Čo je vhodné v bývalom kostole Kultúrne podujatia áno, ale nie urážlivé. V Klariskách mesto povoľuje aj hrubý nevkus

V uplynulých dňoch médiami i sociálnymi sieťami prúdili informácie o tom, že v priestoroch Kostola klarisiek v Bratislave sa malo konať podujatie s názvom Tepláreň Kiki Ball, organizované gay komunitou Queer Slovakia, za ktorou stojí Roman Samotný.

Zásluhu na tom mal predovšetkým status Milana Krajniaka na sociálnej sieti Facebook.

„Každé miesto má nejakú dôstojnosť, ktorú by sme mali rešpektovať. V Slovenskej filharmónii asi nebudeme robiť techno párty. V Primaciálnom paláci nebudeme točiť porno. A v Klariskách by sme nemali robiť toto,“ napísal Krajniak. K statusu pripojil fotografie z Kostola klarisiek z divadelných podujatí, ktoré sa tu v minulosti uskutočnili.

Podujatie Tepláreň Kiki Ball sa prvýkrát konalo vlani, a to v Pálffyho paláci. Tento rok sa skutočne malo konať v Kostole klarisiek v centre Bratislavy, ktorý sa síce nazýva kostol a aj v minulosti takto slúžil, v súčasnosti je však majetkom hlavného mesta a v správe mestskej organizácie Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS).

Kostol povýšenia Svätého kríža, ako sa oficiálne volá, vznikol v štrnástom storočí a slúžil ženskému Rádu svätej Kláry, teda klariskám. V tomto období bola opravená aj zničená budova kláštora, ktorá predtým slúžila cisterciánkam. Kostol s kláštorom slúžil klariskám až do roku 1782, keď Jozef II. rehoľu zrušil.

Sakrálne využitie mal kostol až do roku 1913, keď sa tu podľa legendy obesil kňaz, čo bol údajne dôvod straty jeho posvätenia. Podľa inej informácie koniec využívania kostola v tomto roku súvisel s dokončením Modrého kostolíka. V roku 1914 kostol prešiel do majetku mesta a následne slúžil na rôzne účely, okrem iného bol istý čas aj priestorom Univerzitnej knižnice.

Budova sa dnes využíva na kultúrne účely, konajú sa tu napríklad výstavy či koncerty. Bohoslužby sa tu od roku 1913 nekonajú a v kostole sa nenachádza Eucharistia ani relikvie, no sú tu prítomné oltár, sochy svätých aj kríž s korpusom.

Výstava fotografií Dominiky Gesickej v Kostole klarisiek v roku 2017. Foto: TASR/Dano Veselský

Zmena miesta z kapacitných dôvodov

V čase, keď Krajniak zverejnil svoj status, sa na internete ešte nachádzali informácie o tom, že Tepláreň Kiki Ball sa má konať v Kostole klarisiek, no v skutočnosti ešte vo februári bolo miesto podujatia zmenené na Pálffyho palác.

„Ahojte, určite ste si všimli zmenu miesta konania bálu z Klarisiek na Pálffyho palác. Bolo to náročné rozhodnutie, no rozhodli sme sa pre zmenu z kapacitných dôvodov,“ napísala 26. februára na facebookovú stránku podujatia jej spoluorganizátorka Monika Prikkelová.

„Tepláreň Kiki Ball je už sám osebe o polovicu menší event ako Ball of Shame a nechceli sme ho ešte o kúsok zmenšiť. Keďže záujem býva vysoký, rozhodli sme sa dopriať zážitok z bálu viacerým ľuďom, ako by bolo možné na pôvodnom mieste. Nebanujte však, do Klarisiek predsa len v deň bálu pôjdeme, lebo tam zorganizujeme workshopy,“ uviedla ďalej.

