Prokurátor Peter Kysel Organizovaný zločin sa presťahoval do silových zložiek štátu

Stretli sme sa v piatok, deň po tom, ako prišla do Národnej kriminálnej agentúry policajná inšpekcia, ktorá zaistila šesť vyšetrovacích spisov, pričom v dvoch prípadoch malo ísť o originály živých prípadov.

Peter Kysel, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoruje závažné kauzy viacerých obvinených prominentov, tvrdí, že nikdy vo svojej praxi sa s takýmto správaním inšpektorov nestretol a tento postup považuje za nezákonný.

Prokurátor Kysel v rozhovore pre Postoj tiež odmieta, že by vyšetrovatelia manipulovali so svedkami, hovorí o prípade Vladimíra Pčolinského, vysvetľuje prístup k takzvaným kajúcnikom Borisovi Beňovi či Ľudovítovi Makóovi, hovorí o netradičnom správaní SIS aj o tom, že niektorí vyšetrovatelia boli sledovaní.

Na NAKA prišli vo štvrtok pracovníci inšpekcie ministerstva vnútra a zaistili niekoľko živých vyšetrovacích spisov, ktoré vyšetruje špeciálny tím Očistec. Váš úrad to už v prvej reakcii ostro kritizoval. Má inšpekcia na takýto zákrok oprávnenie?

Podľa informácií od vyšetrovateľov, ktorých spisy dozorujem, bol tento postup minimálne neštandardný, ak nie na hrane zákona či priamo za hranou. Samozrejme, inšpekcia má vyšetrovať trestnú činnosť príslušníkov policajného zboru, preto je štandardné, ak inšpektori nahliadajú do spisov alebo si vyžiadajú fotokópie časti vyšetrovacieho spisu. Ale nikdy za 20 rokov svojej praxe som sa nestretol s tým, že by zaisťovali celý vyšetrovací spis, lebo to je zásah do vyšetrovania.

Inšpekcia si predtým niečo od vás vyžiadala?

Nie.

Teda jej zásah prišiel ako blesk z čistého neba?

Vyšetrovatelia sa nám ozvali, či vieme o tom, že k nim prišla inšpekcia s tým, že ich postavila do roviny podozrivých a zaisťuje celé živé vyšetrovacie spisy. U nás to vzbudilo veľký údiv, tie spisy sú väzobné, zaisťovanie celých spisov je minimálne nerozumné, až by som povedal, že je to nezákonné.

Nezákonné?

Rozumel by som, keby si inšpekcia vyžiadala fotokópie spisu zákonným spôsobom. Aj my prokurátori sa pri istých podozreniach dožadujeme od vyšetrovateľov, aby nám zo spisu poslali bližšie vymedzenú časť, o čo v takom prípade požiadame písomnou formou podľa Trestného poriadku.

Naznačujete, že takýmto zásahom sa tieto živé spisy dostali do rúk nepovolaným osobám?

Neviem, či to môžem povedať až takto. Ale je tu riziko, ako sa s tými spismi bude ďalej manipulovať.

Máte na mysli riziko úniku informácií?

Tieto spisy sa vedú proti ľuďom, voči ktorým bolo vznesené obvinenie. Sú v celých kópiách odovzdané obhajcom, viackrát prešli súdom v rámci rozhodovania o väzobnom konaní. Teda tam nie sú skutočnosti, ktoré by predtým nevidel súd alebo obhajca. Samozrejme, je možné urobiť zo zákona opatrenia, keď obhajoba nie je pripustená do časti vyšetrovacieho spisu.

Naozaj si však takýto krok zo strany inšpekcie nepamätám. Aj v minulosti sme pri vyšetrovaní organizovaného zločinu bežne čelili obvineniam zo strany obhajcov, že takzvaní kajúcnici údajne vypovedajú naučené skutočnosti o svojich klientoch. Ale nikdy predtým sa nezriadil akýsi „antitím“, ktorý má vyšetrovať vyšetrovateľov. Lebo presne to, či sú nejaké podozrenia z manipulácie so svedkami, prislúcha hodnoteniu dozorujúceho prokurátora.

Tým „antitímom“, ktorý dozerá na postupy vyšetrovateľov, ste vlastne vy.

Áno. V konečnom dôsledku je to však súd, ktorý vyhodnotí sumu dôkazov a výpovede takzvaných kajúcnikov. Súčasne máme bohatú judikatúru v tom, ako vyhodnocovať ich výpovede vrátane ich motivácie.

