Ficov kabinet svojou kontrolou na Najvyššom súde aktivoval mimoriadne podozrenie na zásah vlády do súdnej moci, keďže predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta po revízii hovoril o tom, že nešlo o kontrolu, ale vymáhanie kompletných databáz súdnych spisov.

Vysvetľujeme, čo sa stalo a čo k tomu mohlo Ficovu vládu viesť.

Čo robila Ficova vláda na Najvyššom súde?

Kontrolu ministerstva spravodlivosti na Najvyššom súde oznámil rezort Borisa Suska e-mailom krátko predtým, ako do súdu fyzicky prišli štyria delegáti. Na súde boli celkovo päť hodín.

Od súdu podľa jeho predsedu Jána Šikutu žiadali celú databázu informačného systému všetkých súdnych spisov. Najskôr chceli všetky spisy od roku 2001, čo by však predstavovalo niekoľkoterabajtové množstvo dát. Keď zistili, že to nie je možné, žiadali spisy od roku 2019.

Vláda poslala kontrolu na Najvyšší súdChceli všetky spisy. Šéf súdu Šikuta hovorí o arogantnej situácii, ktorá nemá obdobu

Marek HolkaMiro Pastorek

Pracovníci z ministerstva zároveň podľa Šikutu odmietli povedať, o ktoré konkrétne spisy majú záujem. Ak by súd sprístupnil rezortu celú svoju databázu, ministerstvo, a teda aj premiér Robert Fico by získali všetky výpovede a osobné údaje účastníkov jednotlivých konaní, o ktorých súd aktuálne rozhoduje.

„Nepochybne to vnímam ako politický nátlak,“ vravel Šikuta, pričom toto správanie označil za arogantné a neštandardné. Trval na tom, že ide o tzv. fishing expedition, čiže lovenie dôkazov.

Ako zásah vysvetľuje ministerstvo?

Boris Susko ako minister spravodlivosti vo štvrtok vo videu na sociálnej sieti vysvetľoval, že jeho rezort žiadal od Najvyššieho súdu iba záznamy o procese prerozdeľovania spisov cez informačný systém a nechcel sprístupniť celú databázu ani konkrétne spisy.

Susko zároveň povedal, že nerozumie, prečo by ministerstvo nemalo na kontrolu procesu nárok, a avizoval, že v snahe bude pokračovať, keďže okolo prideľovania spisov existujú podľa neho pochybnosti.

Minister spravodlivosti SuskoRezort nežiadal od Najvyššieho súdu konkrétne spisy ani celú databázu

TASR

Zamestnanci Najvyššieho súdu podľa premiéra Fica odmietli rezortu spravodlivosti poskytnúť informácie. Vedúca kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová ponúkla ministerstvu súčinnosť pri všetkých konkrétnych podnetoch, ktoré by vyvolávali pochybnosti. Ako celok však databázu odmietli vydať, čo vyplýva aj z konania Šikutu, ktorý nepodpísal úradníkom ministerstva protokol, ktorým by de facto sprístupnil celú databázu spisov Suskovmu rezortu.

Ministerstvo má podľa zákona o súdoch (§ 72 ods. 2) právo „nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebo vyjadrenia“.

Ako na súdoch funguje prideľovanie spisov?

Už viac ako dvadsať rokov existuje na súdoch počítačový IT systém, tzv. elektronická podateľňa, ktorý spisy prideľuje jednotlivým sudcom náhodne. Systém je takto nastavený práve preto, aby účastníci sporov nenamietali princíp prerozdelenia prípadov.

Elektronický systém prevádzkuje ministerstvo spravodlivosti a nárok na jeho kontrolu má.

„Náhodný výber zlepšuje záruky, že každý konkrétny prípad bude posudzovaný nestrannými sudcami, zároveň odstraňuje možné zásahy do rozhodovania súdov,“ vysvetľoval Susko.

Predtým ako automatizovaný elektronický systém vznikol, rozhodoval o pridelení spisu jednotlivému sudcovi predseda súdu.

