Väčšina obalov zemiakových lupienkov či iných chrumkavých dobrôt obsahuje tri vrstvy polymérov. Tá vnútorná slúži ako ochrana proti vlhkosti, aby si výrobok zachoval svoju čerstvosť čo najdlhšie. Stredná je vyrobená z polyetylénu a vonkajšia z termoplastickej živice. Z hľadiska životného prostredia majú polyméry – rovnako ako všetky plasty – dve chybičky krásy. Sú vyrobené z ropy a nikdy sa nerozložia, pripomína agentúra Bloomberg.
Podľa Programu OSN pre životné prostredie vyprodukuje ľudstvo zhruba 400 miliónov ton plastového odpadu ročne. Polovicu z toho tvoria jednorazové plasty, akými sú obaly od čipsov, ktoré skončia buď na skládkach, alebo vo vodných tokoch, kde dochádza k ich rozkladu na mikroplasty, ktoré následne skončia v žalúdkoch morských tvorov a eventuálne aj v tých našich.
Výrobcovia slaných a sladkých dobrôt sa tak aj pod tlakom spotrebiteľov či hroziacich nariadení snažia nájsť spôsob, ako tento začarovaný kruh pomocou alternatívnych obalov prelomiť. Jedinou otázkou je, koľkým z nich sa to podarí.
Morský budíček
Rodina Florencia Cuétara vlastní firmu Cuétara Foods vyrábajúcu 25 druhov sušienok, keksíkov a krekrov. Keď Cuétara jedného dňa plával v Stredozemnom mori, tak mu cestu skrížil prázdny obal od sušienok jeho výroby. „Ten obal ma trafil do tváre, keď som plával. Začal som preklínať toho, kto ho tam dostal, ako keby to bola chyba niekoho iného. Až potom som si uvedomil, že to bol jeden z mojich obalov – niesol moje priezvisko,“ opisuje Cuétara deň, keď sa vydal na štvorročnú púť za novým obalom.
Cuétara spolu s ortopedickým chirurgom doktorom Russom Petriem následne v roku 2019 založili firmu Okeanos, ktorá na výrobu obalov využíva uhličitan vápenatý. Tento minerál možno nájsť v kameňoch či skalách a kedysi sa zvykol používať ako výplň obalov.
Dvojici sa podarilo vyvinúť technológiu „Made from Stone“ (Vyrobené z kameňa), ktorá sa zo 70 percent skladá z uhličitanu vápenatého a zvyšok tvorí živica. Obaly firmy Okeanos sú pružné i ľahké a plávajú na vode. Túto technológiu v súčasnosti využíva 15 krajín vrátane Brazílie, Indie, Kanady, Filipín či Spojených štátov.
Eukalyptová fólia
Briti Sean Mason a Mark Green založili firmu Two Farmers vyrábajúcu čipsy. Trvalo im päť rokov, kým našli obalový materiál, ktorý by bol biologicky rozložiteľný a udržal by lupienky chrumkavé. Počas svojej cesty k novému obalu dvojica najprv zvažovala kartónové krabičky. „Zrazu sme si uvedomili, že by sme do nich museli aj tak vložiť plastové vrecko, aby sme čipsy udržali čerstvé,“ vysvetlil Mason dôvod, prečo táto možnosť nakoniec padla.
Ďalším adeptom boli plechovky. Tie však boli príliš drahé a na 40-gramový produkt by z nich pravdepodobne vzniklo až neprimerane veľa odpadu.
Mason s Greenom sa nenechali odradiť a čoskoro natrafili na eukalyptové celulózové fólie. Po pár pokusoch a omyloch firma Two Farmers spustila predaj čipsov v novom, 100-percentne kompostovateľnom obale vyrobenom z eukalyptovej celulózy. Mason priblížil, že v prípade domácich systémov kompostovania sa ich obal rozloží v priebehu 30 až 36 týždňov, v prípade priemyselných kompostov za 11 týždňov.
Eukalyptová fólia je viac než desaťnásobne drahšia než plast a vôbec neovplyvňuje kvalitu produktu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa firme Two Farmers podarilo v roku 2022 vyhrať niekoľko potravinárskych ocenení.
Nové obaly problém nevyriešia
Výrobe slaných a sladkých pochutín sa vo svete venujú tisíce spoločností. Ak však má v oblasti plastových obalov dôjsť k pokroku, musia túto otázku začať riešiť najmä veľkí hráči. Firmy, ktoré zatiaľ nepracujú na bezplastových obaloch, by k tomu mohli byť v budúcnosti donútené, keďže do hry začínajú čoraz viac vstupovať regulačné orgány.
EÚ v roku 2022 navrhla nové pravidlá, podľa ktorých sa budú musieť firmy predávajúce svoje výrobky v krajinách bloku postarať o to, aby boli ich obaly recyklovateľné, kompostovateľné či schopné opätovného použitia. Pravidlá takisto obmedzia množstvo prázdneho priestoru v baleniach s cieľom znížiť do roku 2030 obalový odpad o päť percent v porovnaní s úrovňami z roku 2018. Ak tieto pravidlá nadobudnú účinnosť, tak by mohli byť akousi normou pre ostatné krajiny.
Obaly sú však len jednou časťou veľkého problému. Väčšina rozvojových krajín nedisponuje zariadeniami na recykláciu či kompostovanie. Tam, kde ich majú, sú zas tieto systémy buď pokazené, alebo nefungujú tak, ako by mali.
Agentúra na ochranu životného prostredia odhaduje, že úroveň recyklácie v Spojených štátoch nedosahuje ani deväť percent. Podľa odhadov iniciatívy Beyond Plastics je táto úroveň ešte kritickejšia – iba na úrovni od päť do šesť percent.
EÚ sa v roku 2020 podarilo zrecyklovať takmer 38 percent plastového odpadu.
Ďalšie dôležité správy
