Nesprávne, nefunkčne a dlhodobo prevažne bezohľadne trhovou filozofiou riadená sféra zdravotníctva nech je tým najsilnejším mementom.
Lekári, zdravotníci, sestry patria medzi jednoznačne spoločensky najdôležitejšie segmenty, a predsa sa k nim štát aj verejnosť po desaťročia správa ako k občanom a občiankam desiatej kategórie. Len taká zbežná rozpomienka: nie sú až také dávne časy, keď sa za druhej Dzurindovej vlády pri hrozbe odlevu lekárov do zahraničia zvyklo argumentovať, že veď nech len idú, zavoláme lekárov z Ukrajiny. Alebo časy, keď sestry, lekári či lekárky organizovali protesty za zlepšenie svojich podmienok a postavenia, ľudový súd ich označoval za príživníkov a posielal ich k „lopate“. Teraz tu máme núdzový stav a štát na nich posiela – policajtov. A to v situácii, keď je v niektorých nemocniciach viac covidom nakazených zdravotníkov, ako pacientov.
Podľa hovorkyne ministerstva vnútra bolo za celý čas trvania núdzového stavu do služby povolaných 71 zdravotníkov a 5 lekárov. Za nenastúpenie hrozí pokuta 30-tisíc eur, čo je, samozrejme, jednak devastačné, jednak absurdné. Po zdravotníčku či zdravotníka si totiž môžu prísť rovno policajti, a je úplne jedno, či je to o polnoci na Silvestra alebo či im práve v postieľke kričí choré dieťa a ráno nastupujú do svojej ambulancie, alebo sú zamestnaní v zahraničí. Už len samotná skutočnosť, že vám sčista-jasna pred dverami „zapikuje“ policajt, je ponižujúca a väčšmi než núdzový stav pripomína móresy v čase vojny.
Lekárov a zdravotníkov je málo a vôbec by nebolo čudné, keby ich po skončení alebo zlepšení pandémie bolo ešte menej. Tí, čo neskolabujú alebo nezomrú na nákazu, budú mať všetky dôvody opustiť Slovensko pre neúctu, ktorú im tradične prejavuje.