Ale ak je tu podozrenie zo strany SIS, že vyšetrovatelia manipulujú so svedkami a kajúcnikmi, pričom vy máte s nimi tvoriť jednu partiu, nie je potom úlohou inšpekcie, aby to preverila?

Lenže to by tu musela byť naozaj závažná suma informácií, ktorá nasvedčuje takej skutočnosti. Predpokladám, že ak by existovala, už by bolo dávno vznesené obvinenie voči vyšetrovateľom a prokurátorom. Ale takú situáciu si v našom prípade ani neviem predstaviť, lebo tie spisy už v rámci väzobného konania prechádzali súdmi, ktoré predsa rozhodovali o vzatiach do väzby, o jej predlžovaní či o prepustení z väzby.

Preto by už súdy museli vyjadriť pochybnosti o osobách, ktoré vypovedajú a ich výpovede sa javia ako výsledok ovplyvňovania. Ale súdy dosiaľ ani v jednom prípade nič také nekonštatovali.

Vznikla bezprecedentná situácia: tajná služba, ktorej bývalý šéf je väzobne stíhaný, obviňuje NAKA aj prokurátorov, že manipulujú výpovede svedkov a kajúcnikov, súčasne je tu vojna v policajnom zbore, najskôr obvinený bývalý šéf NAKA Zurian inšpekciou, následne obvinený šéf inšpekcie Szabó…

… a ešte k tomu obvinení dvaja bývalí policajní prezidenti a špeciálny prokurátor…

… pýtame sa však na to, čo sa deje od marca po zadržaní Vladimíra Pčolinského. Dá sa to nazvať inak ako vojna v bezpečnostných zložkách?

Neviem, či je to vojna. Má to však rysy veľkej nedôvery medzi základnými zložkami štátu a chápem, že pre verejnosť je v tom ťažké sa zorientovať. Preto hovorím, že pokiaľ by vyšetrovanie napríklad kauzy Očistec viedli vyšetrovatelia tendenčným spôsobom, už by sa k tomu museli dopracovať súdy, ktoré posudzovali väzobné stíhania.

Samozrejme, miera vyhodnocovania dôkazov je iná, než aká bude pri hlavnom súdnom pojednávaní, kde už súdy rozhodujú o vine či nevine. Ale už aj pri väzobnom konaní musí súd vyhodnotiť dôkaznú konštrukciu, ktorú mu predkladá prokurátor. Takže pri tom množstve narastajúcich dôkazov by súdy už postrehli, či sa dejú manipulácie s dôkazmi. Okrem toho sme tu my prokurátori, ktorí preskúmavajú postup vyšetrovateľov, a nikto z nás, kto vykonáva dozor, nezistil žiadne nezákonnosti alebo manipuláciu s dôkazmi zo strany vyšetrovateľov.

Ako si teda vysvetľujete tie obvinenia voči vyšetrovateľom?

Vnímam to ako aktívnu obranu zo strany ľudí, ktorí sú stíhaní.

Lenže toto je ešte oveľa vážnejšie, o týchto podozreniach hovoria štátne orgány, konkrétne SIS a inšpekcia ministerstva vnútra dala svojím zásahom najavo, že im tiež zjavne prikladá veľkú váhu.

Nepaušalizoval by som, či sú to celé štátne orgány alebo ide o jednotlivcov. Je však faktom, že zrazu sme boli adresátmi dvoch správ, ktoré prišli z SIS a poukazovali na isté dôkazy, to sa nám predtým ešte nestalo.

Tieto správy vám prišli ešte v čase, keď bol Pčolinský riaditeľom SIS, teda pred jeho zadržaním?

Áno, bolo to v čase, keď sme začali trestné stíhanie, ktoré malo pri overení dôkaznej situácie smerovať k tomu, či bude alebo nebude vznesené obvinenie voči bývalému riaditeľovi SIS.

Vnímali ste to ako signál, že sledujú vaše kroky?

Skôr nás to prekvapilo, ale nič z toho sme nevyhodnotili ako dôkaz.  

Súčasné kroky SIS aj inšpekcie možno vnímať aj ako použitie sily, ktorou oba orgány vstupujú do trestného konania v prospech bývalého šéfa SIS. To je podľa vás ten motív ich konania?

Musím sa držať len dôkazov a ich vyhodnocovania, svoje subjektívne pocity nepremietam do práce prokurátora. Pokiaľ zistím, že máme dostatočnú silu dôkazov, aby sme podali obžalobu, tak to urobím. Verejnosť sa potom presvedčí o našej sume dôkazov, ostatné bude na rozhodnutí nezávislého súdu.