Na stránke GoOut, kde sa predávali lístky na hlavnú časť programu, sa však ešte aj pár dní po konaní podujatia uvádzalo: „Táto edícia bude rovnako ako tá minuloročná špeciálna. Tento raz sa vďaka BKIS akcia uskutoční v Klariskách, v koncertnej sieti ex-kostola v centre Bratislavy v sobotu 20. apríla 2024.“

Dnes už túto informáciu na stránke nenájdeme, no na priloženom screenshote možno vidieť pôvodnú verziu textu. Ako miesto je tu uvedený Pálffyho palác, no aj to bolo podľa všetkého opravené až po tom, ako sa status Milana Krajniaka stal virálnym.

Screenshot stránky GoOut.net

Chronológia diania bola teda takáto. Pôvodne sa malo podujatie konať v Klariskom kostole a takto to schválilo BKIS, ktoré kostol spravuje. Organizátori sa neskôr pre kapacitné dôvody rozhodli podujatie presunúť do Pálffyho paláca, no na internete stále figurovala pôvodná informácia o mieste konania, z čoho vychádzal Krajniak. V Klariskom kostole sa napokon hlavné podujatie nekonalo, no konali sa tu takzvané workshopy.

Faktom, že hlavné podujatie sa napokon v Klariskom kostole neuskutočnilo, následne argumentoval Roman Samotný, ako aj BKIS. Samotný vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook ironizoval, že informácia o podujatí v bývalom kostole ľudí pohoršila.

„Škandááál! V sobotu sme mali Tepláreň Kiki Ball, je to súťaž v tanečnom štýle vogue. Okolo obeda sme mali workshop v Klariskách, tancujúci ľudia v pohodlnom oblečení, nič poburujúce,“ uviedol aj s fotografiou ľudí, ktorí nacvičovali tanec v priestore bývalého kostola.

„Samozrejme, je z toho škandál, keď pobúrený ,posledný križiak‘ Milan Krajniak zverejnil status, kde tvrdí, že sa teplý bál koná v kostole. Nuž, nekonal sa tam. A predovšetkým, Klarisky nie sú kostolom od roku 1913. Obesil sa tam totiž kňaz. Kostol klarisiek bol odsvätený,“ argumentoval Samotný.

V rovnakom duchu sa pre Postoj vyjadrilo aj samotné BKIS. „V Klariskách sa nekonal samotný Kiki Ball, ale tanečný workshop pre registrovaných účastníkov a účastníčky. Tanec vnímame ako prezentáciu súčasného umenia a kultúrneho vyjadrenia,“ uviedla vedúca oddelenia marketingu a komunikácie BKIS Barbara Csibreiová.

V každom prípade, BKIS pôvodne umožnilo konanie hlavného podujatia v priestoroch kostola. Čo by sa tak napokon na tomto mieste dialo, prezrádzajú fotografie podujatia z minulosti.

Exhibicionizmus i partnerstvo so sexshopom

Hoci sa Tepláreň Kiki Ball prezentuje ako „ballroom priestor vytvorený pôvodne pre mládež“, fotografie z minulého roka ukazujú, čo je to vlastne za podujatie. Účastníci sa predvádzajú v kostýmoch ako na módnej prehliadke, pričom mnohé z nich majú charakter transvestitizmu či fetišizmu.

Niektoré kostýmy priamo niesli vulgárny či ideologický odkaz, na jednom sa napríklad nachádzal nápis Abortion is healthcare („Potrat je zdravotná starostlivosť“). Boli tu tiež propagované erotické pomôcky vzhľadom na to, že partnerom podujatia bol sexshop.

Fotografie z podujatia Tepláreň Kiki Ball v roku 2023. Foto: Facebook/Queer Slovakia

Je dokonca otázne, či by takéto podujatie nenapĺňalo znaky sexuálneho exhibicionizmu, čím by mohlo dochádzať k páchaniu výtržníctva. Podľa Trestného zákona „kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky“.

