Týždeň vo svetovej ekonomike: Tankovanie bude najdrahšie za 7 rokov a gamingový Microsoft

Microsoft odkúpi herného giganta

Pokiaľ firma ako Microsoft ohlási najväčšiu akvizíciu svojej histórie, pôjde o zaujímavé čísla. Softvérový gigant zaplatí za firmu Activision Blizzard takmer 69 miliárd dolárov (60,8 miliardy eur) a stane sa tak treťou najväčšou gamingovou spoločnosťou na svete podľa tržieb, hneď za čínskym gigantom Tencentom a japonským Sony. Celú platbu navyše zvládne vysporiadať v hotovosti.

Dohoda ešte nemá zelenú, na rade sú regulátori, ktorí od Bidenovho nástupu privítali do svojich radov viacero ľudí sľubujúcich tvrdšie zásahy proti veľkosti technologických firiem. Pokiaľ sa to však podarí, pôjde pre Microsoft o významný ťah do sveta gamingu a metaverza. Activision totiž stojí za notoricky známymi titulmi ako World of Warcraft a Call of Duty.

Viac sa však rozpráva o metaverze. To sa stalo vo svete big techov hitom, rozvíjať ho chcú významní konkurenti Microsoftu ako Meta (bývalý Facebook, ktorý rozvoj metaverza považuje za tak kľúčový, že kvôli nemu zmenil celú značku) či Apple.

Ide o sériu platforiem virtuálnej reality, kde by sa ľudia vo forme digitálnych avatarov mohli stretávať v rámci práce či koncertov. Obidve firmy považujú videohry za vhodnú vstupnú bránu, keďže hráči sú na digitálne interakcie zvyknutí.

Nad Activision sa však vznášajú mraky obvinení zo sexuálneho obťažovania. Vo firme vraj bolo nahlasovaných veľa prípadov nevhodného správania, ktoré manažment ignoroval. Podľa vedenia firmy to na odpredaj nemalo vplyv, Microsoft ju však bol schopný kúpiť pod hodnotu, ktorú mala začiatkom minulého roka. V dôsledku obvinení totiž jej akcie v priebehu roka solídne prepadli.

Dronový útok dostal ropu na 7-ročné maximá

Ako keby napätie na ukrajinskej hranici nespôsobilo na cenách energií už dostatočné škody, tento týždeň poznačil nový konflikt Blízky východ. V dôsledku ohňov, ktoré vypukli neďaleko uskladňovacích priestorov štátnej ropnej spoločnosti Spojených arabských emirátov, vybuchli tri tankery. O život prišli traja ľudia.

K útoku, ktorý bol pravdepodobne prevedný pomocou dronov, sa prihlásili jemenskí Houthi rebeli. Ide o povstaleckú skupinu, ktorá sa vo svojej krajine pokúsila zvrhnúť vládu, patria totiž k opačným vetvám islamu. Vláda ale dostala vojenskú podporu od koalície vedenej Saudskou arábiou, ktorej súčasťou sú aj Emiráty.

Armáda koalície začala krajinu v roku 2015 bombardovať. Vojna sa stále ťahá, stihla spôsobiť hladomor a najhoršiu humanitárnu krízu sveta. Od roku 2018 sa však nestalo, že by rebeli zaútočili priamo na územie Spojených arabských emirátov, nieto ešte takouto silou. Krajina si rezervovala právo odpovedať.

Prečo je to dôležité pre nás? Ropa sa v reakcií na tieto správy vyšvihla na najvyššiu hodnotu od októbra 2014. Kontrakty na budúce dodávky sa v utorok na Wall Street predávali po 87.5 dolára. Nemusí však ísť o dlhodobý nárast, keďže napadnutý ropný korporát povedal, že jeho dodávky útok nijako neovplyvní. Cena pohonných hmôt to ale môže pocítiť aj tak.

Rusko chce zakázať kryptomeny

Na to, aby sa platby v kryptomenách správne zaznamenávali, je potrebná práca tzv. ťažiarov, ktorí riešia šifry a za odmenu dostávajú novovzniknuté digitálne mince. Po tom, ako Čína, kedysi tejto aktivity, na jar zakázala kryptomeny, sa ich extrakcia presunula na iné miesta.

Druhou najväčšou ťažiarskou krajinou je momentálne Kazachstan, treťou Rusko. Prvá spomenutá zažíva násilné protesty a politickú nestabilitu. A druhá má na stole návrh na zákaz kryptomien. Ruská centrálna banka navrhuje postaviť používanie a ťažbu kryptomien mimo zákon.

Digitálne meny podľa nej ohrozujú stabilitu finančného systému. Väčšina ľudí ich vraj drží v snahe ľahko zarobiť. Keď tento špekulatívny prílev skončí a v rámci reálneho využitia nebude dôvod na ďalší rast, držitelia sa začnú kryptomien zbavovať. Vlna odpredaja rapídne znižuje cenu, čo by mohlo mnohých pripraviť o slušné peniaze.

Sú tu však aj ďalšie dôvody. Ako druhé odôvodnenie uvidela centrálna banka energetickú náročnosť. Ťažobné počítače totiž treba napájať, čo kvôli neekologickej produkcií elektriny ubližuje životnému prostrediu. Za návrhom však môže byť aj snaha centrálnej banky udržať maximálnu kontrolu nad peniazmi, množstvo kryptomien ňou totižto na rozdiel od štátnej meny nemôže byť ovládané.

Táto zmena by paradoxne vyhovovala aj ruskej bezpečnostnej službe. Platby v nich je totiž ťažké vystopovať a môžu byť použité na podporu opozičných médií a subjektov. Treba tiež podotknúť, že k návrhu sa ešte nevyjadrila Duma (dolná komora ruského parlamentu), očakáva sa odpor niektorých politikov.

Do konca týždňa to vyzeralo tak, že to hodnotou kryptotrhu nepohne, v piatok sa však prudko prepadla. Cena Bitcoinu sa napríklad dostala na päťmesačné minimum. Okrem správ z Ruska za to mohol aj fakt, že investori všeobecne uzatvárali rizikové pozície kvôli nestabilite trhov a strachu zo sprísňovania monetárnej politiky.

Ďalšie čítanie pre zvedavých:

V slovenčine: 2. pilier opäť zarobil. Väčšinu Slovákov však zisky obišli

Britská inflácia sa vyšplhala na 30-ročný rekord

Pripomienky, nápady a komentáre môžete posielať na pekar@finax.eu.

Autor je junior analytik Finax – inteligentné investovanie

S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti  v limitovanej ponuke aj s podpisom autora! 

prístup k exkluzívnemu obsahu

podporíte slobodnú žurnalistiku

Aktuality.sk Živé.sk Najmama.sk

Získať predplatné