Zlý dojem budí to, že špičky policajno-bezpečnostného aparátu, ktoré sa dostali do konfliktu s NAKA, skončili ako obvinení, ide o Pčolinského, Zuriana, ktorý bol už ako šéf NAKA sčasti odstrihnutý od svojich vyšetrovateľov aj o šéfa inšpekcie Szabóa.

Ku konaniu proti pánovi Zurianovi sa neviem vyjadriť, ide o separátne konanie, ktoré momentálne dozoruje generálna prokuratúra. My vychádzame z dôkaznej situácie, z ktorej vyplýva, že ľudia, ktorí boli na vysokých pozíciách bezpečnostných zložiek, využívali svoje postavenie a koristili z informácií, ku ktorým mali prístup z titulu svojej funkcie.

Poukazuje to na rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú sa snažíme objasniť. Pre nás je až prekvapivé, ako sa pri rozpletaní tohto reťazca dostávame k ďalším a ďalším osobám, ktoré sa podieľali na tejto trestnej činnosti. Ale opakujem, postupujeme len podľa dôkazov a výpovedí, ktorých rozsah je taký obrovský, že je možné ich preverovať do patričnej hĺbky. K hľadaniu pravdy prispievajú pri výsluchoch aj obhajcovia spolupracujúcich, kladú kvantum kvalifikovaných otázok.

Je zjavné, že motiváciou rôznych hier je pomôcť obvineným a väzobne stíhaným. Ak naznačujete, že zásah inšpekcie stojí mimo zavedených postupov aj mimo zákona, viete ísť ešte ďalej a povedať, že je tu podozrenie z páchania trestnej činnosti a ovplyvňovania trestného konania v prospech obvinených?

Nedá sa to vylúčiť. Nekonáme však na základe pocitov, ale na základe dôkazov. Aj postup inšpekcie podlieha dozoru prokurátora, v tomto prípade prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave. Nemôžeme sa vmiešavať do výkonu jeho právomocí, len upozorňujem, že to, ako sa teraz podávajú niektoré informácie, hraničí s páchaním trestnej činnosti a marením vyšetrovania. Ale to si musíme ešte zanalyzovať.

Zmeňme trochu perspektívu: z relatívne nedávnej minulosti napríklad z Česka vieme, že keď vyšetrovatelia a prokurátori získajú po období, keď čelili tlakom zhora, novú autonómiu a necítia nad sebou autoritu, začnú sa správať na hrane, hoci aj v dobrej viere. Vyšetrovatelia z NAKA aj vy na špeciálnej prokuratúre ste roky museli znášať nad sebou nehodných ľudí. Nie je tu riziko, že aj v pochopiteľnej túžbe pomstiť sa za to, čo sa tu dlhé roky dialo, sa môže ísť na hranu?

Vylučujem, že by sme konali z takéhoto motivačného predpolia, napríklad z pomsty. Vyšetrovatelia, ktorí sa podieľajú na týchto trestných konaniach, desať aj viac rokov vyšetrovali ťažké kauzy, ktoré sa týkali organizovaného zločinu. Sú teda naozaj procesne dobre obrúsení, vedia, ako postupovať.

Teda je to partia vyšetrovateľov, ktorých roky poznáte.

Áno, ale vždy nanovo vyhodnocujem, akým spôsobom zadovažujú dôkazy a ako procesne postupujú. Špecifické je to, že skúmame naozaj unikátnu trestnú činnosť.

V akom zmysle?

O trestných skutkoch vypovedajú osoby, ktoré sa na nich aktívne zúčastňovali. Obe strany, ten, kto podpláca, aj ten, kto prijíma úplatok, z tejto korupčnej činnosti profitujú, nemáme tu teda poškodených ako pri iných trestných činoch. Daná osoba má motiváciu vypovedať až v momente, keď jej bolo nejako ublížené, cíti zradu alebo je sama pristihnutá pri páchaní trestnej činnosti.

Ťažko sa to postihuje, lebo keď sa dopúšťajú korupcie takéto vysokopostavené osoby, nemávajú pri sebe svedkov. Preto je tu mimoriadne dôležitý inštitút spolupracujúcich obvinených, ktorý sa používa aj inde v Európe.

Časť verejnosti znepokojuje, že je možné stíhať niekoho len na základe jednej výpovede svedka.

To je zúžený pohľad. Vždy sa snažíme zabezpečiť viac dôkazov, aby obvinenie nestálo len na výpovedi jednej osoby. Obhajoba však bežne podsúva tento obraz.

