Najnovšia štúdia preukazuje ďalšie dlhodobé následky po ochorení Covid- 19. Týkajú sa fungovania mozgu

BRATISLAVA / Autori štúdie publikovanej na stránke Lancet sa zaoberali následkami ochorenia Covid- 19 u ľudí. Okrem inak známych problémov s dýchaním, či inými orgánmi, tentokrát zisťovali následky mozgu.

V štúdii skúmali či ľudia, ktorí prekonali vírusové ochorenie COVID-19 stratili aj nejaké vedomosti, či reflexy alebo stratili poznanie o faktoch, ktoré vedeli. Merali teda kognitívne následky. Pri tomto výskume im pomohlo takmer 82 000 ľudí, ktorí prekonali koronavírus a skúmali jednotlivcov, ktorí ochorenie prekonali počas prvej vlny vo Veľkej Británii. 

Autori v štúdii uvádzajú, že existuje aj takzvaná "mozgová hmla", ktorá má psychologické príznaky, napríklad nedostatok energie, problémy so sústredením, dezorientácia, či nedostatočná slovná zásoba. Niektoré štúdie dokonca poskytli rad dôkazov o tom, že u pacientov s COVID-19 sa môže vyvinúť rad neurologických komplikácií, dokonca aj tých, ktoré vznikajú pri mozgovej príhode. 

Najviac kognitívnych problémov majú skôr hospitalizovaní 

Kognitívne problémy sa očakávajú u tých pacientov, ktorí si vyžadovali dlhší pobyt v nemocnici, alebo intubáciu. V čase vykonávania štúdie vedci zhromaždili komplexné údaje o kognitívnych testoch a dotazníkoch z veľmi širokého prierezu širokej verejnosti, predovšetkým vo Veľkej Británii, ako súčasť Veľkého britského testu inteligencie.

V dotazníku testovali hypotézu, že ľudia, ktorí sa zotavili z COVID-19 môžu mať deficity pri vykonávaní testov pozornosti, pracovnej pamäte, riešenia problémov a emočného správania. Zohľadnili pri tom vek, pohlavie, rasu, ale taktiež závažnosť ochorenia- či bol respondent hospitalizovaný v nemocnici, alebo nemal žiadne symptómy. Veľký britský spravodajský test obsahoval otázky týkajúce sa ochorenia, rôzne kognitívne úlohy ale aj otázky týkajúce sa psychického stavu pacienta (jeho nálady). Ľuďom do 16 rokov bol predložený skrátený dotazník.

Aby sa do dotazníka zapojilo čo najviac ľudí, štúdia konkrétne neuvádzala reklamu ako dotazník súvisiaci s COVID-19, ktorý sa vyhýbal predpojatému vzorkovaniu ľudí, ktorí sa obávali, že choroba znížila ich kognitívne funkcie. Okrem toho účastníkom pri vypĺňaní dotazníka ešte nebolo potrebné preukázať, aký je ich výkon v porovnaní s normatívnou populáciou, čím zabránili skresleným výsledkom. Premennými účinkov boli vek, pohlavie, rasová etnická príslušnosť, pohlavie, povahová sila, prvý jazyk (angličtina alebo iný), krajina pobytu (britská alebo iná), úroveň vzdelania, profesijný status a ročný príjem.

Ľudia, ktorí boli hospitalizovaní, vykazovali značné globálne výkonnostné deficity v závislosti od toho, či boli alebo neboli nasadení na ventilátor. Tí, ktorí zostali doma (bez stacionárnej podpory), vykazovali malé štatisticky významné globálne deficity výkonnosti. U ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 sa taktiež potvrdilo, že ich odpovede boli oproti ostatnej populácii spomalené. 

 Deficity sa najvýraznejšie prejavili pri kognitívnych funkciách, ako sú uvažovanie, riešenie problémov, priestorové plánovanie a detekcia cieľov.

​