Dáta sú nová ropa Googlu, Facebooku a spol. každý z nás ročne zarába stovky dolárov

„Dáta sú v 21. storočí tým, čím bola ropa v 18. storočí: ohromne nevyužitým a hodnotným aktívom. Podobne ako v prípade ropy – tým, ktorí rozpoznajú ich základnú hodnotu a naučia sa ich vyťažiť a používať, prinesú veľkú odmenu.“

Takto podnikateľ Joris Toonders v roku 2014 začal svoju krátku úvahu o budúcnosti súčasného sveta. Dáta budú podľa neho čoraz cennejšie. Od nich závisí hladký beh všetkého, počnúc jednotlivými vládami až po lokálne obchody.

„Spoločnosti musia začať pristupovať k údajom ako k majetku celej firmy a zároveň spravovať údaje lokálne na úrovni obchodných jednotiek. To umožňuje zdieľanie údajov o produktoch a zákazníkoch, čo poskytuje príležitosti na zvýšenie predaja, zlepšenie služieb a miery udržania zákazníkov,“ pokračuje.

Dekáda, ktorá od jeho predpovede prešla, mu dala jednoznačne za pravdu. Viaceré zo súčasných najziskovejších spoločností na svete vyrástli na modeli, v ktorom žijú prakticky výhradne zo zberu a z predaja dát svojich používateľov.

No nielenže svojimi dátami platíme v online službách, ktoré pokladáme za „free“, posledné roky to robíme aj v niečom takom materiálnom a každodennom, ako sú supermarkety. Každý vlastník Billa kartičky či aplikácie Lidl Plus vymieňa informácie o svojom personalizovanom zákazníckom správaní za niekoľkopercentnú zľavu z nákupu.

Treba podotknúť, že aplikácia Lidl Plus odosiela dáta svojich zákazníkov na servery Googlu a Facebooku na účely cielenej reklamy. Facebook tieto dáta spracováva aj na vlastné účely.

Na jednej strane sa môžeme tešiť, že také užitočné služby, aké poskytujú technogiganty, sú dostupné doslova každému s prístupom na internet. Pretože sa za ne neplatí peniazmi, ktoré sú v spoločnosti rozdelené nerovnomerne, ale čímsi, čoho má každý potenciálne neobmedzené množstvo – dátami o vlastnom živote. Človek môže mať aj nulu na účte, stačí, že má smartfón a wifi, a má prístup k najpoužívanejším službám digitálneho sveta.

Keďže osobnými informáciami platíme už aj za chlieb, zdá sa, že nová mena sa uchytila veľmi dobre. Je výhodná pre obchodníkov – dokážu lepšie predávať – aj pre zákazníkov – platba tým, čoho majú nadmieru, im nevytvára žiadny nedostatok.

Akú hodnotu teda majú dáta jedného používateľa?

Nová éra sociálnych sietíKam sa uteká z Twittera a čo nám to hovorí o budúcnosti populárnych technológií

Juraj Valach

Hodnota novej meny

Podľa analýzy švajčiarskej firmy Proton poskytujúcej online služby zamerané na súkromie sa táto suma môže pohybovať v stovkách dolárov ročne, a to len pre Google a Facebook. Ak človek žije v USA, za rok 2023 týmto firmám zarobil viac než 600 dolárov. K tomu sa nepočíta ďalší zisk, ktorý popritom priniesol tretím stranám (ďalším poskytovateľom reklamy, poskytovateľom internetových služieb…).

Priemerný obyvateľ USA a Kanady Facebooku za rok zarobí približne 220 dolárov, Európan 70 dolárov, celosvetový priemer je 42 dolárov. Materská spoločnosť Meta však má ešte ďalšie zisky z Instagramu, WhatsAppu a ďalších, ale keďže nezverejňuje dostatočné štatistiky, ich výška sa dá ťažko odhadnúť.

Pravdepodobne najväčší produkt na svete – vyhľadávač Google, ktorý používa 90 % z viac než 5 miliárd ľudí s pripojením na internet – na jednom používateľovi za rok podľa odhadov zarobí priemerne 47 dolárov. Ak však človek žije v USA, táto suma sa zvýši na 393 dolárov. Materská spoločnosť Alphabet zarobí na jednom používateľovi ešte viac, lebo má príjem ešte z ďalších platforiem, napríklad Youtubu.

Netreba zabúdať, že ide len o dve, aj keď asi najväčšie platformy. Okrem toho podobne zarábajú ostatné z veľkej technologickej päťky: Amazon, Apple či Microsoft. K tomu pridajme ďalšie bežne používané služby, ktoré zarábajú na cielených reklamách, napríklad Spotify či X (Twitter), alebo aj spomínané supermarkety a nové autá, a zisk, ktorý vytvárajú naše osobné informácie, je ešte väčší.

Aby toho nebolo málo, existuje ešte čierny trh na takzvanom dark webe, kde hackeri predávajú ukradnuté osobné informácie. Priemerná cena údajov o kreditnej karte je 110 dolárov, za hacknuté gmailové konto 60 dolárov, facebookové či instagramové 25 dolárov. Nad hranicu tisícky sa vyšplhajú pasy, informácie z bankovníctva či kryptoúčtov.

Prečo pokuty nefungujú

Technologické spoločnosti tvrdia, že súkromie za ich služby je férová cena. Na druhej strane je pravda, že táto platba sa zo strany používateľov nedeje úplne vedome a dobrovoľne. Síce „súhlasíme s podmienkami služby“ a „prijímame cookies“, ale nevieme, čo všetko sa za týmito bezmyšlienkovitými kliknutiami skrýva.