Už veľakrát v minulosti som pri organizovanom zločine zažil, že sme mali jedného vypovedajúceho, pričom ďalší svedkovia vypovedali o ďalších detailoch, ktoré v súhrne s výpoveďou kľúčového svedka dávali celistvý dôkazný sled. Aj pri Okoličániovcoch sme mali jedného spolupracujúceho obvineného, pritom tam padli právoplatné rozsudky o doživotí.

U Vladimíra Pčolinského je tiež len jeden priamy svedok, ktorý vypovedá o prevzatí úplatku.

Neviem si predstaviť korupčnú činnosť, ktorá by bola dokumentovaná iným spôsobom. Vždy je jedna osoba, ktorá úplatok poskytuje, a druhá, ktorá ho prijíma, pokiaľ sa osoby o ten úplatok nedelia. Tento problém sa týka aj úplne jednoduchej korupčnej činnosti, povedzme u lekára, na STK a podobne.

Len tu je argument obhajoby, že kým Zoroslav Kollár, teda poskytovateľ úplatku, ho popiera, tak svedok a spolupracujúci obvinený Boris Beňa mal motiváciu si ho vymyslieť. Pretože ak ukázal prstom na vyššie postaveného, s ktorým si mal rozdeliť úplatok, už nemohol  byť stíhaný ako hlava nejakej skupiny, ale získal pre seba výhodnejší status.

Nemôžem zachádzať do podrobností, lebo sa to týka hodnotenia dôkazov konkrétnej živej trestnej veci. Ale aj toto je bežný spôsob obhajoby. My však máme súhrn dôkazov, ktoré do seba zapadajú a pre mňa ako prokurátora utvárajú ucelený sled.

Koľko času uplynulo od toho, čo Beňa vypovedal o rozdelení úplatku s Pčolinským až do zadržania Pčolinského?

To sa ráta v mesiacoch. 

Zadržať šéfa tajnej služby a väzobne ho stíhať je úplne bezprecedentné nielen na Slovensku…

… myslím, že niečo podobné zažili aj v Rakúsku.

Išli ste do toho s tým, že ak sa to na konci nepreukáže, bude to blamáž, ktorá spochybní všetko ostatné?

Pristupovali sme k tomu ako ku každej inej trestnej veci. Ale isteže sme ja aj vyšetrovateľ vyhodnocovali, že ide o výpovede proti funkčne exponovanej osobe a že môže ísť o rôzne motivácie, keď chce niekto na niekoho niečo zhodiť alebo sa pomstiť. Ale takýmto motivačným predpolím sa zaoberáme bežne, preto je nevyhnutné zabezpečiť čo najviac dôkazov, ktoré svedčia o danej trestnej činnosti.

Spôsob zadržania riaditeľa SIS vyvolal údiv až zdesenie, aj spätne si myslíte, že bol zvolený dobre?

Komunikovali sme ho s vyšetrovateľom, vzhľadom na postavenie obvineného nešlo o bežného človeka, ktorého predvediem alebo zadržím na ulici, pretože z titulu svojej funkcie požíva oprávnenú ochranu. Polícia vyhodnotila najlepší spôsob, už inou vecou však je, že obhajoba ho médiám podáva zavádzajúcim spôsobom.

Môžete to upresniť?

Vraj malo prísť k vylomeniu dverí, vtrhnutiu do bytu a k použitiu donucovacích prostriedkov. V skutočnosti boli vypáčené len dvere do bytovky, aby polícia vstúpila na príslušné poschodie, kde obvinenému zazvonila na zvonček, nebola urobená ani domová prehliadka.

Nedalo sa to urobiť kultúrnejším spôsobom než takýmto zadržaním skoro ráno? Zadržaním v kancelárii či po predvolaní?

Nechcem opäť zachádzať do podrobností, ten postup bol zvolený, aby bolo možné vykonať úkony trestného konania a aby nedošlo k žiadnemu zraneniu. Samozrejme, obvinený to podáva inak, to je jeho pohľad, v ktorom mu nemôžem brániť.

Je pravdou, že pána Pčolinského v deň zadržania strážilo 20 príslušníkov SIS?

Nebudem sa vyjadrovať k počtu, ale áno, bol chránený.

Môžeme v priebehu leta rátať s podaním obžaloby v tomto prípade?

Snažíme sa konať rýchlo, pokiaľ sa bude dôkazná situácia vyvíjať týmto spôsobom, predpokladám, že sa ukončí vyšetrovanie v zákonnej lehote väzby, ktorá je sedem mesiacov, takže obžalobu by sme mohli podať na jeseň. Sme povinní vyrovnať sa aj s obhajobou obvineného, ktorá má istú líniu, kde ide o skutočnosti podliehajúce istému stupňu utajenia. Máme teraz dosť veľký problém dostať sa k informáciám od SIS, ktoré sme vyžiadali, zdržuje to vyšetrovanie.

