Podľa vedcov nie je neobvyklé, že bunky majú viac genómov. Predpokladá sa, že zložité bunky vznikli pred tromi miliardami rokov a v priebehu evolučného vývoja do seba absorbovali baktérie, s ktorými žili v symbióze.
Takmer každá živočíšna bunka obsahuje dva genómy, každá rastlinná má navyše ďalší v chloroplaste. Ešte zložitejšiu kombináciu štyroch genómov majú riasy kryptomonády, tie však nie sú rastlinnými bunkami. Pôvodne išlo o voľne plávajúce dravé bunky, ktoré schopnosť fotosyntézy získali pohltením buniek červenej riasy.
Práve medzi kryptomonády patrí aj riasa zo zbierky slávneho botanika Ernsta Georga Pringsheima, ktorý v rokoch 1923 až 1938 pôsobil na Ferdinandovej univerzite v Prahe. Od roku 1970 ju uchovávali v jeho poslednom pôsobisku na Göttingenskej univerzite.
Česko-kanadský tím vedcov si vyžiadal vzorky riasy, aby mohol analyzovať jej DNA a identifikovať jej pôvod. K štyrom genómom v bunke, ktorú majú všetky kryptomonády pribudli na základe tohto skúmania ďalšie tri. Riasa získala hneď dva ďalšie bakteriálne endosymbionty, z ktorých jeden je infikovaný vírusom, ktorý napadá baktérie.
Táto zmes baktérií a vírusov žila už v riase, ktorú Pringsheim nazbieral a odvtedy sa prenášala viac než 50 rokov na jej približne 4 400 ďalších generácií. Vedcom nie je jasné, ako sa udržala krehká rovnováha medzi oboma baktériami, vírusom a hostiteľskou bunkou. Vzťahy medzi nimi totiž musia byť vyvážené, aby sa riasa baktérií nezbavila a zároveň sa v nej nepremnožili.
Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Current Biology.