Účastníci konferencie v Bruseli, ktorú takmer zrušili Pripomenulo nám to komunizmus. Chceli vypnúť elektrinu aj zakázať doniesť vodu a jedlo

V Bruseli sa v uplynulých dňoch konala konferencia o národnom konzervativizme NatCon (National Conservatism Conference), ktorú sa pokúsili zrušiť bruselský primátor a dvaja starostovia mestských častí.

Podľa Emira Kira, starostu mestskej časti Saint-Josse-ten-Noode, kde sa konferencia konala, mala pravdepodobne spôsobiť „vážne narušenie verejného poriadku pre svoju provokatívnu a diskriminačnú povahu“, čo podľa neho vyplýva aj z toho, že sa na podujatí zúčastnili „známi tradicionalisti, homofóbovia a osoby nerešpektujúce ľudské práva a menšiny, pričom sa dá uviesť autora kontroverzných prác o politickom islame“.

Na konferencii vystúpili napríklad politici Viktor Orbán, Nigel Farage, Éric Zemmour, Mateusz Morawiecki či Ryszard Legutko, kardinál Gerhard Müller aj spisovateľ a publicista Rod Dreher.

Na konferencii o národnom konzervativizme sa zúčastnili aj Slováci. Hovorili sme s bývalou poslankyňou za OĽaNO Annou Andrejuvovou, ako aj bývalým štátnym tajomníkom ministerstva práce Borisom Ažaltovičom, ktorí boli na podujatí osobne prítomní.

Malo dôjsť k „rasistickým a homofóbnym prejavom“Bruselská samospráva chcela zrušiť konzervatívnu konferenciu, belgický premiér zákaz odsúdil

Lukáš Obšitník

Andrejuvová: Pripomenulo nám to komunizmus

Podľa Andrejuvovej boli na konferenciu pozvaní rôzni rečníci na témy od národného štátu a migrácie po eurovoľby. „V prvý deň sme prišli na registráciu, pričom dvakrát bolo zmenené miesto konania. Po začiatku konferencie začali prichádzať prvé informácie o tom, že von prišla polícia a zakázala konanie konferencie v priestoroch, v ktorých sme boli,“ opisuje pre Postoj udalosti z prvého dňa konferencie Andrejuvová.

„Vyhrážali sa majiteľovi, že ho vypnú od elektriny. Mali sme aj informáciu, že tam zakázali doniesť vodu a jedlo, ale napokon ich nejako dopravili, no výrazne neskôr, ako mali,“ pokračuje.

„Antifa si údajne zistila číslo aj na rodinu tohto majiteľa. Nerozumeli sme, v čom je problém, veď konferencie rôzneho typu sa konajú všade. Boli tu ľudia z celého sveta, je to konferencia, ktorá sa koná už niekoľko rokov,“ hovorí. Hnutie Antifa sa podľa niektorých zdrojov majiteľovi sály Claridge a jeho rodine vyhrážali. 

„Išli sme sa pozrieť von ku vchodu a tam sme zistili, že nikto, kto bol vonku, už nemohol vojsť dnu. Mohli sme opustiť konferenciu, ale vrátiť sa dovnútra už nie. Čiže aj ak niekto chcel ísť fajčiť, už ho nepustili späť,“ opisuje Andrejuvová.

Podľa jej slov traja policajti počas konferencie vošli dovnútra, kde videli množstvo médií a hostí, ktorých bolo spolu okolo štyristo. Keď toto policajti zistili, podľa Andrejuvovej sa otočili a vyšli von.

Druhý deň, keď súd po právnom napadnutí rozhodnutia organizáciou ADF International rozhodol, že konferencia sa môže konať, bol podľa Andrejuvovej už pomerne pokojný.

„Myslím, že všetci si uvedomili, že pred európskymi voľbami nemohli urobiť tejto akcii lepšiu reklamu. Na druhej strane to bol veľmi vážny zásah do práv slobodne sa vyjadrovať. Na konferencii boli ľudia z celého sveta, ktorí hovoria, že sa majú chrániť záujmy národných štátov, tradičné hodnoty, rodiny a podobne,“ hovorí Andrejuvová.

