Analytik Pavol Kosnáč: Keď pri polarizácii zájdete priďaleko, môže sa vám to vymknúť spod kontroly

Čo drží krajinu pokope a na čom sa rozpadá? Túto otázku si položilo dvadsať vedcov zo slovenských i zahraničných univerzít, zo Slovenskej akadémie vied a expertov z praxe. Spolu skúmali fenomén kohézie, čiže spoločenskej súdržnosti a dôvery na Slovensku. Výsledkom je objemná publikácia, ktorá vyšla v réžii DEKK Inštitútu.

V situácii rastúcej polarizácie sa otázka súdržnosti stáva otázkou ďalšej existencie krajiny. Pavol Kosnáč, riaditeľ inštitútu skúmajúceho kohéziu na Slovensku, v rozhovore vysvetľuje:

• či je skúmanie súdržnosti v záujme štátu;
• či a ako politici prispievajú k erózii súdržnosti v krajine;
• ktoré krajiny sú príkladmi vyššej súdržnosti a čo k nej prispieva;
• prečo sa nedokážeme dohodnúť na spoločnom príbehu;
• či je idea občianskej spoločnosti v rozklade;
• a ako by bolo možné prispieť k rastu súdržnosti na Slovensku

Výsledky prezidentských volieb opäť priniesli obraz rozdelenej krajiny. Vy sa zaoberáte sociálnou súdržnosťou, ktorá je základom zdravého fungovania spoločnosti. Zároveň konštatujete, že na Slovensku je súdržnosť nízka. Tvrdíte aj, že skutočné a detailné dôvody polarizácie zatiaľ nepoznáme. Súvisí táto neznalosť spoločnosti s tým, aká spoločnosť je?

Určite áno, ale záleží na tom, o kom hovoríme. Sociálna kohézia alebo spoločenská súdržnosť je termín, ktorý vymysleli vedci, aby opísali spoločenské sily držiace spoločnosť pokope. Takže napríklad šofér autobusu nemusí vedieť, čo je kohézia. Jeho najväčší príspevok k súdržnosti je v tom, že si dobre robí svoju prácu a plní si občianske povinnosti.

Súdržnosť znie veľmi abstraktne, hoci taká nie je. Nízka súdržnosť totiž ide do peňazí, do bezpečnosti a do vzťahov. Ak ostatným ľuďom neverím, tak s nimi nespolupracujem a všetci sme napokon chudobnejší.

Čím je súdržnosť nižšia, tým viac sa ľudia obávajú iných a cítia sa menej viazaní spoločenskými pravidlami – rastie kriminalita a zhoršuje sa zvládanie kríz. Rovnako sa to premieta aj do vzťahov. Nedávne meranie, ktoré sme v našom inštitúte realizovali, ukazuje, že 48 % Slovákov sa o kontroverzných témach, ako je vojna na Ukrajine či LGBTQ+, nedokáže rozprávať ani s vlastnou rodinou tak, aby to nepoškodzovalo ich vzťahy.

Ale pri politikoch, čiže aktéroch, ktorí majú priamy vplyv na spoločnosť, to s tou neznalosťou dynamiky súdržnosti môže byť iné, nie?

Áno, iné je to na úrovni ľudí, ktorí majú priamu zodpovednosť za starostlivosť o spoločnosť na Slovensku. Keď chcete vládnuť množstvu 5,5 milióna ľudí a komunikovať s inými krajinami a so susedmi, tak čím menej o svojej krajine viete, tým to robíte horšie. Je zodpovednosťou vysokých úradníkov a volených zástupcov, aby rozumeli tomu, čo sa v spoločnosti deje.

Samozrejme, keď vás zvolia do parlamentu alebo sa stanete ministrom, neznamená to, že musíte byť odborník na všetko. Vaše slabiny majú vykrývať poslaneckí asistenti, experti v štátnej správe, analytické útvary na ministerstvách a tak ďalej. Ide o to, či sú tam kvalitní ľudia a či ich vy počúvate, umožníte im pracovať a poskytnete im na to zdroje.

Tvrdíte, že na to, aby sme sa o stave spoločenskej súdržnosti niečo dozvedeli a na základe toho mohli tvoriť politiky na jej zvyšovanie, potrebujeme výskum. Kto by mal byť jeho nositeľom? Je v záujme štátu mať takúto znalosť? Je to zadanie pre vedu? Alebo si takéto poznanie má žiadať občianska spoločnosť, ktorá cíti deficit?

Najkratšia odpoveď je, že je to určite v záujme štátu. Ide však o to, ako si to štát či spoločnosť nastaví. V Estónsku a Rakúsku takýto výskum organizuje a platí štát. V Nemecku ho zastrešuje občianska spoločnosť. Veľká nadácia poskytla na desať rokov prostriedky vedcom, ktorí sa tým dlhodobo zaoberajú. Môže to ísť z rôznych strán. Dôležité je, aby to bolo konzistentné.

Ak urobíte jednorazový výskum, je to prínosné, no ide o jednu „fotografiu“ daného stavu na úrovni krajiny. My však potrebujeme kontinuitu v čase a dostatočnú granularitu dát – teda „zoom“, ideálne aspoň na úroveň okresu. Až vtedy začne byť ten obraz plastický a zachytíte trendy. Zistíte, čo sa v spoločnosti mení, a dokážete na to reagovať.

Cielenie verejných politík bez dostatku dát a kvalitnej interpretácie je len hádaním a dojmológiou. Keď politiky nastavíte na základe odhadu alebo použitím neaktuálnych dát, môže to v dnešnom komplexnom prostredí priniesť viac škody ako úžitku.

Tvorba politickej moci je dnes do veľkej miery postavená na agresívnom vymedzovaní sa voči oponentom, a teda na polarizácii. Je v takejto situácii vôbec v záujme politických špičiek skúmať spoločenskú súdržnosť?

Nevidím do hláv politikov. Čisto technicky je však väčšie poznanie vždy vo vašom záujme. A to či už chcete spoločnosť rozvracať s cieľom získavať politické body, alebo ju chcete spájať. No aj pre rozvracanie spoločnosti je výhodnejšie, keď viete, ako funguje.

Nechcem tým, samozrejme, dávať nejaké návody. No nie je to nič nové. Prečo Čína investuje veľké zdroje do skúmania sociálnej kohézie v krajine? Preto, lebo chcú spoločnosť v prvom rade stabilizovať a následne kontrolovať. Uvedomujú si, že keď vedia viac, dokážu lepšie riešiť konflikty. Ale ich aj rozdúchavať.

Takže áno, polarizácia sa používa na získavanie politických bodov. No keď zájdete príliš ďaleko, môže sa vám to vymknúť spod kontroly. A to nie je v záujme ani tých veľmi pragmatických politických elít. Na to, aby ste si užívali plody svojej mocenskej práce, potrebujete mať spoločnosť aspoň v nejakej miere stability – aby nesiahla po násilí.

Môže mať správanie sa politických elít vplyv na spoločenskú súdržnosť? Ak je politický boj postavený na polarizácii, je možné predpokladať, že sa to prejaví v spoločnosti?

Politické elity sú kľúčové v tom, že