Prečo bol ku kauze Pčolinského vypovedať aj Peter Tóth?

Ide o taktiku vedenia vyšetrovania, nemôžem sa k tomu vyjadrovať.

Na verejnosť uniklo, že nevedel nič povedať k prípadu…

Súčasťou vyšetrovania je preverovanie všetkých skutočností, ktoré súvisia s obvinenými osobami, samozrejme, inak to vyhodnocuje obhajoba a inak to vyhodnocuje prokurátor.

Bolo teda pre vás vypočutie Tótha užitočné?

Peter Tóth vypovedal v inej trestnej veci, kde povedal nejaké skutočnosti, ktoré boli vyhodnotené tak, že majú význam aj v tejto trestnej veci. Viac povedať nemôžem.

Pčolinského advokát Ondrej Urban pre Aktuality.sk opísal výsluch s Tóthom ako úplne nepatričný, Tóth údajne vulgárne vynadal advokátom, za čo mu nebola uložená ani poriadková pokuta, advokáti tak boli šokovaní z prístupu prítomného vyšetrovateľa.

Preveroval som to, lebo tam bola sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa, po úkone však bola uložená poriadková pokuta.

Advokáti Pčolinského tiež namietajú, že neboli vykonané vypočutia svedkov, ktorých výpovede majú byť z ich pohľadu kľúčové, ide o príslušníkov SIS. Tieto úkony prebehli či neprebehli a ak nie, sú plánované?

Opäť sa nemôžem vyjadrovať k taktike. Samozrejme, sme povinní preverovať aj obhajobu obvineného, úkony prebehnú podľa súčinnosti s SIS. Tu len doplním, že našou povinnosťou nie je vykonať všetky úkony, ktoré obhajoba navrhuje.

Advokáti hovoria, že celé obvinenie Pčolinského stojí len na výpovedi priameho svedka Beňu a nepriameho svedka Makóa, okrem týchto dvoch výpovedí tam nič nie je. Môžete garantovať, že je tam viac dôkazov?

Je právom obhajoby to takto vyhodnocovať, už naozaj nemôžem o živej veci hovoriť viac, určite však nejde len o výpoveď jedného človeka.

Pri Beňovi nás prekvapil veľmi mierny trest, ktorý dostal. Pôvodne sa hrozilo doživotím, nakoniec dostal trojročnú podmienku. Rozumieme, že potreboval nejaké výhody, aby mohol svedčiť o závažnej trestnej činnosti aj svojich nadriadených, ale prečo dostal taký nízky trest?

Tieto otázky vyvoláva zmena kvalifikácie, pretože pri vznesení obvinenia bola kvalifikácia za obzvlášť závažný zločin vydierania, kde hrozil trest 20-25 rokov alebo doživotie. Ale osoba poškodeného vypovedala po vznesení obvinenia odlišným spôsobom, následne bolo dôkazne zistené, že nemalo ísť o vydieranie, ale malo ísť o korupčný vzťah.

Len ono to potom vyzerá tak, že ste zámerne prehnali pôvodnú kvalifikáciu skutku, aby potom bolo z čoho uberať a ukrajovať, ak obvinený začne spolupracovať.

My sme ju upravili tak, ako vyzerali výpovede svedkov a dôkazy. Kvalifikačná línia medzi vydieraním a korupciou je často veľmi tenká. Musíme skúmať, či sa peniaze platili pod nátlakom alebo len pre obojstranný prospech.

Tu zrejme nejde len o kvalifikáciu skutku, veď napokon aj pri korupcii vysokopostaveného dôstojníka SIS, akým bol Beňa, očakávame primeraný trest, teda odňatie slobody, nie podmienku.

Sadzba tam bola tri až osem rokov, obvinený dostal spodok trestnej sadzby, nešlo sa pod sadzbu. Vyhodnocovali sme najmä to, že obvinený nevystupoval ako aktívny organizátor korupcie, ale len súhlasil so službou za ponúkaný úplatok.

Nie je za nízkym trestom pre Beňu aj skutočnosť, že mal údajne roky dobré vzťahy s Danielom Lipšicom?