„Čudovali sme sa, ako sa môže v Bruseli niečo také stať. My, ktorí sme zažili komunizmus, máme v pamäti, že sa u nás takéto veci stávali,“ pokračuje.

„Keď nám oznámili, že starosta miestnej časti a primátor Bruselu zakázali konanie konferencie, všetci prítomní vrátane účastníkov zo Slovenska hovorili o porušovaní slobody prejavu, ako sa to dialo v komunistických krajinách,“ hodnotí Andrejuvová.

Bývalú poslankyňu z rečníkov na konferencii zaujal príspevok poľského filozofa a europoslanca Ryszarda Legutka či maďarskej europoslankyne Kingy Gál.

„Legutko sa v príspevku venoval článku 5 Zmluvy o Európskej únii, ktorý hovorí o zásadách subsidiarity a proporcionality. Tento článok je dnes podľa neho mŕtvy, lebo rôznymi neustálymi rezolúciami dochádza k jeho porušovaniu. Kinga Gál zasa hovorila o tom, že politika Európskej únie by mala byť sumárom politík národných štátov, no často sa v Bruseli rozhoduje bez ohľadu na národné štáty a ich politiky. Kritizovala aj Green Deal ako cestu k sociálnemu inžinierstvu,“ uzatvára Andrejuvová.

Situácia pri vstupe do priestorov konferencie. Foto: twitter.com/ssharmaUS

Ažaltovič: Spolupráca progresívnej ľavice s islamizmom sa prehlbuje

Na konferencii sa zúčastnil aj Boris Ažaltovič, ktorý bol v rokoch 2020 – 2022 štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

„V osobách primátora Bruselu a starostov dvoch mestských častí išlo o ukážku prehlbujúcej sa spolupráce progresívnej ľavice s islamizmom v Európe, čo je zarážajúce,“ hovorí pre Postoj Ažaltovič.

Pre účastníkov konferencie nebol pokus o jej zrušenie podľa neho veľmi citeľný. Hoci v jej priebehu účastníkov niekoľkokrát informovali o vývoji, príspevky prebiehali tak, ako boli naplánované. „V prvý deň niektorí rečníci neboli vpustení do priestorov, ale vystúpili na druhý deň,“ pokračuje Ažaltovič.

„Prednášali rôzni politici, vedci, profesori, žurnalisti. Profesorka Florence Bergeaudová-Blacklerová rozprávala o prerastaní islamizmu do spoločenských a sociálnych štruktúr západnej spoločnosti. Hovorila o tom, ako vedci, ktorí sa týmto témam venujú, sú v dôsledku cancel culture vylučovaní z univerzít, nemajú možnosť publikovať a prednášať, a tak si musia zakladať alternatívne vzdelávacie a výskumné centrá, aby mohli vo svojej práci pokračovať,“ opisuje.

„Najzaujímavejší rečníci okrem politikov boli pre mňa Francúzi. Publicistka Sylvie Perezová hovorila o tom, ako woke progresivizmus postúpil z Ameriky cez Britániu a Francúzsko do zvyšku Európy, ale aj v čom je táto ideológia na Západe už na ústupe. Ilustrovala to aj na príklade Británie, kde sa už pri zmenách pohlavia mladých ľudí nemôže používať hormonálna liečba, lebo tí, ktorí ju aplikovali, priznali, že išlo skôr o ideologickú vieru v transgenderizmus než o vedecké výskumy,“ uzatvára.

Pokus o zrušenie konferencie odsúdili aj britský premiér Rishi Sunak či talianska premiérka Giorgia Meloniová. Tá už v utorok uviedla, že z konania bruselskej samosprávy je zdesená a že ako predsedníčka európskej strany ECR, ktorej členovia vystupovali na konferencii, požiadala belgického premiéra o zakročenie voči potláčaniu slobody prejavu. 

Belgický premiér Alexander De Croo sa napokon postavil za organizátorov konferencie a kroky starostu odsúdil ako neprijateľné. „Autonómia samosprávy je základným kameňom našej demokracie, ale nikdy nemôže zrušiť belgickú ústavu, ktorá od roku 1830 zaručuje slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie. Zákaz politických podujatí je protiústavný. Bodka,“ napísal na sociálnej sieti X.