Veda a výskumVesmír

Vesmír ako hrniec plný vriacej vody: Nová štúdia sa odvážnou teóriou pokúša vyriešiť pretrvávajúcu krízu v kozmológii

Autori novej štúdie priniesli teóriu, ktorá popisuje, čo sa dialo v prvých momentoch po Veľkom tresku.

Dnes vieme, že náš vesmír začal pred približne 13,8-miliardami rokov. Zároveň vieme, že zakrátko nato začal rapídne expandovať. Astronómovia majú predstavu o tom, čo sa odohralo krátko po Veľkom tresku, no prvých pár zlomkov sekundy ostáva až dodnes záhadou.

V rámci novej štúdie sa vedci z University of Southern Denmark pokúšali vyriešiť záhadu toho, čo sa vo vesmíre dialo počas úplne prvých momentov jeho existencie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Predstavte si hrniec s vodou, ktorá pomaly vrie. So stúpajúcou teplotou môžete vidieť bublinky, ktoré praskajú a voda sa postupne vyparuje. Ak by ste nechali vodu na sporáku, proces by prebiehal, až kým by sa všetka nevyparila,“ vysvetľujú autori nového výskumu.

Tento scenár podľa nich odráža situáciu, ktorá existovala v rannom vesmíre. Túto myšlienku sformuloval profesor teoretickej kozmológie, Martin Sloth spolu s Florianom Niedermannom. Podľa nich v rannom vesmíre vznikali na rôznych miestach „bubliny“, ktoré následne začali do seba narážať. Nakoniec vznikol komplikovaný stav, počas ktorého narážajúce bubliny uvoľňovali energiu a nakoniec sa odparili.

„Bublajúci vesmír“ ako autori túto teóriu prezývajú, by mohol vyriešiť problémy s hubblovou konštantou. Tá nám dokáže pomerne presne povedať, ako rýchlo vesmír expanduje. Dnes poznáme dve metódy, prostredníctvom ktorých môžeme hubblovu konštantu získať. Obe sú, nielen podľa autorov tejto štúdie, spoľahlivé, presné a vedecky overené. Problém je, že tieto dve metódy vedú k diametrálne odlišným výsledkom.

Kríza v kozmológii

Ak sa na problém pozrieme logicky, potom jedna z nich musí byť nesprávna, no nie je to tak. Tento nesúlad viedol ku vzniku obrovského problému vo fyzike, ktorý vedci nazývajú hubblova tenzia.

„Vo vede by ste sa mali dopracovať k rovnakým výsledkom, nech použijete akúkoľvek metódu za predpokladu, že je daná metóda správna. Otázkou ostáva, prečo nemáme rovnaký výsledok aj v prípade hubblovej konštanty,“ pýta sa Niedermann.

Sloth a Niedermann veria, že majú v rukách riešenie. Podľa nich sa odpoveď skrýva v momentoch po Veľkom tresku a vyžaduje si zmenu skupenstva a existenciu spomínaného bublajúceho vesmíru. Tvrdia, že obe metódy sú podľa našich súčasných poznatkov správne, preto treba problém hľadať inde, v prvých momentoch po Veľkom tresku.

Vo svojej práci popisujú nový druh temnej energie, ktorý existoval v rannom vesmíre a následne sa vyparil, ako voda pri bode varu. Táto nová energia zmenila svoje skupenstvo krátko predtým, ako sa vesmír zmenil z hustého a horúceho stavu na vesmír, aký poznáme dnes. Autori štúdie zatiaľ nedokážu povedať, či tento prechod nastal mimoriadne rýchlo alebo trval až 380-tisíc rokov.

Vo svojej teórii teda predstavujú novú formu temnej energe. Tú nazývajú Nová skorá temná energia, resp. NEDE (pozn. redakcie: New Early Dark Energy). Ide o formu energie, ktorá existovala len v podmienkach, ktoré existovali od Veľkého tresku až do 380-tisíc rokov po ňom. Počas tohto obdobia bol vesmír oveľa menší a tvorila ho horúca a hustá plazma.

Vedci vo svojej štúdii vytvorili model, ktorý priniesol riešenie pre hubblovu tenziu. Ak by počas tohto obdobia existovala nová forma temnej hmoty, ktorá bublala a následne zmenila svoje skupenstvo, potom začne hubblova konštanta sedieť, a to bez ohľadu na použitú metódu.

Štandardný kozmologický model je najlepšou teóriou akú má veda k dispozícii na opísanie vesmíru. V niektorých prípadoch však neodzrkadľuje vesmír tak, akým skutočne je. Autori štúdie nehovoria, že by sme sa ho mali vzdať, no pokúsiť sa ho vylepšiť a zahrnutie nového druhu temnej energie môže byť správnym krokom.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close