Vina Roberta Fica
Keby chcel predseda Smeru vládnuť fungujúcemu štátu, neničil by ho vlastnými rečami.
Dilema, či k predsedovi Smeru treba pristupovať ako k trpiacemu jedincovi vystrašenému hrozbou trestného stíhania alebo ako k politikovi, ktorý právom upozorňuje na vážny problém, má pre neho zlú odpoveď.
Robert Fico systematicky likviduje dôveru v štát vyvolávaním nenávisti k vybraným sudcom a prokurátorom len preto, lebo svojim trestne stíhaným priateľom ako správna hlava klanu aj za mreže odkazuje, nech vydržia, on sa o nich postará. A ešte na to využíva vlastnú dlhoročnú neochotu vyriešiť problém s väzbou, ktorý objavil až teraz ako opozičný politik.
Neznamená to, že nemáme pozorne sledovať, či niekto nedostal chuť prenasledovať nevinných alebo či sa nedejú procesné chyby ako v prípade advokáta Mateja Ribára, ktorého z väzby po 20 mesiacoch poslal až Ústavný súd.
Lenže systematické prenasledovanie nevinných nie je náš prípad a navyše Ficove útoky proti zástupcom štátu, ktorí v trestnom konaní prišli do styku s jeho ľuďmi, prekročili aj posledné medze prípustného. Zo všetkého najviac naozaj pripomínajú zúfalú snahu rozvrátiť systém spravodlivosti, aby nemohla zakročiť.
Najlepšou indíciou o vážnosti situácie je, že