Oravčania sa búria: Sever krajiny zamoril COVID-19, aká je tam skutočná situácia?

Oravčania sú nahnevaní, Slovensko ich má za nezodpovedných. Otestujú ich ako prvých

Nahnevaní Oravčania: Sever Slovenska je zamorený koronavírusom, nemocnice kapacitne nestačia

Erika Szalayová

Celé Slovensko dnes na nich ukazuje prstom. Žilinský kraj, hlavne Orava, totiž svieti v&nbsp;štatistikách prípadov koronavírusu výraznými červenými číslami. Napríklad v&nbsp;čase našej uzávierky pribudlo v&nbsp;kraji 679 pozitívne testovaných. Na porovnanie, najmenej ich bolo v&nbsp;Nitrianskom kraji, išlo o&nbsp;106 ľudí. Región je zamorený novým nebezpečným vírusom. Miestni hygienici sa sťažujú na nedisciplinovanosť domácich, pričom šéfka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v&nbsp;Dolnom Kubíne Mária Varmusová v&nbsp;uplynulých dňoch pre slovenské médiá uviedla, že napriek núdzovému stavu na Orave organizujú veľké svadby a&nbsp;rodinné oslavy.

Pre Denník N opísala aj prípad zdravotnej sestry, ktorá vedela, že je pozitívna, napriek tomu išla na ďalšiu svadbu. Rozprávala aj o&nbsp;rozhorčených nevestách, ktoré im telefonovali alebo vykrikovali na námestí, aby im uhradili náklady na svadbu. Štát vyslal na Oravu armádu, vojaci dohľadávajú kontakty, v&nbsp;teréne kontrolujú aj dodržiavanie predpisov. Redakcia Života sa vybrala priamo medzi Oravčanov, zamierili sme do dediny Mútne v&nbsp;okrese Námestovo. Kataster dediny sa dotýka poľských hraníc. Návštevníkovi vyráža dych prekrásna prírodná scenéria, ktorú mnohí prirovnávajú k&nbsp;alpskej.

Starosta Marián Murín vyrovnáva na pracovnom stole veľké štósy dokumentov, duchom je na míle vzdialený od nás. Mlčky a&nbsp;zdvorilo sedíme čakajúc, kedy príde reč na koronavírus. „Aha, ste tu kvôli korone,“ spomenie si zrazu, vzápätí sa ospravedlňuje. Rozpráva nám, že v&nbsp;trojtisícovej dedine prídu miestni na obecný úrad so žiadosťou o&nbsp;pomoc aj vtedy, keď si napríklad krava zlomí nohu. Vždy je čo celý deň riešiť. Aj teraz musel pomáhať miestnemu štyridsiatnikovi, má chronické problémy s&nbsp;chrbticou a&nbsp;pohybovým aparátom. Stav sa mu zhoršil, má veľké bolesti, lenže je pozitívne testovaný na covid a&nbsp;hoci si jeho stav vyžaduje hospitalizáciu, do nemocnice ho neprijmú. Bolo mu treba pomôcť zbaviť sa fyzického utrpenia.

Aktuálne sú v karanténe v dedine obyvatelia piatich domov a keďže na Orave domáci stavajú veľké niekoľkogeneračné domy, v izolácii tak môže byť aj niekoľko desiatok ľudí. Starosta netají, že pred pár dňami museli zatvoriť materskú aj základnú školu, obidve zariadenia navštevuje spolu viac ako 500 detí. Tvrdenia, že Oravčania sú zodpovední za nekontrolovateľné šírenie nového vírusu, ho však poburuje, podobná nálada vládne v celej dedine.

„Je to ponižujúce a&nbsp;dehonestujúce pre miestnych ľudí. Orava bola vždy jedným z&nbsp;najchudobnejších regiónov, zabudnutý kraj, politici sa nikdy o&nbsp;nás nestarali. Napriek tomu si to tu miestni obľúbili, mladí tu ostávajú bývať, zakladajú si početné rodiny, stavajú domy. Z&nbsp;dediny je však 60 percent mužov v&nbsp;zahraničí kvôli zárobku. Chcú zabezpečiť rodinu. Nejde však iba o&nbsp;manželku a&nbsp;deti, my sa staráme aj o&nbsp;svojich seniorov, naši dôchodcovia nekončia v&nbsp;štátnych zariadeniach. Keď sa naši muži vracajú z&nbsp;cudziny, sami sa izolujú, celé partie, prenajmú si chatu a&nbsp;prečkajú tam dva týždne, aby nenakazili svojich blízkych.

Sme zodpovední. A&nbsp;že organizujeme bujaré zábavy? V&nbsp;dedine sme na toto tvrdenie nahnevaní. Keď sa vám ide vydávať dcéra, to je bujará zábava? Prečo potom nezrušili diskotéky? Na Orave žijú veľké rodiny, je pravda, že na svadbách sa zíde aj dvesto ľudí, lenže je to komunita, ktorá sa stretáva denne. Na jednej strane chce štát uprieť ľuďom radosť zo života, zakazuje im ísť na svadbu. Na druhej strane im neupierajú to, aby sa v&nbsp;plnom autobuse viezli do práce. Niekde sa stala chyba,“ rozhorčuje sa starosta.

Článok pokračuje na následujúcej strane.

Z&nbsp;oravských dedín denne prúdia zvozové autobusy do okolitých fabrík, dokonca až do žilinskej Kie. Ľudia tak trávia v&nbsp;dopravných prostriedkoch aj vyše hodiny, starosta sa domnieva, že práve preplnené autobusy môžu byť ohniskami nákazy.

„Darmo majú ľudia na tvárach rúška. V&nbsp;každej dedine nastupujú ďalší a&nbsp;ďalší ľudia. Stačí sa dotknúť zábradlia, rúčky či inej plochy a&nbsp;pretrieť si oči a&nbsp;človek je nakazený.“ Starosta v&nbsp;rozhovore s&nbsp;nami skloňuje slovo zodpovednosť, opisuje nám, že veľa miestnych sa dalo testovať na vlastné náklady, aby vedeli, na čom sú. Ako príklad uvádza okrem tých, ktorí pracujú v&nbsp;zahraničí, aj miestnych pedagógov. Všetci si zaplatili testovanie z&nbsp;vlastnej peňaženky.

Na Orave žijú ľudia komunitne, starosta hovorí, že patová situácia v súvislosti s koronavírusom iba utužila medziľudské vzťahy. „Nenájdete u&nbsp;nás človeka, ktorý je v&nbsp;karanténe a&nbsp;nemá mu kto pomôcť. Každý každému tu v&nbsp;núdzi vychádza v&nbsp;ústrety, nikto na nikoho neukazuje prstom. Nikto nepodlieha panike, život sa u&nbsp;nás nezmenil.“ Na našu otázku, či sú pripravení aj na to, že štát uzavrie ich región, starosta tvrdí, že takúto situáciu dokážu prečkať s&nbsp;úsmevom.

„Ľudia tu hospodária, takmer každý má gazdovstvo. Od hladu by sme teda nezomreli. A&nbsp;my takmer každý rok zažívame, čo znamená byť odrezaní od sveta, keď u&nbsp;nás napadnú v&nbsp;zime dva metre snehu.“ Orava by v&nbsp;rámci celoplošného testovania mala prísť na rad prvá. Marián Murín to komentuje: „Aspoň si ľudia už nebudú musieť platiť testovanie z&nbsp;vlastných peňazí.“ Na Orave totiž už platí, že chorých otestujú iba na odporúčanie lekára.

V&nbsp;Mútnom na nový vírus nikto, našťastie, nezomrel, žiadny domáci nemusel byť hospitalizovaný v&nbsp;nemocnici. Evidujú tu iba ľahký priebeh choroby, veľa ľudí je bez príznakov. Podobne je na tom aj 70-ročný Ján Bugaj. Jeho syna, tiež Jána, sprevádzame na ceste k&nbsp;otcovi, nesie mu menší nákup.

Opisuje nám, že pozitívna v&nbsp;rodine bola najprv švagriná, teda bratova manželka, ktorá pracuje v&nbsp;miestnej škole. Kde sa nakazila, nevie. „Bratov zamestnávateľ dal na vlastné náklady otestovať potom blízku aj širšiu rodinu. Všetci boli negatívni s&nbsp;výnimkou otca.“ Blížime sa k&nbsp;veľkému rodinnému domu, domáci v&nbsp;ňom žije sám. Ján nám vysvetľuje, že on aj súrodenci si postavili vlastné, rovnako veľké domy.

Jeho otec pobehuje po dvore v&nbsp;montérkach, je bezpríznakový, cíti sa podľa svojich slov dobre, pokladá za zbytočné prerušiť bežný spôsob života, teda nepracovať. „V&nbsp;dome je stále veľa práce, opravujem ústredné kúrenie, dávam do poriadku traktor. Som celé dni doma, stravu mi nosieva dcéra, ale aj susedia sú mi nápomocní, veď oproti býva môj brat. A&nbsp;navariť si dokážem aj sám. Každý deň si kontrolujem telesnú teplotu aj krvný tlak, všetko je v&nbsp;poriadku. Chýba mi však bicykel. Každý víkend najazdím aj sto kilometrov. Teším sa, keď sa mi skončí karanténa, opäť budem športovať,“ rozpráva usmiaty sedemdesiatnik.