Môže sa zdať, že situácia sa postupne mení vďaka mnohým projektom a iniciatívam zameraným na súkromie, ktoré sa spolu s novinármi snažia šíriť povedomie o neustálom dohľade, a vďaka snahám rôznych vlád, predovšetkým Európskej únie, ktorá je dnes najaktívnejším vyzývateľom Big Tech.

Avšak dáta majú pre technologické giganty takú veľkú cenu, že tie nemajú v tejto oblasti takmer žiadne škrupule. Používateľov nič veľmi nechráni, dáta o nich zbierajú aj bez súhlasu a nezastavia sa ani pred zákonmi. Za ich porušenie im síce prídu pokuty, ale v porovnaní so ziskom, ktorý im prinieslo ignorovanie zákonov, sú také nízke, že sa nimi nemusia zaoberať.

Na ilustráciu: tento rok už Big Tech zarobili dostatok peňazí, aby splatili všetky svoje pokuty na oboch stranách Atlantiku. Môžete si tipnúť, kedy to bolo. V marci? Alebo ku koncu februára? Nie, 8. januára – netrvalo to ani osem dní.

Prehrešky, za ktoré mali platiť, sa týkali hlavne porušovania súkromia, teda odovzdávania súkromných dát, a zneužívania dominantného postavenia na trhu.

Rok 2023 bol pritom druhým za sebou, v ktorom pokuty veľkej päťky – Alphabetu (Google), Amazonu, Applu, Mety (Facebook) a Microsoftu – spoločne prekročili hranicu 3 miliárd dolárov. Zo zákonov a z následných penalizácií si hlavu očividne nerobia. Niet sa čo diviť, keďže nepredstavujú ani percento z ich zisku.

A aj keď peniaze na pokuty majú, je otázne, kedy a či vôbec ich vyplatia. Zvykom sa totiž stalo nevyplácať ich. Napríklad Google ešte stále dlhuje EÚ 8 miliárd dolárov za antitrustové pokuty z rokov 2017 – 2019.

WhatsApp a bezpečnosťStačilo prijať nesprávne video a hacker mohol ovládnuť smartfón. Máme sa obávať?

Juraj Valach

Je možná alternatíva?

Mimo hlavného prúdu existuje veľa spoločností, ktoré plne rešpektujú súkromie svojich používateľov, služby poskytujú zadarmo alebo za určitý poplatok. Prednedávnom si v tomto prúde nechcene omočil nohy aj sám Zuckerberg.

Meta na Facebooku a Instagrame minulý rok pod tlakom EÚ ponúkla používateľom v Európe možnosť vyhnúť sa reklamám za predplatné 10 dolárov na mesiac, respektíve 13 dolárov, ak sa prihlásia cez mobilnú aplikáciu. Na každú platformu sa predplatné platí samostatne. Spolu s reklamami sa predplatiteľ vyhne aj zbieraniu a používaniu svojich osobných dát na cielenú inzerciu, avšak nie na iné ciele.

Keď to porovnáme s ročným ziskom, ktorý Facebooku prinesie jeden európsky používateľ (70 dolárov), cena za (neúplnú) ochranu súkromia je dvojnásobná.

Zuckerbergova spoločnosť túto možnosť vytvorila iba kvôli snahám EÚ chrániť dáta svojich občanov. Podľa magazínu Wired je preto veľmi nepravdepodobné, že Meta umožní zaplatiť si za rešpektovanie súkromia používateľa v USA či inde vo svete.

Ale alternatívy vznikajú aj dobrovoľne. Napríklad sociálna sieť Telegram nepoužíva žiadnu cielenú reklamu, čiže používatelia ju môžu používať úplne zadarmo, bez platby svojimi dátami.

Telegram funguje z predávania vlastných akcií, dobrovoľného predplatného, za ktoré používatelia dostanú prémiové funkcie, či z reklamy zobrazujúcej sa vo veľkých kanáloch na základe ich verejne viditeľnej témy. Avšak cieľom Telegramu je byť dlhodobo udržateľný, nie vytvárať mamutie zisky.

Ďalším príkladom je už spomínaný Proton Mail, ktorý poskytuje email, kalendár, správcu hesiel, disk a VPN, všetko s plným ohľadom na súkromie. Používateľ nemusí platiť nič, ak však chce prémiové funkcie, môže si ich predplatiť za 10 – 13 eur za mesiac.

Je príhodné, že vlastník Gmailu Google sa snažil takmer celý rok medzi rokmi 2015 a 2016 jeho existenciu utajiť. Ak ste do vyhľadávača napísali „bezpečný/šifrovaný email“, Proton Mail ste nenašli, aj keď bol už v tom čase najrozšírenejšou bezpečnou emailovou službou.

A prečo sa týmto všetkým vôbec zaoberať?

S neustálym technologickým pokrokom je otázka digitálneho súkromia čoraz naliehavejšia. Keď už raz Big Tech naše dáta majú, nemáme nad nimi žiadnu kontrolu. Môžu si s nimi robiť čo chcú, často ich ani dostatočne nestrážia, takže dochádza k únikom. Okrem toho je však s rozvojom umelej inteligencie čoraz jednoduchšie detailne analyzovať správanie každého jednotlivca a (potenciálne) ho manipulovať.

Preto je najlepšie zobrať svoju digitálnu stopu do vlastných rúk a nemať potrebu spoliehať sa na to, že niekto ochráni naše súkromie za nás.