Písal sa rok 2019, Andrej Kiska si odnášal posledné kufre z Grasalkovičovho paláca a už sa pomaly pripravoval na svoju novú stranícku etapu. Blížiace sa parlamentné voľby mali byť veľkolepé zavŕšenie jeho politickej cesty. Roberta Fica už raz porazil v prezidentských voľbách a teraz mal svoju dejinnú úlohu dokonať ešte dôležitejším víťazstvom.

V tej dobe spravila vznikajúca strana Za ľudí svoje prvé osudové chyby, ktoré boli počiatkom ich súčasných problémov. Andrej Kiska svoju stranu nijak hodnotovo a ideologicky nezakotvil. Videl ju ako spoločný priestor pre konzervatívcov, liberálov, pravičiarov či centristov. Odborníkov, ktorých mala dokopy spojiť vidina porážky R. Fica a osobná aura zakladateľa strany, v tej dobe najpopulárnejšieho politika.

Lenže aura veľmi rýchlo vyprchala a strana vyšla z volieb ako jedna z porazených. Odstavením Smeru a útekom A. Kisku do Tatier stratili Zaľudia to, čo ich malo pôvodne držať pokope.

Stranu prevzala v auguste minulého roka Veronika Remišová, no pod jej novým vedením sa jej nedarí. Stráca poslancov a v prieskumoch sa potáca pod hranicou zvoliteľnosti. Stranícke voľby nakoniec neboli tým impulzom na reštart, ktorý si straníci sľubovali. Preto časť z nich teraz volá po novom reštarte a už veľmi skoro k nemu môže naozaj prísť. TREND zisťoval, aká je atmosféra vo vnútri strany, či stranu čakajú predčasné voľby predsedu a aké šance by v nich mala M. Kolíková.

Začalo to minuloročným snemom

Zaľudia sú vnútorne rozdelená strana. Prvé známky rozdelenosti sme mali možnosť vidieť už počas vnútrostraníckych volieb minulé leto. V nich sa proti V. Remišovej postavil Miroslav Kollár, ktorý pred nedávnom stranu opustil. Jeho podporovateľmi boli napríklad podpredseda Juraj Šeliga, šéfka klubu Jana Žitňanská, Marek Hattas alebo ďalší čerství odídenci zo strany Tomáš Valášek a Andrea Letanovská. V. Remišovú zase podporoval zakladateľ strany A. Kiska či ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Najmä Kiskova podpora bola kľúčová. Vďaka nej M. Kollára porazila.

V. Remišová však začala veľmi nešikovne. Po straníckom víťazstve najskôr nechcela mať svojho protivníka ani v predsedníctve a až po nátlaku Kollárovych podporovateľov ustúpila. Už tento incident však predpovedal, že rozpoltenosť v strane bude pokračovať.

Tak sa aj stalo. Tábor M. Kollára a J. Šeligu nebol s Remišovej smerovaním strany či komunikáciou spokojný. Strana stagnovala v prieskumoch a po nástupe druhej vlny pandémie sa začali množiť konflikty vo vláde, ktoré dopadali aj na vnútrostranícke vzťahy.

Skutočný obrat v strane nastal počas mesiac trvajúcej koaličnej krízy v marci. Predmetom kritiky na adresu predsedníčky sa stali nejasná komunikácia, zmätočné stanoviská, či nedostatočné formulovanie požiadaviek smerom ku koaličným partnerom. V. Remišovej sa totiž stávalo, že sa vo verejných vyhláseniach odkláňala od stanovísk, na ktorých sa predtým dohodlo vedenie strany. Príkladom bola výzva smerom k Richardovi Sulíkovi, aby odstúpil.

„Veronika Remišová ako predsedníčka stále menej a menej reprezentovala väčšinový názor alebo postoje väčšiny strany. Jednak členskej základne, jednak regionálnych štruktúr, predsedníctva a tiež poslaneckého klubu. Boli tam stále menšie prieniky a diskusia na vnútropolitickej úrovni nebola veľmi úspešná,“ hovorí Andrea Letanovská v rozhovore pre TREND, ktorá medzitým vstúpila do strany SPOLU.

Postupne sa vraj utlmovala aj vnútrostranícka diskusia a V. Remišová komunikovala viac svoje postoje než postoje strany.

Kolíkovej obrat

Zdá sa, že práve počas marcovej koaličnej krízy stratila V. Remišová podporu aj M. Kolíkovej. Bola to totiž práve ministerka spravodlivosti, ktorá často zachraňovala obraz Za ľudí navonok a hrala nakoniec aj kľúčovú rolu v odstránení Igora Matoviča z funkcie predsedu vlády a v pokračovaní štvorkoalície.

S tým súvisí aj posledný koaličný spor kvôli odvolávaniu ministerky spravodlivosti kvôli prenájmu budovy spravodlivosti. I. Matovič sa chytil iniciatívy opozície a možno z osobnej pomsty, možno preto, aby pomohol V. Remišovej v jej strane, sa pokúsil dostať M. Kolíkovú z vlády. Lenže nenašiel na to dostatočnú podporu u premiéra Eduarda Hegera a ani medzi vlastnými poslancami.

Na tejto kauze však bol zaujímavý aj postoj predsedníčky strany Za ľudí. Keď sa proti M. Kolíkovej postavili koaliční partneri z OĽaNO a Sme rodina, prvá Remišovej reakcia bola veľmi vlažná. „Je pre nás dôležité, aby ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mala dôveru a podporu koaličných partnerov, keďže bez toho sa veľké reformy v oblasti justície nedajú zrealizovať,“ uviedla. Až po nátlaku z vnútra strany sa V. Remišová na stranu svojej podpredsedkyne postavila jednoznačnejšie a v spore sa začala viac angažovať.

Odkladané predsedníctvo

No v tom čase sa už vo vnútri strany intenzívne debatovalo o tom, ako ďalej. Tieto diskusie začali už po skončení koaličnej krízy a na stole sa objavila aj možnosť výmeny líderky. Situácia sa však stala menej prehľadnou, pretože k tradičným dvom táborom v strane pribudol tretí, Kolíkovej tábor. Stranu medzitým navyše opustili M. Kollár, T. Valášek a A. Letanovská, čím oslabili Šeligov tábor.

Remišovej kritici sa niekoľko týždňov snažili, aby sa problémom zaoberalo predsedníctvo, no V. Remišovej sa jeho zvolanie darilo odsúvať a medzitým sa snažila zabezpečiť si podporu v regiónoch.

Predsedníčku môže odvolať iba snem a ten môže zvolať iba predsedníctvo. Na zvolanie snemu však kritici potrebujú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Podľa informácií TRENDu sú momentálne sily v predsedníctve rozložené rovnomerne medzi podporovateľmi a kritikmi V. Remišovej a takéto hlasovanie by mohlo dopadnúť veľmi tesne.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa