Dvadsaťročná Lilija Kornevová práve počítala hotovosť v charkovskej kaviarni, kde pracuje, keď neďaleko vybuchla silná ruská bomba. Ohlušujúca explózia ženu zrazila na podlahu. „Neviem slovami opísať, aký to bol pocit, bolo to desivé,“ povedala Kornevová. Sama zranená nebola, hoci dvor, kam bomba dopadla, bol zničený a podľa mestských činiteľov zahynul muž, ktorý prechádzal neďaleko na bicykli. O deň neskôr bola kaviareň opäť otvorená.
Čítajte viac List z Charkova: Úder na televíznu vežu bolí. Ale nezlomí
Funguje aj samotný Charkov, a to napriek pretrvávajúcemu bombardovaniu, ktoré patrí medzi najničivejšie za celú vojnu, a rastúcim obavám, že by Rusko mohlo začať ďalšiu ofenzívu s cieľom mesto dobyť.
Ruské útoky zničili všetky tri hlavné elektrárne, ale obyvatelia žijú a pracujú, hoci elektrinu majú k dispozícii len niekoľko hodín denne a jej dodávky sú často nepredvídateľné. Viac ako 100 škôl bolo poškodených alebo zničených, ale vyučovanie pokračuje, v staniciach metra hlboko v podzemí. Desiatky hasičských a záchranárskych staníc vyleteli do povetria, čo denne ohrozuje záchranárov, ale neodrádza ich to od práce.
„Keď udrie raketa, do troch až štyroch hodín je všetko sklo upratané, všetky centrálne cesty sú vyčistené,“ povedal Andrij Dronov (39), zástupca veliteľa charkovských hasičov. „Do rána to vyzerá, akoby sa nič nestalo a k žiadnym výbuchom nedošlo“.
S tým, ako útoky silnejú, však vyvstávajú otázky, ako dlho sa Charkov – vzdialený asi 40 kilometrov od hranice s Ruskom – udrží bez robustnejšej protivzdušnej obrany. Rusko ho od marca začalo bombardovať jednou z najvražednejších zbraní, ktorú má v arzenáli: silnými navádzanými bombami známymi ako kĺzavé bomby, ktoré zhadzujú vojenské lietadlá.
„Je to stratégia na zastrašenie ľudí, stratégia s cieľom prinútiť ich, aby opustili svoje domovy, aby sa evakuovali,“ povedal nedávno charkovský starosta Ihor Terechov. „Je to ničenie samotného mesta,“ dodal.
Od januára podľa ukrajinských predstaviteľov dopadlo na Charkov, kde v súčasnosti žije 1,3 milióna ľudí, viac striel ako kedykoľvek predtým od prvých mesiacov vojny. Ukrajinské úrady nariadili povinnú evakuáciu dedín ležiacich východne od mesta, pretože násilie pri hraniciach narastá.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa stal minulý týždeň doteraz najvyššie postaveným predstaviteľom Moskvy, ktorý naznačil, že Rusko má v úmysle Charkov obsadiť. Vyhlásil, že mesto „hrá dôležitú úlohu“ v deklarovanej túžbe prezidenta Vladimira Putina vytvoriť „sanitárnu zónu“ pozdĺž ruských hraníc. Vojenskí analytici zaznamenali zreteľné zvýšenie vojenskej aktivity v oblasti.
Čítajte viac List z Charkova: Odkaz na hrobe. "Milovaný, máš syna!"
Zatiaľ nie je jasné, či Rusko vážne uvažuje o útoku zo severu. Je možné, že sa len snaží „roztiahnuť“ ukrajinské jednotky tým, že ich núti posilniť obranu pozdĺž nového frontu na severe. A zároveň sa snaží vyvolať paniku verejnosti v Charkove. Medzi obyvateľmi mesta tieto špekulácie zvyšujú úzkosť z každodenného bombardovania. V pondelok sledovali, ako Rusko počas dňa zasiahlo strelou hlavnú televíznu vežu v meste a vrchol zhruba 243 metrov vysokého stožiara sa zrútil k zemi.
Hlavnou príčinou znepokojenia sú však v týchto dňoch kĺzavé bomby, čo sú veľké bomby vybavené krídlami a navádzacími systémami. Rusi ich nedávno upravili tak, aby doleteli na vzdialenosť väčšiu ako 90 kilometrov, čím sa Charkov a ďalšie mestá prvýkrát dostali na ich dostrel. Moskva ich má pritom nadbytok. Podľa ukrajinských predstaviteľov v posledných troch týždňoch na Charkov mierilo najmenej 15 navádzaných bômb. Klesajúce zásoby zbraní protivzdušnej obrany urobili v posledných týždňoch ukrajinské mestá zraniteľnejšími a Kyjev dúfa, že to začne naprávať nový balík americkej vojenskej pomoci.