Vykonával rezort spravodlivosti kontroly na Najvyššom súde aj v minulosti?

Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas tvrdí, že už jeho rezort evidoval podnety na netransparentné prideľovanie spisov. Vykonal preto previerku, ale inak ako Ficov minister Susko.

„Nešlo o kontrolu výkonu súdnej moci na Najvyššom súde ani som neposlal žiadnych pracovníkov na Najvyšší súd, pretože na to nebol dôvod. (…) Kontrola, ktorú sme vykonali, nevykázala žiadne nezákonné zásahy do elektronického systému, preto sme ju s týmto záverom aj ukončili, a záznam o tejto kontrole a previerke vnútorného systému prideľovania spisom je dodnes na ministerstve spravodlivosti,“ uviedol Karas vo videu zverejnenom na sociálnej sieti.

Ku kontrolám v inej forme dochádzalo aj počas pôsobenia úradníckej ministerky Jany Dubovcovej alebo napríklad aj za ministra Gábora Gála.

Čo hovorí premiér Fico?

Predseda vlády Robert Fico vyzval predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, aby poskytol informácie, ako prerozdeľovali spisy prostredníctvom informačného systému v najcitlivejších politických kauzách v rokoch 2020 až 2023. Považuje za podozrivé, že všetky najcitlivejšie veci, v ktorých sa rozhodovalo o opravných prostriedkoch, pripadali senátu 5T sudcu Juraja Klimenta.

Predseda Smeru na sudcu Klimenta, ako aj na jeho kolegu Petra Štifta dlhodobo útočí. Robil tak aj počas tlačových konferencií ešte ako líder opozície v rokoch 2021 až 2023.

Čo pojednával Najvyšší súd počas rokov, o ktoré má Ficova vláda záujem?

Súdy vrátane toho Najvyššieho počas obdobia vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera viackrát rozhodovali o väzbe alebo o vine či nevine politických nominantov. Týkalo sa to aj nominantov strany Smer. Navyše denník SME upozornil, že viaceré prípady sú ešte stále živé.

Najvyšší súd napríklad riešil prípad špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika či prípady Jána Kaľavského alebo Mariana Kučerku.

V stredu s Ficom na tlačovke bol aj jeho poradca Marek Para. Ide o stíhaného advokáta, ktorý bol pod drobnohľadom sudcu Klimenta, keď v máji 2022 rozhodoval o jeho väzbe. Neskôr Ústavný súd rozhodol, že boli porušované práva obvineného, a rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil.

Prebiehala revízia aj na iných súdoch?

Podobná revízia prebehla v utorok aj na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. „Kontrolovali chod súdneho manažmentu a chod elektronickej podateľne, najmä to, či v nej nedošlo k nejakým zásahom,“ uviedol predseda súdu Ján Hrubala.

Podľa portálu Aktuality.sk, ktorý cituje Hrubalu, nebolo možné oddeliť požiadavky ministerstva na skontrolovanie prideľovania spisov od celej databázy náhodného výberu sudcov a senátov.

Fico so Suskom sa tak prostredníctvom kópií spisov dostali k 20-ročnej histórii prípadov Špecializovaného súdu. Hrubala však upozornil, že delegáti z ministerstva sú v takýchto prípadoch viazaní mlčanlivosťou.

„Nebolo teda inej možnosti a nemal som s tým doslova najmenší problém poskytnúť ministerstvu všetky elektronické údaje, ktoré slúžia na vykonanie previerky informačných systémov ako takých vrátane dát na Špecializovanom trestnom súde. Ide totiž o jeden integrovaný celok, ktorý sa nedá nijako rozdeliť, a sprístupnil som ho len na účely toho, čo bolo predmetom kontroly,“ citoval portál Hrubalu.

Dodal, že nemá žiadne podozrenie týkajúce sa manipulácie informačného systému, o čom rozprával Fico.

Podľa Suska je nepochopiteľné, že Špecializovaný súd dovolil ministerstvu skontrolovať elektronický systém náhodného prideľovania spisov, zatiaľ čo Najvyšší súd nie.