To s tým nemá nič spoločné. Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor sa hneď po nástupe do úradu nechal vylúčiť z tejto trestnej veci, ako aj z iných, kde vystupoval ako právny zástupca obvinených. Výšku trestu som dohadoval za prokuratúru ja a potom bolo vecou súdu, či dohodu o vine a treste posúdi ako primeranú. Súd s tým súhlasil, len zdvihol výšku peňažného trestu.

Ďalším, kto dostal mierny trest, je Daniel Čech, bývalý funkcionár Finančnej správy. Tiež po spolupráci s vyšetrovateľmi vyšiel z trestného konania len s podmienkou za korupciu. Ak ide už o dva prípady, vzbudzuje to obavy, či prokuratúra neobchoduje s obvinenými a nesľubuje im príliš veľké ústupky za výpovede.

Nie, prokuratúra neobchoduje so svedeckými výpoveďami ani s obvinenými. Trest zodpovedá kvalifikácii skutku s prihliadnutím na to, že obvinený sa priznal. Prokuratúra je viazaná trestnými sadzbami, nemôže ísť pod ne.

Zohľadnili sme fakt, že pri Čechovi išlo o starší prípad z roku 2014 a úplatok 14-tisíc eur. Musím dodať, že obe osoby, Beňa aj Čech, sú stíhané v ďalších trestných konaniach, ich prípady nie sú uzavreté.

Máme tu aj tretí prípad, ktorý mnohých poburuje, je to pán Makó, univerzálny udavač, ktorý označil množstvo ľudí a ich zločinov. Makó údajne lieta súkromným lietadlom do Dubaja, kde sa často zdržiava. Je podľa vás normálne, aby kľúčový svedok veľkých káuz a zároveň trestne stíhaný zločinec mohol takto voľne cestovať a tráviť čas v Emirátoch?

Neviem, či sa dá obvinený označiť ako udavač, je to osoba, ktorá bola vo väzbe a ktorá začala spolupracovať s vyšetrovateľmi, čo im pomohlo stíhať množstvo podozrení z trestných činov. Obvinený vypovedal k desiatkam skutkov, vypovedal k širokospektrálnej trestnej činnosti. Priznal vinu, spolupracuje. Zaistili sme mu celý majetok, ktorý bol známy. Áno, nemá obmedzené cestovanie, keďže nikdy neporušil nijaký zákaz a vždy sa dostavil vypovedať. Na sankcie pre stíhanú osobu musí byť vždy dôvod.

Nejde len o sankcie, ale aj o bezpečnostné opatrenia, aby osoba v postavení kľúčového svedka nezmizla, nie?

Za toto si zodpovedá polícia – aby bol zabezpečený plynulý a hladký priebeh konania, čo sa podarilo.

Tomu rozumieme, že formálne vám to sedí, lenže ten obraz pôsobí na verejnosť ako nemorálny, akoby mal obvinený príliš veľké výhody. Je zjavné, že aj po zaistení majetku užíva aj iný majetok v zahraničí.

My vieme a môžeme zaistiť len ten majetok, ktorý je preukázaný v trestnom konaní. Či tá osoba lieta alebo nelieta do zahraničia, k tomu sa nevyjadrujem.

Nejde len o morálnu stránku, ale aj o praktickú a bezpečnostnú. Je predsa dôležité, aby bol zločinec a svedok ako Makó strážený a aby sa zaistilo, že sa mu nič nestane.

K opatreniam na monitorovanie svedkov sa nebudem verejne vyjadrovať.

Skúsime to inak: ak by zmizol alebo ak by bol fyzicky zlikvidovaný, tak by zrejme mali padať hlavy aj na úrovni vyšetrovateľov, aj na úrovni prokuratúry.

Prečo by mali padať hlavy na úrovni prokuratúry? Pokiaľ stíhaný nie je obmedzený na slobode, čo po priznaní nie je, a pokiaľ spolupracuje a dostavuje sa na výsluchy, nemôžeme do toho vstupovať nad rámec pravidiel.

Prokuratúra však môže stíhanej osobe obmedziť voľný pohyb, hlavne ak je stíhaná v desiatkach káuz a v ďalších je v postavení dôležitého svedka.

Pokiaľ je osoba stíhaná na slobode, možnosti prokuratúry sú obmedzené. Samozrejme, otázka bezpečnosti svedka je legitímna. Sú nastavené isté mechanizmy, ktoré však verejne komentovať nebudem.

Sú dostatočné na to, aby sa zabránilo prípadnému zmiznutiu obvineného?