BKIS v tom, že sa toto podujatie malo konať v priestore Kostola klarisiek, problém nevidí. „Prostredníctvom výzvy Open Call – podpora a spolupráca žiadatelia a žiadateľky predkladajú hotové projekty, do ktorých BKIS už dramaturgicky nevstupuje. Každú žiadosť o poskytnutie priestoru vyhodnocujeme individuálne vzhľadom na zverejnené hodnotiace kritériá a tiež pamiatkový charakter budovy. Žiadosti o prenájom sú posudzované taktiež individuálne, berúc do úvahy charakter priestoru,“ uviedla Csibreiová.

„Organizátor podujatia požiadal o poskytnutie priestoru prostredníctvom výzvy Open Call – podpora a spolupráca v riadnom termíne. Keďže projekt spĺňal hodnotiace kritériá, žiadosť bola schválená,“ dodala.

Na otázku, či je vhodné konanie takéhoto podujatia v bývalom kostole, aj Csibreiová argumentovala odsvätením kostola.

„Pokiaľ ide o obavu o porušenie duchovného charakteru miesta, je dôležité mať na pamäti, že Kostol klarisiek bol v roku 1913 odsvätený, boli z neho odňaté relikvie a v súčasnosti sa používa na sekulárne a kultúrne podujatia ako koncertná sieň. Miesto tohto typu môže rovnako ako bežne v zahraničí slúžiť ako platforma pre rôzne druhy kultúrnych a umeleckých podujatí, ktoré prispievajú k rozmanitosti kultúry v Bratislave a ponúkajú jedinečný zážitok pre jeho návštevníkov a návštevníčky,“ vyjadrila sa.

Fotografie z podujatia Tepláreň Kiki Ball v roku 2023. Foto: Facebook/Queer Slovakia

Botek: Je to cez čiaru

Iný názor má architekt Andrej Botek, ktorý sa špecializuje aj na sakrálnu architektúru. „Vlastníkom kostola je mesto, takže z právneho hľadiska nemá cirkev možnosť predstavenie ovplyvniť. Je tu však aj druhý rozmer – etický a symbolický,“ hovorí pre Postoj Botek.

„Pri všetkých dnešných smerniciach pri konverzii nevyužívaných kostolov cirkev zdôrazňuje, že nemajú byť využívané na činnosti, ktoré sú jednak v rozpore s hmotnou, umeleckou či pamiatkovou podstatou, ale rovnako nemajú byť činnosti v rozpore s morálnymi a etickými hodnotami, ktoré náboženstvo hlása. Kostol totiž, aj keď ho cirkev odovzdala na sekulárne účely, má stále svoju znakovosť a výrazové charakteristiky, ktoré ho čitateľne vizualizovali ako sakrálny objekt,“ argumentuje.

Architekt Andrej BotekZrušeným kostolom treba nájsť vhodný účel. Bývanie či reštaurácia nimi nie sú

Jakub Lipták

V Kostole klarisiek podľa jeho vyjadrenia nedošlo k žiadnym stavebným zásahom, ktoré by prekryli jeho charakter ako sakrálneho objektu. „Svätyňa ostala nedotknutá s oltármi, so sochami svätcov a na hlavnom oltári je plastika Ukrižovaného. Produkovať v takomto prostredí podobné akcie je vyslovene cez čiaru,“ mieni Botek. „Predpokladám, že tu nejde o zámer, ale o nedostatočnú empatiu,“ uzatvára.

Podľa Csibreiovej BKIS vníma citlivosť časti spoločnosti na organizovanie podujatí v Klariskách, preto na konzultáciu oslovili mestský ústav ochrany pamiatok a na základe jeho odporúčaní začali počas niektorých umeleckých podujatí prekrývať oltáre drapériami.

„Taktiež sme pri vstupe do budovy uverejnili informácie o aktuálnom využití Klarisiek ako koncertnej siene, odsvätení kostola a vyňatí relikvií z jeho oltárov,“ doplnila.

Vzhľadom na to, že kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, úplné odstránenie oltárov, sôch svätých, krížov a ďalších sakrálnych predmetov by museli schváliť pamiatkari.

