Je parkovacia politika v Bratislave zákonná?

Má parkovacia politika zmysel? Možno… Lenže, okrem toho, že parkoviská nepribúdajú, pribúdajú poplatky za držanie auta, či zákaz parkovať na chodníkoch. Prichádzajú teda len obmedzenia, nie riešenia.

Je pravda, že aj po zavedení striktných obmedzení sa naďalej parkuje kade-tade. Najmä v obciach, kde to nikomu nevadí. Lebo stále poznajú zlaté pravidlo ži a nechaj žiť.  Keby bolo na výber, tak normálne zmýšľajúci človek zaparkuje aj vo veľkom na mieste na to určenom, bez toho, aby bol nútení porušovať pravidlá. Ale na výber prakticky nie je, dekády sa to podceňuje, a miest nie žeby pribúdalo ale často naopak, ubúda a to aj napríklad na úkor cyklotrás. Parkovanie na zeleni (udržiavanej), či na boxoch ZŤP a pod. bolo, je a aj vždy bude chrapúnstvo. Ale prečo nevyužívať inak nevyužité plochy, po ktorých aj tak chodci, či ostatní účastníci premávky nejazdia? No, lebo medveď…

Subjektívna vs. objektívna zodpovednosť

OBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ

• Osoba zodpovedná – držiteľ vozidla
• Konanie na mieste – Vodič nie je riešený na mieste
• Zistenie vodiča – Nie
• Zaznamenanie skutku do karty vodiča – Nie
• Možnosť zaplatenia nižšej pokuty – Áno, zaplatiť len 2/3 pokuty do 15 dní od doručenia rozkazu

SUBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ

• Osoba zodpovedná – vodič
• Konanie na mieste- Vodič nie je riešený na mieste Vodič je riešený na mieste
• Zistenie vodiča – Áno
• Zaznamenanie skutku do karty vodiča – Áno
• Možnosť zaplatenia nižšej pokuty – prihliada sa na každý prípad osobitne

Objektívna zodpovednosť: Držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. e), orgán
Policajného zboru alebo obec uloží pokutu a) 198 eur, ak bola porušená povinnosť podľa § 25 ods. 1 písm. g) alebo bol porušený zákaz zastavenia a státia na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu
so zdravotným postihnutím, b) 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v
písmene a).

Subjektívna zodpovednosť za toto konanie je napr. na boxe ZŤP do 150 eur, prípad b) je do 50 eur.

Zákon zakazuje možnosť  sankcionovania za jedno porušenie pravidiel cestnej premávky aj vodiča (subjektívna zodpovednosť) aj prostredníctvom držiteľa vozidla (objektívna zodpovednosť)!

 

Obmedzenie sem, obmedzenie tam

O obmedzovaní individuálnej automobilovej dopravy a ďalších zmenách v hlavnom meste počas posledných rokov už povedalo habadej.  Tieto zmeny a nezmyselné projekty reprezentované takými čerešničkami ako je Vajanského nábrežie alebo Mýtna x Vazovova ul. sa dokonca stali predmetom záujmu novej súčasnej vlády.

V tomto článku sa vďaka iniciatíve Férové parkovanie  zameriame aj na doteraz málo rozoberanú stránku veci – právnu – a naznačíme riešenia.

Podľa nimi zozbieraných štatistických údajov, má parkovacia politika silný dopad na obyvateľov hlavného mesta. Tvdia, že iba 35 % dospelých obyvateľov hlavného mesta nemá auto, z toho si odrátajte ešte pár percent, kt. využívajú auto z firmy. Parkovacia politika hlavného mesta zišla na tento svet cez VZN č. 8/2019, kde v § 3 určili ako prevádzkovateľa parkovacích miest samotné mesto. Mesto tak na základe § 6a, ods. 1 cestného zákona (135/1961 Zb.) prevzalo zodpovednosť za tento výkon verejnej moci, ktorý musí vykonávať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a to je v prvom rade vyššie uvedený § 6a, kde sa píše, že na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta alebo parkovacia politika“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem.

