Denník N

Aká by bola slovenská literatúra bez Kolomana K. Bagalu? (anketa k 30. výročiu vydavateľstva)

Koloman Kertész Bagala. Foto – TASR
Koloman Kertész Bagala. Foto – TASR

Dve desiatky respondentov z oblasti slovenskej literatúry hodnotia príspevok jubilujúceho vydavateľa k domácej scéne slova.

Príbeh Kolomana Kertézsa Bagalu by sám vydal na románový námet. Tridsať rokov jeho knižného vydavateľstva L.C.A. (dnes KK Bagala), zameraného výlučne na domácu tvorbu, totiž nevytvorilo len dlhý zoznam pôvodnej slovenskej literatúry, ale aj krivku vzostupov, pádov a viacerých znovuzrodení.

Pri príležitosti jubilea troch dekád existencie vydavateľstva sme požiadali literárnych autorov, kritikov, publicistov a ľudí inak previazaných s činnosťou K. K. Bagalu o pohľad na tento príbeh. Inšpiráciou na takéto zhodnotenie bola jediná otázka: Aká by bola slovenská literatúra bez Kolomana Kertézsa Bagalu?

Balla

spisovateľ

Neviem, aká by bola slovenská literatúra, ale viem, aký by som bol ja: dávno zabudnutý. Kali moje knihy udržiava na trhu a povzbudzuje ma do písania nových, čo by mne už ani nenapadlo. Keď ma v polovici 90. rokov zasa raz kamsi viezol – lebo tento vydavateľ svojich autorov vozí, tento vydavateľ sa o nich stará – ukázal na zadné sedadlo a povedal, priniesol som ti počítač, napíš mi román.

V podstate som ho dodnes nenapísal, Kali je však trpezlivý, stále mi verí a ja verím, že sa nikdy nevzdá. A zďaleka nie iba vo vzťahu ku mne, veľa autorov a autoriek na tom bolo a je rovnako. To, čo robí, nie iba on, ale najmä on, je dôležité, áno, aj dnes, práve dnes, a áno, práve pre slovenskú literatúru, lenže mne je vlastne dávno jedno, či je Kali ešte stále vydavateľ, pretože je už navždy priateľ.

Zuzana Belková

literárna publicistka

Bez nadmerného spomienkového optimizmu nadšenej súčasti raného obdobia podujatí na propagáciu literatúry vravím, že bez jeho iniciatív by našej umeleckej literatúre možno dlhšie trvalo, kým vyjde zo sivého okraja. Kým naberie sebavedomie a odmietne vnímanie samej seba ako skanzenu literátov, ktorým ušiel vlak a zostali uväznení svojimi rigidnými názormi, uviaznutí v smútku za strateným výslním a v neschopnosti pochopiť zmenu paradigmy po roku 1989.

K. K. Bagala spravil veľa pre spoločenské povedomie o múzickej literatúre v čase, keď sa knižnovydavateľskému trhu chystali kraľovať narýchlo preložené gýče pochybnej kvality. Priniesol závažné tituly v čase, keď bol po nich hlad, keď zúfalo chýbali tej časti čitateľského publika, ktorú neuspokojoval nevýrazný priemer alebo prvoplánová komerčná krikľavosť. Pomohol generačne obohatiť autorské spektrum. Otvoril slovenský kontext novým sviežim poetikám. Vnukol predtým aktívne nepíšucim myšlienku, že amatérska kreativita sa v prípade naozajstného nadania naozaj môže premeniť na vydanú knihu.

Známemu lovcovi talentov Kalimu a jeho Poviedkam nepriamo vďačíme aj za povzbudenie organizátorov početných iných literárnych súťaží – s najrôznejšou kvalitou, relevanciou, a – prečo to nepriznať – aj s rôznou mierou zastúpenia grafomaniakálnych účastníkov. Ale nech. Ani s odstupom času mu nik neuprie špecificky veľkorysú mierku všetkých plánov, nefalšované vizionárstvo a nadštandardnú angažovanosť v období, keď sa iným s kožou na trh nechcelo.

Áno, odvrátenou stránkou výrazných plusov sa po čase poľahky môže stať mesiášsky komplex, presvedčenie o vlastnej neomylnosti, voľkanie si v role legendy, nabádanie na polarizáciu, sebamýtizácia, ignorovanie regulárneho vývoja knižnej scény smerom k profesionalizácii a štedré porcie sebaľútosti v obdobiach menej slnečných. Nikto, a tobôž Kali Bagala s citlivosťou lakmusového papierika či trstiny vo vetre, by voči tieňom nezostal úplne imúnny.

Pravdou však zostáva, že tridsať rokov uplynulo a Bagalovo miesto v slovenskom kultúrnom priestore je jasne definované. Vydavateľovi čitateľnému v postojoch a konzistentnému v urputnom zotrvávaní na preňho dôležitých pozíciách nik nesiaha na dôležité prvolezectvá. Má rešpekt, je etablovaný vo svojom segmente, možno ubral z expresie a intenzity, istú časť svojho profesionálneho nasadenia však stále nestráca. Bez Bagalu by nevznikli mnohé projekty prekračujúce pominuteľnosť svetelnej stopy meteoru, ani mnohé silné priateľstvá medzi ľuďmi s citom pre literatúru, vrátane tých mojich. Slovenskej literatúre bez fenoménu „Bagala“ by chýbalo pár sýtych tónov, farieb a jasných hlasov. A to by bola škoda.