Novinári The New York Times minulý týždeň cestovali po meste so záchranármi a hasičmi, pozorovali každodenný život a hovorili s obyvateľmi a činiteľmi. Viditeľné bolo široké spektrum emócií. Nedá sa jednoducho vysvetliť, aké to je žiť každý deň s hrozbou smrti, keď strela vypálená z Ruska môže zasiahnuť ktorékoľvek miesto v meste za menej ako minútu. „Nikto nevie, či sa dočká rána,“ povedal starosta. „Ale napriek všetkému žijeme, pracujeme a máme svoje mesto veľmi radi,“ dodal.
Obyvatelia sa snažia udržať zmysel pre poriadok, aby sa vyrovnali s vojnovým chaosom a neistotou. Napríklad kráter vo dvore vedľa kaviarne Kornevovej zasypali, rozbité okná zadebnili, poničené stromy porúbali a detské ihrisko opravili. Ona sama už zase pripravuje espresá, hoci pre menej zákazníkov.
Neodohráva sa žiadny exodus z Charkova, ako tomu bolo v prvých týždňoch vojny, keď delostrelecká paľba „hrýzla“ dňom i nocou a počet obyvateľov, ktorých boli pred vojnou dva milióny, klesol na 300 000. Po tom, ako ukrajinská protiofenzíva na jeseň roku 2022 vyhnala Rusov z väčšiny Charkovskej oblasti, sa podľa miestnych predstaviteľov vrátil viac ako jeden milión ľudí.
„Smútila som za domovom,“ povedala 19-ročná študentka Hanna Ivanovová, ktorá utiekla do Fínska, ale po vyhnaní Rusov sa vrátila. „Tu som mala svoje plány, sny a ambície“. Nedávno pritom dopadla raketa do domu priateľa jej matky. Namiesto úteku sa nasťahoval k jej mame a nemajú v pláne odísť. „Použijem otrepanú frázu. Charkov je nezlomný, aj keď ľudia sú viditeľne vyčerpaní,“ povedala Ivanovová.
„Je desivé žiť, užívať si život,“ povedal Amil Nasirov, dvadsaťdeväťročný spevák populárnej skupiny Kurgan & Agregat. „V noci počujete výbuchy a potom sa za denného svetla pozriete na to, čo bolo zasiahnuté. A poviete si, že je to blízko, neďaleko odo mňa, tak 700 až 800 metrov. Myslíte si: ‚Páni, to je šialené‘,“ opísal.
Nedávno bol na premiére ukrajinského filmu Ja a Felix, príbehu o dospievaní na Ukrajine v 90. rokoch. Bolo vypredané. Obchodné centrum, kde sa film premietal, v marci 2022 spustošil raketový útok. Teraz je zrekonštruované, vybavené generátormi a zaplnili ho rodiny. Až na kvílenie leteckých poplachov, ktoré je konštantné a často ignorované, by to mohlo byť obchodné centrum v akomkoľvek mierumilovnom európskom meste. „Najdesivejšie je, že si na to ľudia zvykajú. Ostreľovanie od jedenástej v noci do jednej ráno. Čo to je? Prečo by sme si na to mali zvykať?“ povedal Nasirov.
Najrozsiahlejšia deštrukcia je stále vidieť v štvrti Saltivka, pri ktorej sa v prvých dňoch vojny nakrátko usadila frontová línia. Zničené obytné bloky sú dôkazom devastácie, ktorú spôsobili ruské pozemné sily, kým sa stiahli. Takmer žiadny kút Charkova však nebol ušetrený násilia.
Bulváre v starom centre mesta lemuje tapiséria architektonických štýlov, kde sa neoklasicistický dizajn z 18. storočia prelína s konštruktivistickými budovami zo sovietskej éry. Teraz sú prepracované fasády posiate šrapnelami, strohé betónové budovy sú spálené ohňom. Jeden dom môže stáť takmer nedotknutý, zatiaľ čo vedľajšia budova je zdemolovaná.
Miestna umelkyňa Dina Čmužová maľuje slová ukrajinských básnikov na drevené dosky, ktoré zakrývajú rad rozbitých okien. Dosky prirovnala k brneniu. „Mesto akoby sa snažilo zaštítiť,“ povedala.