Ako vidno, prevádzkovanie parkovacích miest v Bratislave naráža už na a toto základné ustanovenie zákona, keďže spoplatnené sú rozsiahle časti mestských častí a tieto majú čoskoro pokrývať takmer celé mesto. Verejný záujem pre občanov a obyvateľov predstavitelia hlavného mesta nijako nepreukázali ale práve naopak, mnohé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zhruba 80 % dotknutých obyvateľov je s „parkovacou politikou nespokojných“.

Prax taktiež ukazuje, že zriadenie parkovacej politiky spojené s úbytkom parkovacích miest bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky znížilo, k čomu však čiastočne prispela aj z nášho pohľadu veľmi neštastná „chodníková novela“.

Ďalšia podstatná skutočnosť je prenos kompetencií na mnohé subjekty práva, rozumej na právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti výrazne zasahujúce do práv občanov (vodičov).

Čo sa Bratislavy týka, sú to spoločnosti ako Mestský parkovací systém spol. s r. o., IČO: 35738880 (vykonávajúca napr. kontrolu parkujúcich vozidiel) alebo ParkDots s. r. o., IČO: 55477232 (vykonávajúca registrácie vozidiel a platby parkovného), čo je v rozpore s prijatými VZN a aj zákonom, pretože takýto prenos kompetencií štátneho orgánu cestný žiaden zákon neumožňuje a všetky výnosy musia byť príjmom obce.

Napriek uvedenému je zásadným problémom pre ktoréhokoľvek vodiča právny princíp správnosti a platnosti akéhokoľvek rozhodnutia štátneho orgánu, pokiaľ nie je preukázaný opak a to znamená, že aj protizákonné rozhodnutia mesta sú platné, pokiaľ nie sú zrušené (napr. súdom, prokuratúrou).

Čierny Peter tak ostáva aj v týchto prípadoch občanovi (vodičovi), ale existuje možnosť ako aspoň zmierniť dopady takejto politiky a ako sa môže brániť jednotlivec.

V prípade uloženia pokuty za správny delikt magistrátom v zákonom (§ 139a, ods. 7, písm. b, z. 8/2009 Zb) stanovenej výške 78 eur je vždy v prospech vlastníka vozidla (vodiča) podať odpor v zákonnej lehote (15 dní) od doručenia. V následnom konaní o priestupku na mestskej polícii (MP) je totiž výška sadzby do 50 eur a toto konanie je bez trov, čiže už teraz ste v pluse.

Nehovoriac o tom, že pri riadnej obrane vodiča a dôslednom dodržiavaní zákonov by mal orgán mestskej polície ako aj akýkoľvek správny orgán konanie zastaviť bez sankcie. Keby aj nie, v prípade prvého priestupku za obdobie dvoch rokov sa sankcia má pohybovať pri dolnej hranici sadzby.

Je zásadnou otázkou, prečo tento stav vôbec nastal a pretrváva tak dlho a odpoveď je ukrytá v zložitej štruktúre orgánov samospráv a štátnej moci, kde sa verejný záujem nenávratne stráca. Dôležitou súčasťou tohto zložitého mechanizmu sú nefungujúce kontrolné mechanizmy a je otázne čo robí prokuratúra SR, ktorá prvá má vo všeobecnosti dohliadať na zákonnosť postupov orgánov verejnej moci.

Takže, ako už bolo uvedené vyššie, v tejto fáze musia občania začať bojovať za svoje práva sami a prvé lastovičky sa už objavili. Je to napr. petícia za férové parkovanie v Bratislave so svojou momentálne vyše 3 500-člennou skupinou na sieti Facebook. Kontakty na túto skupinu sú nasledujúce:

https://www.facebook.com/groups/feroveparkovaniebratislava

email: feroveparkovanieba@gmail.com, tel.: 0944 146 802

Férovému parkovaniu ďakujeme za spoluprácu a nabudúce si povieme viac na tému, čo s tým, keď už príde obálka so sankciou domov. Už čoskoro!