Denník N

Prečo viesť deti ku knihám? Aby sme udržali demokraciu, hovorí odborníčka na čítanie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Ľudia si často myslia, že promovanie čítania s deťmi je milá aktivita, ale nie príliš dôležitá. Ale byť pozorný a kritický čitateľ je dôležité pre celú spoločnosť,“ hovorí odborníčka z USA Hannah Schneewind. Ako učiteľka a výskumníčka sa viac ako 30 rokov venuje rozvoju čítania u detí.

Podľa nej dokážeme deti motivovať k čítaniu, keď im dáme na výber, kedy, kde a čo budú čítať. Odporúča občas im klásť otázky, ako textu porozumeli. „To je často chýbajúci kúsok skladačky pri tom, ako sa deti učia čítať a zameriavajú sa na správnu výslovnosť a plynulosť. Môžu čítať ukážkovo a bezchybne, ale netušia, o čom je text,“ vysvetľuje Schneewind, ktorá prišla na Slovensko na pozvanie organizácie Krajina čitateľov.

Aká je najlepšia detská knižka, ktorú ste kedy čítali? 

Mám niekoľko obľúbených z detstva, jednu z nich som si dokonca priniesla na Slovensko. Volá sa Blueberries for Sal (Čučoriedky pre Sal – pozn. red.). Je to kniha o dievčatku, ktoré s mamou zbiera čučoriedky, a potom sa k nim pripojí medveď. Bez toho, aby si to dievčatko uvedomilo, začne medveď zbierať čučoriedky spolu s nimi. Mám aj niekoľko kníh, ktoré som mala veľmi rada už ako staršia – Domček v prérii, Malé ženy či Anna zo Zeleného domu.

Aj ja som milovala Annu zo Zeleného domu. Je zaujímavé, že sme obe túto knihu v detstve čítali, pričom geograficky aj generačne sme si pomerne vzdialené. 

Presne tak, deti milujú dobré knihy bez ohľadu na to, kedy a kde boli napísané. Rozprávala som sa so slovenskými deťmi v škole a nechceli mi veriť, že aj deti v Amerike čítajú Denník odvážneho bojka. Dobré knihy spoja deti bez ohľadu na to, kde vo svete sa nachádzajú.

Čo by mala mať dobrá detská kniha? 

Ak je to žáner realistickej fikcie, nemala by byť príliš moralistická alebo namyslená, pretože deti vedia veľmi rýchlo odhaliť, keď je niečo falošné. Deti chcú postavy, ktoré sú reálne a pôsobia uveriteľne, ktoré robia chyby a majú skutočné problémy. V dobrej knihe by záver nemal byť rozprávkovo dokonalý, pretože to nie je skutočný život. Deti majú radšej, keď je záver trochu nejasný, keď ostane niečo, nad čím sa môžu zamyslieť.

Nikdy by som si nepomyslela, že dobrá detská kniha by mala byť realistická. 

Deti majú rady postavy, ktoré nie sú dokonalé a robia chyby. Napríklad sú niekedy neposlušné alebo urobia niečo zlomyseľné. Deti tak vidia, že postavy sú rovnako komplikované ako ony – niekedy urobia niečo dobré, inokedy zlé. Tak ako ty. Ale deti určite potrebujú aj fantasy literatúru, aby si mohli predstavovať, aké by bolo žiť v inom svete, kde platia magické pravidlá. No a niektoré knihy zase pomáhajú deťom spoznať, ako vyzerá život ľudí, ktorí sú iní ako oni sami. Rudine Sims Bishop ich nazýva zrkadlá a okná. Potrebujeme knihy, ktoré sú blízke nášmu životu a v ktorých sa vidíme, ale aj knihy, ktorými objavujeme život iných ľudí. Učíme sa empatii a skúšame sa vcítiť do ich kože.

Spomenuli ste, že dobrá detská kniha nemá mať dokonalý záver. Prečo? 

V knihách pre menšie deti je zvyčajne nejaký problém, na ktorý nájdu na konci knihy riešenie. Napríklad sa hlavná postava poháda s kamarátom a na konci sa udobria. To je v poriadku. Ale knihy pre staršie deti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Mladí

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie