Vedou chcel odčarovať najväčšie filozofické problémy. Zomrel Daniel Dennett
Bol príkladom toho, čo znamená robiť filozofiu vo veku vedy. Daniel Dennett sa zaoberal najmä filozofiou mysle, ale skúmal aj náboženstvo a v poslednom čase aj vplyv umelej inteligencie na spoločnosť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Veda nie je váš nepriateľ.
Asi tak by sa čo najstručnejšie dal zhrnúť celoživotný odkaz amerického filozofa Daniela Dennetta svojim kolegom. Filozof zomrel v piatok v americkom štáte Maine. Mal 82 rokov.
Daniel Dennett patril medzi najvýznamnejších filozofov ostatného polstoročia.
Zaoberal sa najmä filozofiou mysle, to znamená vzťahom mysle a mozgu. Laická verejnosť ho spoznala najmä po roku 2006, keď napísal knihu Breaking the Spell o náboženstve.
Morálku či pôvod náboženstva v nej vysvetľoval výhradne vedeckými metódami a odmietal akékoľvek nadprirodzené vysvetlenia alebo „čary“.
Filozofia potrebuje vedu
Niekedy sa zvykne hovoriť, že filozofi sú lepší v kladení otázok ako v odpovediach, ale Daniel Dennett bol toho názoru, že ich úlohou je vysvetľovať, ako funguje svet.
A na to, aby to dokázali, potrebujú vedecké znalosti. Až potom ich vedci budú brať vážne, hovoril.