Myslím si, že sú urobené tie opatrenia, ktoré sú v danom prípade možné, ale do podrobností by som nešiel. Len pripomeniem, že aj v minulosti sme mali osoby v podobnom postavení, ktoré svojimi výpoveďami umožnili stíhať množstvo zločincov s doživotnými trestmi, no tieto osoby neboli obmedzované v cestovaní. Vyžadovali sme hlavne to, aby spolupracovali s políciou a rešpektovali opatrenia.

Povedal Makó niečo, čo sa vám pri ďalšom vyšetrovaní nepotvrdilo alebo čo sa ukázalo ako klamstvo?

V našich trestných veciach určite nie. Samozrejme, sú tu isté detaily, ktoré už svedok po rokoch nevie opísať presne, čo je však prirodzené, keďže išlo o viaceré zločiny a za veľmi dlhé obdobie.

V Česku sa inštitút spolupracujúceho obvineného využíva pomerne málo, keďže mu počas prípravného konania nie sú garantované také výhody, ktoré by ho motivovali priznávať vinu a označovať komplicov. Na Slovensku je to iné. Nevzniká tým však riziko opačného extrému – že svedok a obvinený si mnohé veci vymyslí alebo prifarbí tak, aby z toho získal osobný prospech pri nižšom treste?

Takejto osobe sa neoplatí klamať, keďže by išlo o krivú výpoveď či krivé obvinenie, kde sú pomerne vysoké trestné sadzby. Nemyslím si, že toto by bola pre niekoho dobrá cesta. Už sme predsa úspešne stíhali aj krivé výpovede a krivé obvinenia a s vysokými trestmi.

Pri vyšetrovaní vieme prísť na to, či osoba klame alebo neklame. To, že si niektorí nepamätajú všetky detaily, je druhá vec a považujem to za normálne. Ak by svedkovia aj po rokoch hovorili vždy celkom rovnako, práve to by bolo podozrivé – že si koordinovali výpovede.

Robert Fico vás obvinil, že ste sa tajne stretávali s kolegami a vyšetrovateľmi na Tureckom vrchu, mal zrejme na mysli vojenský výcvikový priestor na Záhorí, vy ste to už v inom rozhovore popreli. Na základe čoho mohlo vzniknúť takéto obvinenie?

Neviem, ja som tam nebol, netuším, ako táto fáma vznikla.

Predpokladáme, že sa často stretávate s vyšetrovateľmi. Kde je hranica, pri ktorej je to normálne, a kde už ide o prekročenie pravidiel?

Áno, stretávam sa s vyšetrovateľmi a radíme sa o postupe, toto je celkom normálne a bežné. Neprípustné by bolo to, ak by bola nejaká osoba tlačená do výpovede s takým obsahom, ktorý si želá vyšetrovateľ alebo prokurátor. Svedok je vždy poučený, že má hovoriť len pravdu. 

To je len formálna stránka veci, reálne to môže fungovať aj tak, že operatívec s obvineným a svedkom hovorí vopred a sľubuje mu možné výhody za výpovede, nie?

Podstatná je vždy výpoveď pred vyšetrovateľom, ktorá sa zapisuje a pri ktorej môžu byť obhajcovia a prokurátor. Každá výpoveď sa musí skúmať a overovať v ďalšom konaní.

Problém nemusí byť len vo vyslovene falošných výpovediach, ale aj inde. Napríklad: svedok môže byť motivovaný, aby vypovedal a spolupracoval v danej veci s tým, že sa mu prisľúbia neprimerané výhody pri znižovaní trestu alebo prepustení z väzby.

Opakujem, prokurátor nemôže nikomu ponúkať nižší trest, iba ten podľa zákona. Čo sa týka komunikácie s osobami, ktoré sa rozhodujú, či budú spolupracovať, o dohodách o vine a treste komunikuje výlučne prokurátor. Vopred sa to nedá dohodnúť, veď by išlo o mačku vo vreci, dohody o vine a treste robí s obvineným prokuratúra a musí ju odsúhlasiť súd.

Presné pravidlá sú aj pri rozhodovaní o väzbe. Väzba predsa môže trvať, aj keď obvinený spolupracuje, priznanie nikomu nezaručuje stíhanie na slobode, univerzálny kľúč neexistuje. Všetko sa musí posúdiť individuálne a po overovaní výpovedí a dôkazov.

Je faktom, že takmer všetci obvinení, ktorí začali spolupracovať s vyšetrovateľmi, veľmi rýchlo skončili na slobode.

Nemyslím si, že všetci, to určite nie. V prípadoch, keď obvinený prizná vinu a spolupracuje na objasnení skutku a pominú dôvody povedzme kolúznej väzby, vtedy sa väzba končí, no nie preto, že to niekto chce, ale preto, že väzba sa musí skončiť, keď pominú jej dôvody.