BKIS sme sa opýtali aj na to, či nezvažovali, aby sa podobné podujatia konali v priestoroch, ktoré nemajú sakrálny charakter, ako aj na to, čo bolo predmetom workshopov, ktoré sa napokon v Klariskom kostole konali.

Všetky odpovede, ktoré Postoju zaslala Csibreiová, boli formulované precízne rodovo citlivým jazykom. Pre dokreslenie kontextu sme sa rozhodli zverejniť ich nekrátené.

„BKIS aktuálne disponuje dvoma interiérovými priestormi, ktoré vie ponúkať kultúrnym organizátorom a organizátorkám na podujatia – koncertnú sieň Klarisky s kapacitou 200 sediacich divákov a diváčok a priestory na prvom poschodí meštianskeho domu na Bielej 6, ktorý je vhodný pre komornejšie podujatia do 30 divákov a diváčok,“ vyjadrila sa Csibreiová z BKIS.

Na otázku o predmete workshopov, ktoré sa uskutočnili v priestore kostola, sme dostali odpoveď, v ktorej sa uvádzalo: „Workshop bol zameraný na tanečný štýl vogue. Vychádza z póz modeliek a modelov z módnych časopisov. V Klariskách účastníctvo trénovalo najmä chôdzu, akou kráčajú modelky a modeli po móle.“

Výstava prác Skočekovcov v Kostole klarisiek v roku 2018. Foto: TASR/Dano Veselský

Odsvätený?

Samotný aj BKIS argumentujú tým, že kostol bol odsvätený. Je však vôbec možné kostol odsvätiť? Architekt Andrej Botek hovorí: „Neexistuje žiadny obrad odsvätenia ako opak vysvätenia – konsekrácie kostola, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa budova stala oficiálne katolíckym kostolom.“

K téme sa pre Postoj vyjadril aj Štefan Fábry, člen Liturgickej komisie KBS. „Obrad posvätenia kostola vyjadruje to, že budova kostola je trvalo určená, vyhradená na slávenie liturgie. Toto určenie sa vníma ako vyňatie zo všetkých ostatných činností, ktoré sa v iných budovách konajú,“ hovorí Fábry.

Podobne aj v Rímskom pontifikále v časti o posviacke kostola sa uvádza: „Keďže kostol ako budova je raz navždy určený na zhromaždenie Božieho ľudu a slávenie posvätných tajomstiev, podľa starobylej obyčaje Cirkvi sa patrí zasvätiť ho Bohu slávnostným obradom.“

Tejto téme sa venuje aj Kódex kánonického práva. Napriek tomu, že o Klariskom kostole sa hovorí ako o „odsvätenom“ či „desakralizovanom“ kostole, kánonické právo tieto pojmy nepozná. A hoci sa posviacka budovy kostola určuje natrvalo, respektíve navždy, kánonické právo myslí na prípad, že kostol už kostolom prestane byť.

Pozná teda „stratenie posvätenia alebo požehnania“, a to v prípadoch, že posvätné miesto bolo z veľkej časti zničené alebo ak bolo natrvalo dané do profánneho používania, či už dekrétom, alebo fakticky.

Čo sa týka kostolov, ktoré už nie je možné používať na náboženské účely, podľa kánonu 1222 takéto kostoly môže diecézny biskup odovzdať na „profánne, ale nie nedôstojné účely“.

„V tomto prípade ide o právny úkon, ktorý biskup uskutočňuje formálnym dekrétom,“ hovorí Fábry. „Z budovy kostola sa majú odstrániť všetky predmety určené na slávenie liturgie. V prvom rade sa z kostola odnesie Eucharistia. Potom aj z tzv. mobiliára kostola ide najmä o oltár, ambonu, svätostánok, krstiteľnicu, všetky relikvie, ak sa v kostole nachádzajú, liturgické odevy a nádoby, napokon, ak je to možné, aj prvky sakrálneho umenia, ako sú kríže, sochy, obrazy a podobne,“ pokračuje.