Jeho syn nám vysvetľuje, že na Orave ľudia prerušia pracovný kolotoč iba z&nbsp;veľmi vážnych dôvodov. „U&nbsp;nás je takmer v&nbsp;každom dome ešte malé hospodárstvo. Muži však musia za prácou cestovať do sveta alebo do vzdialenejších miest. Veď aj ja som donedávna cestoval každý deň hodinu a&nbsp;pol autom do Martina a&nbsp;späť. Ženy sa zase starajú o&nbsp;deti a&nbsp;domácnosť, gazdovstvo potom ostáva na pleciach dôchodcov. Našťastie vládzu, sú naučení celý život pracovať, podobne aj môj otec. Vďaka tomu je v&nbsp;dobrej fyzickej kondícii.“

Pýtame sa ho, ako si vysvetľuje, že región, v&nbsp;ktorom žije, je v&nbsp;tejto kritickej, takzvanej koronovej situácii. „Štyrmi cestami sme odrezaní od zvyšku republiky, bližšie máme do Poľska a&nbsp;Česka. A&nbsp;potom žartom hovoríme, že sme dva týždne dopredu pred Slovenskom.“

Článok pokračuje na následujúcej strane

Rastislav Zanovit je všeobecný lekár pre dospelých v Námestove, zároveň je v tomto okresnom meste aj zástupcom primátora. V Žiline pôsobí ako poslanec samosprávneho kraja. Aj s ním sa rozprávame o tom, prečo je práve Orava zamorená koronavírusom. Jeho kolega a spolužiak z vysokej školy je pre koronavírus napojený na pľúcnu ventiláciu.

Priebeh choroby je vážny, hoci ide iba o 48-ročného muža. „Prvé dva dni sú kritické, tie zvládol, myslím si, že má veľkú nádej. Neviem si vysvetliť, prečo práve on takto dopadol. Poznám staršiu kolegyňu, o ktorej si myslím, že tento vírus a s ním spojený zápal pľúc prekonala v zime, pritom je fajčiarka. Každý deň si však preventívne aplikovala zvýšenú dávku vitamínu C.“ (Bohužiaľ, lekár medzitým chorobe podľahol, česť jeho pamiatke - poznámka redakcie).

Rastislav Zanovit nedá na svojich rodákov dopustiť, Oravčanov opisuje ako vďačný a pracovitý národ. „Veľmi si vážia svoje zamestnanie. Je obvyklé, že chodia do práce aj s ľahkými prejavmi akejkoľvek choroby. Napríklad ich bolí hlava, cítia únavu, aj tak idú do práce. Niekedy to však môžu byť prvé príznaky koronavírusu, hoci si to neuvedomujú.“

Okrem toho Rastislav Zanovit opisuje, že miestne fabriky dávali celoplošne testovať svojich zamestnancov, na rozdiel od iných firiem na Slovensku. Nečudo preto, že čísla vyskočili do obávaných výšok. „Veľa svadieb miestni prekladali aj dvakrát či trikrát. Mal som onkologického pacienta, ktorý mal v jednom roku vydávať dve dcéry. Svadby museli odložiť, môj pacient medzitým zomrel.“

Na severe Slovenska majú pre koronavírus miestne nemocnice kapacitné problémy. Na sociálnej sieti o&nbsp;tom informovala predsedníčka Úradu Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. „Regionálne nemocnice mali zostať biele, čisté a&nbsp;pacientov s&nbsp;ochorením Covid-19 mali prijímať do Ružomberka a&nbsp;Martina. Kapacity sa však veľmi rýchlo naplnili a&nbsp;mnohí ste zaregistrovali, že už neprijímajú pacientov z&nbsp;Oravy, Kysúc. Aj rozšírené kapacity sú totiž naplnené.“

V nemocniciach Žilinského kraja v Dolnom Kubíne, Trstenej, Liptovskom Mikuláši a Čadci zrýchlili prípravu lôžok pre pacientov s ochorením Covid-19. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline chystá už po druhý raz samostatný pandemický pavilón. Pre starostlivosť o pacientov s Covidom-19 reprofilizuje 77 lôžok. Je to 10 percent z jej lôžkovej kapacity. Ide o opatrenie, ktoré má pomôcť preťaženým nemocniciam v Ružomberku a Martine.

Oravčania sa búria: Sever krajiny zamoril COVID-19, aká je tam skutočná situácia?

Súvisiace články

Výber pre vás