1997 – Koloman Kertész Bagala a víťaz súťaže Poviedka Vladimír Balla. Foto – Zuzana Jojart

Ľubomír Feldek

spisovateľ

Kali Bagala urobil kus dobrej práce. Mňa síce spolupráca s jeho vydavateľstvom obišla, ale nič to nemení na našom dobrom vzťahu. Navzájom sme sa navrhli na Cenu Tatra banky, obaja sme ju dostali, nikde nie je chyba. Nech sa mu darí ešte aj ďalšie roky!

Mária Ferenčuhová

poetka, prekladateľka

Nie som veľmi zdatná v disciplíne kontrafaktuálnej literárnej historiografie a obávam sa, že keby som sa vydala týmto smerom, dopustila by som sa mrzutých faux pas. Podaktorí autori by sa možno aj nepriateľsky naježili. Preto si vyberám bezpečnejší terén – celkom malú, osobnú históriu. Môj čitateľský svet v 90. rokoch výrazne ovplyvnilo najmä pár vydavateľstiev: za humanitný rozhľad vďačím Kalligramu a Arche, za poéziu Fragmentu, Modrému Petrovi a hlavne Drewu a srd. No a za prózu, samozrejme, L.C.A.

Kali Kertész Bagala priniesol do slovenskej literatúry čerstvý vzduch: najskôr v podobe poviedkarov a novelistov, neskôr prostredníctvom románov. S K.K. Bagalom prišla aj istá demokratizácia literatúry, jednak sa vedel veľmi dobre sieťovať a spolupracovať s inými malými vydavateľmi, jednak sa nebál neznámych mien, naopak, aktívne ich lovil predovšetkým prostredníctvom súťaže Poviedka. Začínajúcim autorom ochotne vydával debuty. Mnohí sa uchytili. Niektorí prešli k iným vydavateľom. Objavil pre mňa Ballu, Rankova, Kompaníkovú či Kepplovú. Zároveň mu vďačím za vydania súborných diel Laučíka či Štrpku, ku ktorým sa stále vraciam. To množstvo kníh, ktoré vydal, je ohromujúce.

Postupne sa aktivity K. K. Bagalu rozširovali a rozrôzňovali – pribudli Básne, festival Autoriáda a prostredníctvom literárneho klubu aj ďalšie podujatia, napríklad môj obľúbený Literárny kvocient, momentálne onlajnový. Vlastne sa vôbec nečudujem, že si slovenskú literatúru bez K.K. Bagalu neviem predstaviť. Vykúka takmer zovšadiaľ: objavuje, drží, podporuje a nevzdáva sa, hoci občas pod tou váhou kričí o pomoc.

Simona Prokopec Fochlerová

riaditeľka ceny Anasoft litera

Vydavateľstvo KK Bagala je na Slovensku raz toľko, koľko je tu literárna cena za najlepšiu pôvodnú prózu Anasoft litera. V jej 15-ročnej histórii ide o najúspešnejšie vydavateľstvo s najvyšším počtom nominácií (27), s najvyšším počtom ocenených kníh v hlavnej cene (4) i v cene čitateľov (3). Mnoho nominovaných autorov či autoriek na túto cenu objavil a ako editor usmernil práve Koloman Kertész Bagala. Jeho prínos pre súčasnú slovenskú literatúru je teda nespochybniteľný. Na rôzne veci môžeme mať rôzne názory, ale v konečnom dôsledku ide vždy o kvalitnú literatúru – a bez jeho pôsobenia by jej na Slovensku bolo rozhodne menej.

Daniel Hevier

spisovateľ

Aj keď som u Kaliho nevydal ani jednu knihu, pokladám ho aj za svojho vydavateľa. Nielen preto, že si kupujem tituly, ktoré vydáva, ale aj preto, že po mne prebral niekoľkých „mojich“ autorov, keď som zastavil vydavateľstvo HEVI. Nie je však dôležité, pod akou strechou ktorý autor pristane, ale to, že sa dostane k čitateľom. Zobrané spisy Jána Johanidesa, Rudolfa Slobodu, Dušana Mitanu či Ivana Kadlečíka sú aj u mňa v policiach zásluhou tohto nášho fanatika literatúry. Kali, ďakujem Ti a želám ešte dlhú výdrž.

Koloman Kertész Bagala a Dušan Mitana na festivale Pohoda.
Foto – Knižný klub

Michal Hvorecký

spisovateľ

Koloman vydal moju debutovú knihu, za čo mu budem vždy vďačný. Prichýlil ma, keď ma odmietlo šesť iných vydavateľstiev. Pre moju generáciu, ktorá začínala v 90. rokoch, mal kľúčový význam. No väčšina z nás od neho postupne odišla. V ďalšej generácii sa to zopakovalo. Kali má asi knihy príliš rád, než aby ich vydával a predával. Vie predať Mitanu, ale to nestačí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie