Komentáre a názory 06. júl 2022

Sulíkova dilema Je to naozaj až také zlé, že treba hnať veci na hranu?

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák

Politici SaS dnes stoja pred dôležitým rozhodnutím.

Politici SaS dnes stoja pred dôležitým rozhodnutím.

Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Je to naozaj až také zlé, že treba hnať veci na hranu?
Foto: TASR/Pavel Neubauer

Republiková rada SaS bude rokovať o ďalšom fungovaní vládnej koalície. Jej zasadnutie zvolal Richard Sulík po týždňoch konfliktu s Igorom Matovičom. Ten vyústil až do situácie, že sa SaS nezúčastňovala na rokovaniach koaličnej rady.

Zásadné rozhodovanie SaS prichádza v čase, keď má koalícia za sebou celkom úspešný týždeň, počas ktorého nič nenasvedčovalo tomu, že sa utápa v kríze.

V parlamente ustála opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery trom ministrom, dokázala zvoliť slušného riaditeľa RTVS a podarilo sa jej dotiahnuť do konca aj rozhodnutie o výstavbe nemocníc z plánu obnovy. K tomu všetkému ešte ohlásila veľkú investíciu automobilky Volvo na východe Slovenska.

Lenže sulíkovci sa už dostali do situácie, že prekročili pomyselný Rubikon, a ak nechcú vyznieť smiešne, budú musieť niečo urobiť.

V tejto chvíli ešte nie je jasné, čo Richard Sulík urobí, ale minimálne časťou médií a komentátorov je povzbudzovaný na tvrdú hru.

Tou by určite bola požiadavka na odchod Igora Matoviča z postu ministra financií ako podmienka ďalšej účasti SaS vo vláde.

Nech už je Matovič akokoľvek veľký problém, žiadať, aby strana, ktorá suverénne vyhrala voľby, svojho predsedu najskôr stiahla z postu premiéra a potom aj úplne preč z vlády, je – jemne povedané – dosť veľká politická trúfalosť. Najmä od strany, ktorá vo voľbách len tesne preliezla cez šesť percent. Preferencie dnes môžu vyzerať akokoľvek inak, ale stále ide len o virtuálnu realitu a to, čo platí, je volebný výsledok.

Scenár s Matovičovým odchodom z vlády má dve veľké chyby.Zdieľať

Scenár s Matovičovým odchodom z vlády má navyše dve chyby. Neviedol by k želanému výsledku a významne zvyšuje riziko, že tu budeme mať takmer dva roky paralyzovanú menšinovú vládu alebo predčasné voľby.

Viera v to, že odchodom Igora Matoviča z vládneho postu sa akoby šibnutím čarovného prútika vyriešia existujúce koaličné tenzie, predpokladá značnú mieru politickej naivity.

Igor Matovič zostane stále nespochybniteľným lídrom OĽaNO. Aspoň v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že jeho autorita v strane je ohrozená. Aj ďalej bude mať ako predseda najväčšej vládnej strany silnú pozíciu na koaličnej rade a v parlamente pod kontrolou minimálne väčšinu najpočetnejšieho vládneho poslaneckého klubu.

Touto rošádou sa teda, z pohľadu konfliktov v koalícii, vyrieši asi toľko, koľko sa vyriešilo prechodom Igora Matoviča z postu premiéra na ministerstvo financií.

Navyše v hre je aj reálna možnosť, že SaS s tlakom na odchod Igora Matoviča z postu ministra neuspeje, ale už nedokáže zatiahnuť brzdu a z vlády nakoniec bude musieť odísť.

Ak by k tomu došlo, Hegerov kabinet by sa stal menšinovým. Čisto technicky by dokázal vládnuť aj ďalej. Buď by sa však uspokojil s tým, že do konca volebného obdobia bude už len kúriť a svietiť, alebo by musel hľadať dohody s nezávislými poslancami. Nielen s tými, ktorí odišli z klubu OĽaNO, ale aj s poslancami okolo Tomáša Tarabu a Štefana Kuffu.

Takéto spojenectvá by rozbíjali klub OĽaNO a zvyšok koalície skôr či neskôr dohnali k rozhodovaniu, či pokračovať v takomto chaose a paralýze alebo radšej ísť do predčasných volieb.

Vládnutie s Igorom Matovičom určite nie je ľahké. Vieme už aj to, že presvedčenie tých, ktorí verili v schopnosť Eduarda Hegera korigovať Matoviča z pozície premiéra, stálo na vode.

Zároveň však platí, že SaS by dnes mala vytesniť všetky hlasy, ktoré ich s ľahkosťou nabádajú hnať veci až na hranu. Stoja pred ťažkým rozhodnutím, ktoré môže mať vážne dôsledky. Také, popri ktorých sa Matovičove zlomyseľnosti na účet SaS a spory o rodinný balíček či zvýšenie daní z liehu a hazardu môžu s odstupom času javiť až malicherne.

Mementom by pre nich mohli byť aj dôsledky ich hlasovania za pád vlády Ivety Radičovej v roku 2011. Cenou za tento radikálny postoj bolo oslabenie vtedajšej pravice a hegemónia Smeru na ďalších osem rokov. To, čo sa tu počas tohto obdobia dialo, sa zvykne rámcovať aj ako únos štátu.

Teraz SaS tlačením na pílu riskuje, že tí, ktorí sú za tento únos zodpovední, sa môžu predčasne vrátiť k moci. Alebo že popri nemohúcej menšinovej vláde opäť zosilnejú do pozície hegemónov.

Iste, je celkom dobre možné, že sa vrátia tak či tak a veľmi silní.

Dnešná dilema Richarda Sulíka však znie, či SaS stojí za to tomu pomáhať. Alebo ešte jednoduchšie. Je problém Igor Matovič naozaj taký veľký problém, že ako riešenie prichádza do úvahy aj Peter Pellegrini?

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia
Diskusia