Jana Homolová

<strong>Sledujte nás aj na <a href="https://www.instagram.com/tyzdennikzivot/" target="_blank" rel="noopener">INSTAGRAME</a> a nenechajte si ujsť to najzaujímavejšie zo sveta šoubiznisu.</strong>

Po rokoch ste sa pred kamerou opäť stretli s&nbsp;Reném Štúrom vďaka seriálu Uhorčík. Ten sa však nakrúcal takmer tri roky. Prečo?

S&nbsp;Reném sme dlhé roky spolupracovali, robili sme na viacerých projektoch a&nbsp;v&nbsp;jednom momente sme sa pracovne rozišli, no teraz sa opäť po dlhom čase stretávame. V&nbsp;tomto projekte som výkonný umelec, nie som doň autorsky zakomponovaný. Je to dielo jednak Reného a&nbsp;takisto Miška Židzika, režiséra a&nbsp;strihača projektu. Oni si to celé vymysleli, Renko napísal scenáre a&nbsp;ja, ak som prispel, tak len nejakými fórmi na pľaci. Uhorčík sa nakrúcal dlho, čo bolo spôsobené aj tým, že práce na ňom prerušila prvá vlna korony. Nebola to jednoduchá výroba, predsa len ide o&nbsp;dobový komediálny seriál, kde sú koče, kone, komparz... Celkovo však výroba bola výborná.

Prečo sa vaše cesty s&nbsp;Reném Štúrom na istý čas rozišli?

Začal som spolupracovať na divadelnom predstavení Skaza Titaniku v&nbsp;Štúdiu L+S&nbsp;s&nbsp;Miškom Kubovčíkom, René mal v&nbsp;tom čas iné záväzky, a&nbsp;tak sa naše profesionálne cesty akosi pozvoľna rozišli. Som rád, že po rokoch sme pred kamerami opäť spolu a&nbsp;funguje to. Tým, že sme spolu toľko preskákali, stačí pohľad a&nbsp;viem, čo René chce povedať, urobiť. To je pri práci veľmi veľká výhoda.

Áno, oslovil ma ešte v&nbsp;čase, keď tento seriál začal písať. Spýtal sa ma, či by som to toho šiel. Pre iné projekty, kde som sa zaviazal účinkovať, som chvíľku váhal, ale potom som rád súhlasil. Všetko, čo je spojené s&nbsp;humorom a&nbsp;hudbou, mám veľmi rád.

V&nbsp;seriáli sa objaví aj váš syn Theo (9).

Áno, to je pravda. Seriál sme nakrúcali najmä počas letných prázdnin, preto som ho často brával na nakrúcanie. Bol z&nbsp;toho úplne nadšený, atmosféra filmárskeho sveta mu zavoňala, nakrúcalo sa to pri Lozorne v&nbsp;prírode. Zahral si tam tri rôzne postavičky: kočišovho pomocníka, grófske páža a&nbsp;dieťa z&nbsp;ľudu, ktoré sedí na divadelnom predstavení. Má deväť rokov, a&nbsp;tak som si nebol úplne istý, ako jeho herecká skúsenosť vypáli, ale bol úplne perfektný. Zvládol to, zahral! (Úsmev.) Podotknem, že to robil bez nároku na honorár – nevidel ani cent, bral to ako zábavu, ja som mu z&nbsp;vlastných peňazí kúpil Lego za 25 eur a&nbsp;on to ako plácu za tri dni nakrúcania náležite ocenil.

Možno. Pôvodne tvrdil, že chce byť operný spevák. To ho dlho držalo, aktuálne prišiel na to, že ho bavia komiksy, ktoré kreslí každý deň, a&nbsp;momentálne hovorí aj to, že bude scenárista. Ono sa to v&nbsp;jeho prípade stále mení, takže o&nbsp;dva týždne to bude určite zase niečo iné. (Smiech.)

Výrazný priestor dostali neherci ako Tomáš Bezdeda či Martin Mihalčín z&nbsp;Heľeniných očí.

Áno, musím povedať, že hrajú výborne, odľahčene, nie sú zaťažení žiadnym pátosom, sú prirodzení.

Pýtali si počas nakrúcania nejaké rady?

Vždy nám hovorili, aby sme ich opravovali, ak náhodou urobia niečo zle, ale popravde nebolo čo opravovať.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Mali by ste sa objaviť aj v&nbsp;rukojemníckej dráme Ultimátum.

To pre mňa bola – a&nbsp;vlastne ešte aj je – výnimočná spolupráca, pretože režisér Miško Kollár ma obsadil do dramatickej postavy. Poviem pravdu, že istá obava na začiatku bola – predsa len, mojou „srdcovkou“ doteraz bol komediálny žáner, ale povedal som si, že to chcem skúsiť. Páčil sa mi scenár a&nbsp;moja postava je naozaj záporná, čo hercovi poskytuje bohatšiu výrazovú paletu. Aktuálne máme nakrútené všetky interiérové veci a&nbsp;na konci októbra, možno začiatkom novembra, by sme mali začať nakrúcať v&nbsp;exteriéroch. Veľmi sa na to teším a&nbsp;som zvedavý na výsledok, hoci musím povedať pravdu, že ja sa na seba v&nbsp;televízii nepozerám, nemôžem sa skrátka vidieť, ale pri Ultimáte asi urobím výnimku.

Prečo ste z&nbsp;dramatickej postavy mali obavy?

V&nbsp;komediálnych žánroch, v&nbsp;ktorých som sa objavoval, sa do istej miery očakáva preexponovaný herecký prejav, často som hrával rôzne karikatúry a&nbsp;tu som mal byť čo najcivilnejší. Preto som sa snažil počúvať najmä režiséra, čo odo mňa očakáva. Prácu Miška Kollára poznám, páčil sa mi Červený kapitán. Prišiel sa pozrieť na predstavenie Skaza Titaniku, ktoré s&nbsp;Miškom Kubovčíkom hráme v&nbsp;Štúdiu L+S. Je to v&nbsp;podstate taký náš dvaapolhodinový standup. A&nbsp;po tomto vystúpení mi ponúkol dramatickú rolu. (Smiech.) Vraj ma v&nbsp;tej postave presne typovo videl, tak som mu dôveroval a&nbsp;prijal som to. Vyhovovalo mu aj to, že som mal kilá navyše. (Smiech.) S&nbsp;týmto jediným som mal trošku problém, lebo som sa necítil v&nbsp;takejto (ne)forme komfortne. Rovnako kilá navyše chceli odo mňa tvorcovia filmu Známi neznámi. Keď som dokrútil, konečne som mohol začať zhadzovať.

Vám sa podarilo naozaj výrazne zhodiť, čiže nešlo o&nbsp;jojo efekt, ale bola to požiadavka režiséra?

(Smiech.) Nie, kilá naspäť sa mi vrátili mojím pričinením, režisérom len daný stav vyhovoval, tak ma zabrzdili. Firma, ktorá je na trhu s&nbsp;programom na chudnutie, „Juniora“ Zimnýkovala a&nbsp;mňa pred rokmi oslovila na spoluprácu. Povedali, že sme ideálne typy na to, aby sme schudli. (Smiech.) Tak sme do toho išli, aj sme si s&nbsp;Juniorom priebežne hovorili úspechy. Po dvoch mesiacoch sa mi zmenil metabolizmus a&nbsp;s&nbsp;váhou som išiel rapídne dole. Pravda je taká, že nejedávam veľa, ale veľmi nepravidelne, čo je pri chudnutí alebo udržiavaní hmotnosti obrovský problém. Teraz som opäť v&nbsp;chudnúcom režime, ide to a&nbsp;už budem obozretnejší a&nbsp;budem sa o&nbsp;pravidelný prísun potravy starať. Už som to potreboval aj zo zdravotnej stránky.

Čoskoro sa objavíte vo filme Známi neznámi, do ktorého ste sa dostali cez kasting.

Áno, zavolala mi Peťa Polnišová, koproducentka filmu, a&nbsp;opýtala sa ma, či by som nechcel prísť skúsiť kamerové skúšky. Prišiel som a&nbsp;dostal som text v&nbsp;češtine, čo ma prekvapilo. Tvorcovia si v&nbsp;tom momente ešte neboli istí, či bude moja postava hovoriť po česky alebo po slovensky. Výsledok z&nbsp;„kameroviek“ následne poslali do Prahy na odobrenie, a&nbsp;tak sa nakoniec stalo, že vo filme hovorím po česky. V&nbsp;skečoch som kedysi parodoval češtinu, ale seriózne po česky som nikdy nehral a&nbsp;už vôbec nie vo filme. Tu nastal trošku problém, lebo som si povedal, že ak mám ísť do kina s&nbsp;češtinou, musím na nej popracovať. A&nbsp;tak som chodil do Prahy na prípravu a&nbsp;„mluvil“ som, čo to dalo.

Pani lektorka bola skvelá, na začiatku ma nechala hovoriť a&nbsp;po niekoľkých vetách sa ma opýtala: Vy ste muzikant? Tým, že mám hudobný sluch, som vedel napodobniť intonáciu, melódiu viet a&nbsp;tak ďalej možno o&nbsp;čosi rýchlejšie, a&nbsp;tak to bol rýchlokurz češtiny. Z&nbsp;textu mi následne odstránila prevažnú časť písmen ř, aj keď ho povedať viem, eliminovala ho na minimum, aby som sa mohol sústrediť na iné veci. Počas nakrúcania som prosil hereckých kolegov Martina Hoffmana, Klárku Issovú aj Tomáša Měcháčka, aby ma opravovali, ak poviem niečo zle, ale boli to len maličkosti, z&nbsp;čoho som bol rád.