„Následne je zverejnený dekrét biskupa, ktorým sa budova kostola ‚preradí‘ na profánne použitie a už viac nie je oficiálnou cirkevnou budovou,“ dodáva Fábry.

Keď sa z iných závažných dôvodov odporúča, aby sa niektorý kostol už nepoužíval na Boží kult, podľa kánonického práva ho môže biskup odovzdať „na profánne, no nie nedôstojné používanie so súhlasom tých, ktorí si naň zákonne uplatňujú práva, len keď tým dobro duší neutrpí nijakú škodu“.

„Za nevhodné sa pritom považuje všetko, čo sa protiví hodnotám kresťanskej viery a morálky, čo by urážalo Boha, Cirkev a jej predstaviteľov alebo znevažovalo dôstojnosť človeka. Dá sa povedať, že v kostole sa nesmie konať nič, čo je všeobecným cítením ľudí považované za neslušné a urážajúce,“ hovorí Fábry.

„Existuje usmernenie, ktoré hovorí, že ak by biskup nedokázal takejto činnosti zabrániť, napríklad ustanovením v kúpno-predajnej zmluve, oficiálnou dohodou o jeho používaní, primeranou zárukou zo strany tých, ktorí kostol vlastnia alebo využívajú, má sa budova kostola radšej zničiť,“ uzatvára.

Výstava fotografií Pavla Demeša v Kostole klarisiek v roku 2018. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Téme sa venovala aj Rada Európy

Otázkou bývalých kostolov sa zaoberá viacero uznesení či chárt a téma sa prerokúvala aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V roku 1989 tak Rada Európy prijala uznesenie o nadbytočných náboženských stavbách.

„Keď náboženská budova už neslúži svojmu účelu, mala by byť vynaložená snaha zabezpečiť, aby jej budúce využitie, či náboženské, alebo kultúrne, bolo tak, ako je len možné, kompatibilné s pôvodným zámerom jej výstavby,“ uvádza sa v uznesení.

O čosi neskôr sa k téme vyjadrila správa Komisie kultúry a vzdelávania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2000. Hovorí o katedrálach a iných významných náboženských budovách v Európe a okrajovo sa venuje aj téme ich adaptácie, respektíve konverzie na iný účel.

Podľa tohto dokumentu každá adaptácia či konverzia náboženskej budovy musí spĺňať určité predpoklady. „Adaptácia alebo konverzia by mala rešpektovať kultúrny význam budovy, ktorý musí byť pre pochopenie preštudovaný,“ píše sa v správe.

„Mala by byť prijateľná vzhľadom na tradície náboženskej komunity a neurážať miestnu komunitu,“ uvádza sa ďalej.

Cirkevné charty a výzvy

Téme sa, pochopiteľne, venovalo aj viacero cirkevných dokumentov, napríklad Charta o novom vyžití starých cirkevných stavieb Centrálnej pontifikálnej komisie pre sakrálne umenie v Taliansku z roku 1987.

Tá hovorí o tom, že „úplné a priebežné udržiavanie starých stavieb zaisťuje ich ochranu a odovzdanie ďalším generáciám, (...) toto využitie nesmie nikdy byť v rozpore s pôvodným účelom budovy, obzvlášť keď ide o sakrálnu stavbu“.

V roku 1994 sa vo Vile Vigoni na Comskom jazere uskutočnilo stretnutie Nemeckej biskupskej konferencie s Pápežskou komisiou pre cirkevné pamiatky, na ktorom bola prijatá takzvaná Charta z Vily Vigoni.

„Kontinuita využitia [cirkevných pamiatok], zodpovedajúca pôvodnému účelu, je najlepšou zárukou tiež z hľadiska starostlivosti o kultúrne pamiatky. Nejaká prechodná nevyhnutná zmena využitia musí byť vždy zlučiteľná s náboženským charakterom tohto kultúrneho stánku,“ uvádza sa tu.

