoval s ukrajinským prezidentom Zelenským. Fanúšikovia politiky „ani náboj Ukrajine“ vytiahli na prispievateľov do zbierky špinavé heslo o vojnových štváčoch a na svoje statusy dali fejkový obrázok dievčatka s falošne dojímavým nápisom „Zabila ma guľka, na ktorú ste sa mi zložili.“ Popredný „Chcimír“ dokonca nazval zbierku krvavou. Nezabudol pripomenúť deduška Sorosa.
Na druhej strane slovenské zbrojovky s účasťou slovenského štátu a so súhlasom vlády na komerčnom základe lifrujú na Ukrajinu muníciu a zbrane v mnohonásobne väčšom finančnom objeme, než aký slovenskí občania poslali na účet zbierky. Tieto zbrane zrejme nezabíjajú a nie sú krvavé... Zároveň slovenská vláda podporila na príslušných fórach EÚ a NATO všetku pomoc Ukrajine, vrátane tej vojenskej.
Ficov odkaz
Napriek dlhodobej neúctivej a urážlivej rétorike voči bojujúcim Ukrajincom, Ukrajine a jej predstaviteľom, ktoré nemá medzi vrcholnými politikmi EÚ a NATO precedens, lebo si ju nedovolil ani Viktor Orbán, Robert Fico po stretnutí s ukrajinským premiérom Slovákom odkázal, že si nevedia predstaviť ukrajinské utrpenie. Napriek všetkým vyhláseniam o tom, že Rusko už Krym, Donbas a ďalšie okupované územia Ukrajine nikdy nevráti, slovenský premiér sa v spoločnej deklarácii s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom vrátil k tomu, za čo hlasoval 24. 2. 2022 vo Vyhlásení NR SR – teda k podpore rešpektu k teritoriálnej celistvosti a suverenity Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991. Aby potom tento svoj podpis opätovne spochybnil novými rečami o tom, že Ukrajincom je zbytočné dodávať zbrane, lebo okupované územia aj tak späť nezískajú.
Pri pohľade na všetku túto dvojtvárnosť, cynizmus a nemorálnosť ukrajinskej politiky Smeru a spol. a jej škodlivosť pre presadzovanie najzákladnejších národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky sa nemožno čudovať, že taký veľký počet občanov sa proti nej vzbúril nielen slovami odsúdenia, ale aj praktickým činom. Teda poskytnutím finančných prostriedkov z vlastného rodinného rozpočtu na nákup munície pre Ukrajincov statočne bojujúcich vo veľkej vlasteneckej vojne proti ruskému agresorovi.
Samozrejme, v porovnaní s potrebami, ktorá má ukrajinská armáda bojujúca proti ruskej presile, je tento objem vyzbieraných peňazí, čo ako úctyhodný za taký krátky čas, iba kvapka v mori. Ale táto pozoruhodná iniciatíva slovenskej občianskej spoločnosti sa koná práve v čase, keď sa podarilo prekonať patovú situáciu v americkom Kongrese a odsúhlasiť očakávanú pomoc Ukrajine. Stala sa tak súčasťou novej nádeje pre Ukrajincov bojujúcich za zachovanie svojej nezávislej štátnosti a brániacich Európu pred ruskou imperialistickou rozpínavosťou.
Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová - Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.
 "VC Miami: Nezastaviteľný Verstappen ovládol aj kvalifikáciu. Obe Ferrari so špeciálnym lakovaním hneď za ním | Šport.sk")