Bola to dobrá skúsenosť. A&nbsp;len na vysvetlenie poviem, že po česky hovorím preto, lebo tento film je určený aj pre český trh, a&nbsp;ako vieme, Česi prestávajú slovenčine rozumieť. Preto musela byť prevaha češtiny vo filme, aby dostal v&nbsp;Česku šancu, takže Tánička Pauhofová, naši štyria českí kolegovia a&nbsp;ja hovoríme po česky a&nbsp;Peťa Polnišová a&nbsp;Tomáš Maštalír hovoria po slovensky.

Keď vás tak počúvam, mali ste vôbec v&nbsp;covidovom období pauzu?

Ale áno, mal, zostal som visieť bez práce hneď na začiatku prvej vlny a&nbsp;bolo to naozaj neočakávané a&nbsp;ťažké. Všetko sa stoplo, kohútiky sa pozatvárali a&nbsp;z&nbsp;hodiny na hodinu zostalo vákuum. Banky nečakali, pýtali, bola to naozaj patová situácia a&nbsp;bolo veľmi zle. Tak ako veľa mojich kolegov rozmýšľa, rovnako aj ja stále rozmýšľam, čo ďalej, či zostať pri tomto fachu. Bola to obrovská neistota a&nbsp;určite už takto zostať nechcem. Zatiaľ nič konkrétne nemám. V&nbsp;umeleckej brandži je to teraz veľmi neisté, a&nbsp;čo je horšie, ľudia dávajú najavo, že im kultúra až tak nechýba...

Ako ste aj s&nbsp;malými deťmi zvládali situáciu zavretí doma?

Venoval som sa najmä veciam, na ktoré som nemal čas, ale pre mňa osobne je už téma korony príliš... Som naozaj zodpovedný človek, chránim sa, nosím rúško, budem dodržiavať všetko, čo je povinné dodržiavať, ale musí to mať mieru. V&nbsp;prvej vlne sme zrazu všetci mali čas na seba, ale dlhodobo takéto „lockdowny“ nemôžu byť. Aktuálne ešte nakrúcam Hornú Dolnú, čo je v&nbsp;mojom prípade jediný príjem – a&nbsp;veľká vďaka zaň, lebo divadlá a&nbsp;všetko ostatné je stopnuté. Uvidíme, musíme si počkať.

A&nbsp;ako je to s&nbsp;vami a&nbsp;manželkou Petrou?

Ak sa nenahneváte, o&nbsp;tomto hovoriť nebudem. Je to výsostne moje súkromie. Nie je tajomstvom, že už veľmi dlhý čas spolu s&nbsp;Petrou nefungujeme, a&nbsp;vlastne ani neviem, čo by som k&nbsp;tomu ešte viac povedal.

Nedávno sa váš brat Martin Malachovský musel pre zdravotné problémy vzdať práce v&nbsp;divadle. Pôsobíte ako veľmi súdržná rodina. Kedy a&nbsp;ako vám o&nbsp;svojom ochorení povedal?

Máme naozaj perfektný vzťah a&nbsp;tým, že už nemáme rodičov, ktorých sme s&nbsp;bratom obaja milovali, je brat mojím najbližším človekom. Samozrejme, je to druh správy, s&nbsp;ktorou sa vyrovnávate veľmi ťažko, a&nbsp;tým, že je to najbližší človek, je to o&nbsp;to ťažšie. Pred pár rokmi sme si všimli, že brat má problémy s&nbsp;chôdzou, občas akoby stratil zem pod nohami, ale pripisovali sme to bedrovému kĺbu, s&nbsp;ktorým mal Martin v&nbsp;tom období problém. Kĺb si dal vymeniť, ale aj po tom sa mu to občas stávalo. V&nbsp;podstate na základe toho mu diagnostikovali toto ochorenie. Dnes už vieme, akú má diagnózu, a&nbsp;hoci je nemenná, je udržateľná, čo v&nbsp;praxi znamená, že sa s&nbsp;týmto ochorením dá fungovať. Čiže brat funguje v&nbsp;normálnom režime a&nbsp;je úžasný v&nbsp;tom, že je veľký optimista, ale nesmiem zabudnúť, že má obrovskú podporu vo svojej rodine.

Pri takýchto chorobách robí veľa psychické nastavenie.

Áno, to naozaj robí. Aj keď musel skončiť ako výkonný umelec, robí pedagogickú činnosť a&nbsp;veľmi úspešne. Baví ho to, napĺňa a&nbsp;ja si myslím, že brat pozitívnym prístupom prispieva k&nbsp;tomu, že liečba je úspešná. Osobne si ani nič iné nepripúšťam. Hlavne v&nbsp;nás všetkých má absolútnu oporu, podporu – kedykoľvek. Pre neho urobím naozaj čokoľvek a&nbsp;nedám na neho dopustiť. Je to môj najbližší človek.

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Výber pre vás

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Súvisiace články

Výber pre vás