Výstava obrazov Vincenta Hložníka v Kostole klarisiek v roku 2019. Foto: TASR/Pavol Zachar

Otázke čelila aj evanjelická cirkev, ktorá spoločne s katolíckou cirkvou vydala v Drážďanoch v roku 1995 Drážďanskú výzvu na ochranu cirkevných stavieb.

„Kostoly a cirkevné umelecké zbierky sú okrem svojho bohoslužobného použitia i jedinečnými kultúrnymi pamiatkami,“ uvádza sa v Drážďanskej výzve.

„Sú vyjadrením našej spoločnej minulosti, svedectvom viery našich predkov a dokladom našich regionálnych cirkevných i kultúrnych dejín. Preto sú pamäťou, ktorá sa stala viditeľnou, rovnako ako súčasťou našej krajiny a žijúcim kúskom vlasti.“

Táto výzva upozornila na to, že kým v roku 1946 sa na východe Nemecka k niektorej cirkvi hlásilo asi 94 percent obyvateľstva, v čase vydania Drážďanskej výzvy to už bolo len 29 percent. Výzva sa tak prirodzene venovala skôr záchrane cirkevných budov pred spustnutím či zničením.

V tomto duchu sa niesol aj Magdeburský manifest z roku 1996, ktorý vydala v Nemecku evanjelická cirkev. Aj tu sa však konštatuje, že „cirkevné budovy sú v otvorenej spoločnosti miestami, ktoré slúžia verejnosti. Utvárajú podobu miest a obcí, stoja v ohnisku života, sú miestami stretávania a spomienok, miestami modlitby, ticha a rozvažovania. Užívajú ich kresťania i tí, ktorí kresťanmi nie sú“.

Súhrnne teda možno povedať, že všetky tieto dokumenty, ktoré sa týkali sakrálnych budov, zdôrazňujú ich duchovný rozmer bez ohľadu na to, či sú aktívne využívané nejakou cirkvou na bohoslužby alebo nie.

Kde už Boh nebývaDesiatky nevyužívaných kostolov na Slovensku hľadajú svoje nové určenie

Imrich Gazda

Otázka, čo s nevyužívanými kostolmi, bude pravdepodobne čoraz naliehavejšia. Aj preto sa v roku 2018 konala medzinárodná konferencia Už tu Boh nebýva? Nevyužívané bohoslužobné miesta a integrované využitie cirkevných kultúrnych pamiatok, ktorú zorganizovala Pápežská Gregorova univerzita v spolupráci s Pápežskou radou pre kultúru a Talianskou biskupskou konferenciou. Následne Pápežská rada pre kultúru vydala manuál pre diecézy.

Rešpektovanie charakteru národnej kultúrnej pamiatky 

Na Kostol klarisiek vo vlastníctve hlavného mesta však už cirkev nemá žiadny vplyv. Je teda na samospráve, nakoľko citlivo k nemu bude pristupovať a či bude rešpektovať odporúčania nielen cirkvi, ale aj Rady Európy.

Mimochodom, samotné BKIS na svojej stránke pre žiadateľov o prenájom Kostola klarisiek uvádza: „Organizované podujatia by mali rešpektovať charakter tejto národnej kultúrnej pamiatky.“

Nie je tu povolený napríklad pri podujatiach určených pre verejnosť predaj alkoholických nápojov či používanie zadymovacích zariadení. Organizátori zároveň musia dodržiavať nočný pokoj od 22. hodiny.

V blízkej budúcnosti sa chystá ďalšie kontroverzné podujatie, ktoré bolo aj zachytené na fotografiách v statuse Milana Krajniaka. Ide o divadelné predstavenie Srdcové záležitosti: Matky všemohúce, ktoré organizuje Divadlo NUDE. Podľa opisu podujatia má byť súčasťou predstavenia aj „burlesque show“. Miesto konania: Kostol klarisiek.