Zúčastňuje sa prokuratúr na všetkých výsluchoch kľúčových svedkov?

Na podstatných sa zúčastňujeme, na všetkých nie, nebolo by to technicky možné, ide o desiatky až stovky vypočutí, ktoré sa preverujú predvolávaním ďalších svedkov. Dôležité sú priority a výpovede najdôležitejších svedkov. Pri iných sa veci riešia komunikáciou s vyšetrovateľom o priebehu trestného konania.

Neobávate sa, že niektoré vaše porady s vyšetrovateľmi mohli byť odpočúvané alebo sledované?

Radíme sa spravidla v našich úradných priestoroch a nevidím dôvod, prečo by mal porady niekto odpočúvať. Neviem si predstaviť zákonné dôvody na takéto praktiky.

Overovali ste si, či nie ste monitorovaní alebo sledovaní? Aj vzhľadom na pomerne rozsiahle aktivity SIS a inšpekcie a ich záujem o vyšetrovanie väčších káuz?

Niektorí vyšetrovatelia tvrdia, že majú poznatky o tom, že boli sledovaní. Kým boli sledovaní, nevieme, vieme len to, že majú nafotené konkrétne značky áut.

Preverovali a čistili ste si svoje priestory?

Nebudem sa k tomu vyjadrovať.

V Úrade špeciálnej prokuratúry ste od roku 2005, boli ste pri rozložení sýkorovcov. Ak to porovnáte, sú postupy vo veľkých kauzách podobné alebo sú tam dnes zásadné rozdiely?

Najskôr som sa dostal ku klasickému organizovanému zločinu, ktorý operoval na území Slovenska. Už som to spomínal viackrát: štát rozložil a potlačil klasické mafiánske skupiny, no tie akoby nahradili organizované skupiny zo silových zložiek štátu. Aj klasické mafie, aj organizované skupiny v silových zložkách štátu v podstate vypaľovali podnikateľov.

Rozdiel je v tom, že pri zločincoch v silových zložkách sa legálne získavali informácie o trestnej činnosti a následne sa speňažovali – brali sa úplatky za nečinnosť úradov a beztrestnosť pre tých, ktorí zaplatili. Kedysi mafiáni vypaľovali reštaurácie či kvetinárstva, neskôr organizované skupiny v štátnych silových službách vypaľovali veľmi sofistikovane veľkých podnikateľov, ktorí páchali prevažne daňovú trestnú činnosť.

V tejto súvislosti sa často používa pojem „únos štátu“. Vy ako prokurátor by ste to ako nazvali?

Nechcem tomu dávať pomenovania. Skôr ma prekvapuje, že silové zložky, ktoré mali bojovať so zločinom, sa samy stali organizovaným zločinom vnútri štátu.

Roky ste tu žili a pracovali ako prokurátor. Tušili ste, že je to až v takom zlom stave, alebo to pôvodne nevyzeralo až tak otrasne?

Na prokuratúre sme tušili, že to funguje zle, no nemali sme dostatok dôkazov ani informácií, aby sme mali ucelený obraz. Nemysleli sme si, že to má až takéto rozmery. Indície boli, aj voči konkrétnym osobám vo vysokých funkciách, no ťažko sa išlo za ne.

Po voľbách sa rozbehlo väzobné stíhanie mnohých prominentov, od oligarchov cez funkcionárov polície a prokuratúry až po sudcov. Ste optimista v tom, že sa podarí tieto kauzy dotiahnuť až po odsúdenie a trest? Neobávate sa, že rozsah stíhania sa teatrálne prepálil a časom budeme svedkami nedostatku dôkazov a obratu v prospech obvinených?

Na prokuratúre sme si istí, že vyšetrovanie vyústi do podania obžaloby vo väčšine káuz. Dopĺňame dokazovanie tak, aby bol predpoklad úspechu obžaloby na súde. Sme viazaní lehotami a robíme všetko pre to, aby sa prípravné konanie včas ukončilo. Neviem, k čomu mali smerovať kroky inšpekcie, ktorá vyšetrovateľom zo skupiny Očistec vzala spisy. Pevne verím, že to neohrozí pokračovanie vyšetrovania.

Verím najmä tomu, že sa už nikdy nevráti éra, keď organizované skupiny v štátnych službách páchali rozsiahle zločiny a cítili sa pritom celkom beztrestne. Toto už jednoducho v takom veľkom rozsahu nebude možné.

Foto – Adam Rábara