Dlhovekosť starorímskych stavieb spočíva v nehasenom vápne, tvrdia vedci

Dlhovekosť starorímskych stavieb spočíva v špecifickom spôsobe výroby betónu a malty. Ukázal to výskum vedcov z Massachusettského technického inštitútu (MIT), Harvardovej univerzity a výskumných stredísk v Taliansku a vo Švajčiarsku, píše denník Le Monde.

06.02.2023 06:00
rimske stavby Foto:
debata

Vďaka analýze starorímskych stavebných materiálov vedci dospeli k názoru, že kľúčovým prvkom odolnosti stavieb proti zubu času je používanie nehaseného vápna. Vďaka tomu malta a betón získavajú „samozaceľujúce vlastnosti“.

Starorímske stavby podľa autorov štúdie vykazujú veľmi dobrú odolnosť proti opotrebovaniu. Ukazujú to stavby ako rímsky chrám Pantheon, vybudovaný v druhom storočí, alebo niektoré vodovody, ktorých štruktúry sa stále využívajú. To je podľa autorov v kontraste s portlandským cementom, ktorého používanie prevažuje v súčasnosti a pri ktorom je uvádzaná životnosť 100 rokov.

sexizmus Čítajte aj Sexizmus vo Francúzsku podľa štúdie pretrváva, najmä u mladých mužov

Vedci dlho prisudzovali dobré vlastnosti starorímskych stavieb tomu, že pri výrobe betónu a malty sa v antickom Ríme používal puzolán a sopečný popol. Dnes je to najčastejšie piesok. To však podľa autorov nie je úplné vysvetlenie. Pri analýze starorímskych mált a betónov si všimli, že obsahujú veľké častice vápenca, takzvané klasty.

Predchádzajúce štúdie to prisudzovali nekvalitnej technológii miešania. „Názor, že prítomnosť týchto vápenných klastov je jednoducho vysvetliteľná nízkou kvalitou kontroly, ma vždy štval,“ uviedol jeden z autorov štúdie Admir Masic z MIT. Podrobnejšie analýzy navyše ukázali, že častice majú štruktúru, ktorá zodpovedá tomu, že vznikli pri vysokej teplote. To by vyvracalo hypotézu, že častice vznikli nedôslednou technológiou miešania.

dna Čítajte aj Českí vedci rozlúštili unikátnu „chybnú“ DNA doposiaľ neznámeho parazita

Vedci si zistenia vysvetľujú tak, že pri výrobe malty a betónu sa v antickom Ríme používalo nehasené vápno, ktoré skutočne vyvoláva chemické reakcie, ktoré vytvárajú vysokú teplotu. Vďaka špecifickej štruktúre klastov má podľa vedcov starorímsky betón samozaceľujúce schopnosti. To vedci overili aj pri experimente v laboratóriu. Do betónu vyrobeného starorímskou aj súčasnou metódou urobili malú puklinu, do ktorej potom naliali vodu. Pod dvoch týždňoch betón vyrobený starorímskou metódou dokázal medzeru zaceliť, čo sa však nestalo pri betóne vyrobenom modernou metódou.

Objav podľa štúdie môže byť zaujímavý pre vývoj nových druhov betónov a pre ekológiu. Podľa odhadov výroba betónu a stavebných materiálov má asi osempercentný podiel na svetových emisiách skleníkových plynov. Výroba materiálu, ktorý by podliehal pomalšie skaze, by mohla viesť k zníženiu emisií v tomto sektore.

debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #Malta #výskum #betón