Peter Ličák

Aj ich autor sa pri tohtoročnom sčítaní obyvateľov prihlásil k rómskej národnosti. Portréty svetových celebrít, umelcov, hviezd filmového plátna, športovcov, vedcov zo všetkých končín sveta, ktorí sa preslávili vo svojej profesii, ale o ktorých sa nevedelo, že im v žilách kolovala po rodičoch, starých rodičoch, praprarodičoch aj rómska krv, namaľoval v rámci projektu Živé knihy.

Dobrý nápad sa zrodil v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, v jej dokumentačno-informačnom centre rómskej kultúry, ktoré má za sebou už sedemročné úspešné pôsobenie. Bez tohto špecifického pracoviska vedeného Romanom Čonkom (41) by bola cesta Jožka Feča do výstavných priestorov asi oveľa neschodnejšia. Možno by dodnes maľoval doma v Kračúnovciach v okrese Svidník len tak pre seba, jeho talent by možno len tak živoril, bez šance na zviditeľnenie či väčší úspech.

„Talent som zrejme zdedil po mame, aj ona sa chcela v mladých rokoch venovať maľovaniu, ale jej rodičia boli proti tomu, ne- chceli ju pustiť na umeleckú školu. Mne sa to podarilo, aj keď som na strednej umeleckej škole v Prešove chcel pôvodne študovať sochárstvo. Lenže mal som smolu, v tom školskom roku tento odbor neotvárali, tak som sa dal na štúdium dizajnu a umeleckého tvarovania dreva. Tak si niekedy sám sebe kladiem otázku, či to nebolo zbytočné, keď sa práci s drevom vôbec nevenujem...“ zamýšľa sa desať rokov po absolvovaní umeleckej školy mladý výtvarník.

V umeleckej brandži si zamestnanie nenašiel, živí ho práca vodiča vysokozdvižného vozíka v prešovskom priemyselnom parku. Drevo ho ani nikdy nelákalo, neinšpirovalo, preto sa po maturite dal na maľovanie. Uprednostňoval tempery, vodové farby, táto technika mu najviac vyhovovala pri tvorbe zátiší.

Pokračovanie článku na ďalšej strane...

Po čase prišiel na chuť akrylovým farbám, namaľoval nimi množstvo portrétov známych osobností náboženského, kultúrneho i politického života, napríklad prezidenta Andreja Kisku či rómskeho kráľa Roberta Botoša z Košíc. Dá sa povedať, že Jožkovi Fečovi dal prvú veľkú príležitosť ukázať svoj talent Róm Roman Čonka, ktorý popri práci v prešovskej vedeckej knižnici vedie občianske združenie Jekhetane-Spolu a kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku Romano Nevo Ľil.

„Hľadal som Rómov so zaujímavým príbehom, na Jožka som natrafil na umeleckej škole, bol to na prvý pohľad taký ‚exot‘ – na hlave dredy, v ušiach veľké náušnice. Na ďalšom stretnutí som zistil, že chlapec celkom slušne maľuje, tak som mu ponúkol, či by k našim článkom nechcel robiť ilustrácie. Prikývol a vtedy sa začala naša celkom plodná spolupráca,“ zaspomínal si Roman Čonka.

Štátna vedecká knižnica v Prešove si od mladého rómskeho výtvarníka objednala veľkorozmerné portréty svetových osobností, ktoré majú rómskych predkov. Ako vraví zástupkyňa riaditeľky knižnice Valéria Ferková (53), považovali za svoju povinnosť požiadať o túto kolekciu práve Jožka Feča.

„Naše dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry sa predsa venuje digitálnemu spracovaniu, uchovávaniu a prezentovaniu kultúrneho dedičstva Rómov. Kolekcia, ktorá dnes obsahuje už tri desiatky portrétov známych osobností s rómskymi predkami zo sveta i zo Slovenska, je naozaj ojedinelá a na Slovensku určite jediná. Navyše, ako prezrádza aj jej názov Neznáme farby svetových osobností, je vytvorená technikami pop-art, street art a stencil art, ktoré sú blízke najmä mladým ľuďom.“

Jožko svoj štýl maľovania volá inak, pomenoval ho po svojom: spontánny realizmus. „Portréty maľujem spontánne, bez dlhej prípravy, nebojím sa narábať s farbami ani s ich kombináciou, na reči, že tá farba sa neznáša s tou, nedám. Najviac mi vyhovujú akrylové farby, rýchlo schnú, olejovým som zatiaľ na chuť pri portrétoch neprišiel hlavne preto, lebo trvá veky, kým vyschnú. Ale určite by som sa raz chcel venovať aj olejomaľbe, lenže ten čas ešte neprišiel. Po maturite, som maľoval hocičo, zátišia, krajinky, ale rýchlo som zistil, že tadiaľ moja cesta nevedie. Pre mňa je najväčšou výzvou portrét, tomu sa chcem venovať a pochvalné slová ľudí, ktorí na niekoľkých výstavách videli moje veľkoplošné, na sadrokartóne namaľované portréty svetových osobností, ktoré majú rómskych predkov, ma uistili, že zrejme kráčam správnou cestou,“ vyznal sa nám Jožko.

Výstav mal už neúrekom, jeho tvorbu mali možnosť spoznať milovníci výtvarného umenia v Bratislave, Kežmarku, vo Zvolene, v Michalovciach, Rimavskej Sobote, Budimíre, Starej Ľubovni, Prešove. Z portrétov svetových celebrít sa najviac natrápil s tvárou britskej filmovej ikony Michaela Caina, ktorý má rómsky pôvod po otcovi. Ten patril k írskym Rómom, ktorí obchodovali s koňmi. Na jeho portrét Jožko použil niekoľko odtieňov sivej farby, vraví, že namiešať správny odtieň bola dosť veľká fuška.

„Ľudia sú pri portrétoch na výstavách prekvapení, že rómsky pôvod má Chaplin, spevák a herec Elvis Presley, legendárny belgický džezový gitarista Django Reinhardt, americká herečka Rita Hayworth, hrdina filmu Sedem statočných Yul Brynner či bývalý brazílsky prezident Juscenilo Kubitschek. Jeho starý otec Jan Nepomucký Kubíček bol český Róm z Třebone,“ hovorí Jožko Fečo, ktorého snom je mať vlastnú galériu s veľkým ateliérom v Bratislave alebo Trnave.

JOŽKO FEČO zachytáva rómske celebrity na sadrokartóne: Patria k nim aj CHAPLIN a ELVIS PRESLEY

Výber pre vás

JOŽKO FEČO zachytáva rómske celebrity na sadrokartóne: Patria k nim aj CHAPLIN a ELVIS PRESLEY

Súvisiace články

Výber pre vás